Veľká hospodárska kríza
Mnohí z nás si môžeme myslieť, že náhodne krachy ekonomiky vo veľkých krajinách sú čisto zmanipulované. Pre mnohých je nepredstaviteľné, aby komodita, ktorej hodnota mohla byť ešte vo včerajší deň v astronomických výškach, bola dnes v absolútnom suteréne. Takéto krachy majú zväčša deštruktívne následky pre určitých občanov danej krajiny, v ktorej neočakávaný krach komodít zväčša znamená veľkú ekonomickú krízu. Avšak tieto krachy nie sú vôbec náhodné. Ak je jedinec dostatočne nadaný na čísla, ako bol napríklad samotný Michael Burry, tak sa môže rozhodnúť bojovať proti trhu. Michael Burry uvidel v číslach, že krach v novostavbách na pôde Spojených štátoch je blízko. Práve preto sa rozhodol ísť proti nemu. A tak sa na určitú dobu, do termínu samotného krachu, zadĺžil u mnoho súkromníkoch v miliónoch. Ale ako vznikla Veľká hospodárska kríza?
Krach v roku 1929 nikto nečakal a možno práve kvôli takejto neobozretnosti si ľudia zažili ťažké roky ich života. Wall Street totiž nebol dôvod hospodárskej krízy, bol to len pridaný benzín do ohňa, ktorý už horel dávno predtým, keďže americké bankovníctvo bolo na veľmi zlom právnom základe. Americkú spoločnosť totiž dotovali súkromné banky, ktoré neboli napojené na vládu, a keď sa stalo, že v trezore došli zelené papieriky, tak museli vyhlásiť bankrot. To znamenalo, že ľuďom neboli vrátené peniaze a aktéri, ktorí stali právne za bankami, neboli stíhateľní.
Muži do boja
Veľký efekt na vtedajšiu americkú ekonomiku mala prvá svetová vojna, kedy sa americkí poľnohospodári narobili snáď zo všetkých najviac, ak teda nespomíname vojakov. Práve táto schéma sa dá vyjadriť veľmi jednoduchým vzorcom, ktorý by ukazoval premennú s názvom farmári. Táto premenná by sa menila podľa premennej s názvom vojaci, čiže so zvyšujúcim sa počtom, treba viac farmárov. Samozrejme, takéto načrtnutie je iba obrazné a v realite to bolo omnoho komplexnejšie.
Taktiež počas tejto doby začalo americké obyvateľstvo konzumovať priveľké množstvo alkoholu, pričom tieto akcie viedli k nezamestnaniu a následnej chudobe. Kvôli nadmernému popíjaniu alkoholu bola podpísaná prohibícia, ktorá trvala od roku 1920 až do roku 1933. Vtedajší farmári začali pociťovať prvé znaky chudoby a malého zárobku už počas prvej svetovej vojny, kedy potrebovali vyprodukovať určitý počet surovín, za ktoré im bola zaplatená veľmi malá čiastka. Veľká hospodárska kríza začala tým pádom hrať do karát mnohým kriminálnikom. Práve počas prohibície sa začali dostávať na výslnie ľudia ako Al Capone, Meyer Lansky a Bugsy Siegel.
Deň D
Ale deň D nastal až v roku 1929, kedy krachla burza na Wall Street. V jeden deň bolo predaných 16 miliónov akcií a cenných papierov z čistej paniky, keďže žiadny investor a brooker nevedel, čo sa deje. Od tohto roku začali problémy v neskutočných výškach. Ľudia, ktorí mali šťastie, že si udržali ich prácu, mali s ňou problémy a ich plat sa graduálne zmenšoval minimálne o 43% počas rokov 1929 až 1933.
Kvôli tomuto museli farmári znižovať ceny. Kvôli zníženiu cien sa mnohí dostali až ku krachu a mnoho farmárov stratilo úrodné pozemky. Takéto žitie zo dňa na deň trvalo až do roku 1939. Ameriku dostalo zo zlej ekonomickej situácie až to, že sa začala druhá svetová vojna. Práve vďaka vojne sa Američania mohli vyslobodiť z krízy, ktorá narušila život mnohých občanov.
Aký máte názor na veľkú hospodársku krízu vy? Myslíte si, že sa jej dalo zabrániť?
Zdroje: wikipedia.org, history.com, wikipedia.org, wikipedia.org
Zdroj titulného obrázka: Tony Fischer/Licencia Creative Commons (úprava redakcie)
