Rozhovor: Dave McKean
Dnes mám tu česť vám predstaviť jedného z mojich najobľúbenejších umelcov vôbec. Dave McKean nám poskytol tento rozhovor, ktorý si môžete prečítať. Dúfam, že vás zaujme a možno budete aj inak vnímať jeho prácu. Či ju už poznáte, alebo sa s týmto výtvarníkom len teraz oboznamujete.
Komiksový autor, ilustrátor, režisér, hudobník, dizajnér, fotograf. To všetko a ešte viac je umelec Dave McKean. Má obrovskú škálu výtvarných štýlov, ktoré kombinuje naprieč technikami. Od klasickej maľby aquarellom, cez kresbu ceruzkou a tušom či maľbu aerbrushom a olejovými farbami až po koláž. Je toho toľko, že by ste isto nepovedali, že zrovna takýto typ umelca môže robiť komiksy. Ale opak je pravdou. Jeho práca urobila v komiksovej brandži zlom. Som nesmierne rád, že som mu mohol položiť týchto pár otázok.
Aktuálne je spustená Kickstarterova kampaň od vydavateľstva Beehive Books, ktorej súčasťou je aj vami ilustrovaný román Zločin a trest od Dostojevského. Máte v pláne pokračovať v ilustrovaní “veľkých” románov svetovej literatúry?
Toto bola jednorazová práca od Beehive a chcel som výzvu – ilustrovať knihu, ktorá ešte nebola zilustrovaná „až na smrť“. Väčšina klasík ako Alica v krajine zázrakov alebo Danteho Peklo má silnú vizuálnu identitu. Zločin a trest bol niekoľkokrát sfilmovaný, ale z nejakého dôvodu sa scenáristi nikdy nezaoberali snami v románe a myslím si, že poskytujú výrazný ponor do myslí postáv. Myslím si, že príbeh románu Zločin a trest má stále veľmi relevantné morálne dilema.
A keď sme pri knihách – aké sú vaše obľúbené alebo akých autorov máte najradšej?
Mám ich veľmi veľa. V mojej mladosti som čítal veľa sci-fi. Takže knihy od Ballarda, Johna Brunnera, Philipa K. Dicka a Moorcockove knihy Jerryho Cornelia. Páčia sa mi knihy od Karfa a Schultza, Italo Calvino, Le Carré, Richarda Brautigana a Johna Banvillea. Paula Austera som istý čas miloval. Roberto Bollano, Hunter Thompson a tento zoznam len pokračuje. V dnešnej dobe som už upustil od fikcie, takže čítam cestopisy, biografie a knihy o vede, histórii a prírode. Milujem spisovateľov ako sú Jan Morris, Robert MacFarlane, Patrick Leigh Fermor, opäť toľko.
Vaša tvorba sa vyznačuje snovým vizuálom inklinujúcim až k fantasy. Mali ste niekedy chuť pracovať aj na nejakom sci-fi príbehu?
Nemám rád čistokrvné fantasy. Celá moja práca má svoje zákutia v realite. Fantastické alebo snové prvky sú v mysli a sú o tom, ako spracovávame a vnímame svet. Mám rád sci-fi, ale iba vtedy, keď ide o nádeje a obavy z nášho skutočného sveta. Sci-fi bez ohľadu na to, ako je preplnené vesmírnymi loďami a plné laserov, je vždy o našich súčasných úzkostiach. Solaris je skvelý sci-fi príbeh, pretože si berie žánrové zvyklosti, vďaka ktorým odhaľuje nový svet a obracia ho naruby. Tento svet čítaním myšlienok prieskumníkov preskúmava aj nás samotných.
Ste renesančný človek. Okrem ilustrovania kníh, tvorby originálnych plagátov, tvorbe komiksov a hrania na hudobné nástroje ste aj filmovým tvorcom. Je aktuálne nejaká látka, ktorú by ste chcel spracovať do veľkofilmu – podobne ako to bolo s MirrorMask (2005)?
Nie nevyhnutne podobný MirrorMask. Napísal som 10 návrhov scenára pre „Signal to Noise„, ktorý by som rád spracoval. Ale filmy sú veľmi ťažké, drahé, vyžadujú kompromisy a ako filmár trávite veľa času prácou. Radšej zostanem u kníh.
Už ste niekedy uvažoval o natočení stop-motion animovaného filmu podobne ako pri filme podľa knihy Neila Gaimana, ktorú ste ilustroval – Koralína a svet za tajnými dverami (2009)? Ako ste spokojný s týmto filmovým spracovaním od štúdia Laika?
Nevidel som ho. Mám rád stop motion, ale mám radšej drsnejšiu a rukodielnu prácu Jana Švankmajera a Brothers Quay. Keby nejaký projekt prišiel, určite. Ale aktuálne by som to nestíhal.
Aké filmy sledujete? A sú nejaké ktoré by ste označili ako vaše obľúbené?
Stovky, tisíce. Stále milujem staré filmy z nemej éry, ako Faust (1926), Frigo na mašine (1926), Kabinet doktora Caligariho (1920) a The Magician (1958). Moje najobľúbenejšie presahujú do všetkých žánrov. Casablanca (1942), Brazil (1985), Aguirre: Hnev Boží (1972), Russia House (1990), Zločiny a poklesky (1989), Stalker(1979), All That Jazz (1979), Element of Crime (1984), 8 1/2 (1963), Spiklenci slasti (1996), Wolf’s House (2018), My Twentieth Century (1989), Come and See (1985), I Walked with a Zombie (1943), My Dinner with Andre (1981).
Vaším zrejme najznámejších dielom pre širokú verejnosť je práca na legendárnom komikse Arkham Asylum. Vďaka novým vydaniam sa k tomuto komiksu vraciate s tvorbou nových obálok. Ale uvažoval ste nad tým vrátiť sa k tomuto grafickému románu s pokračovaním? Alebo je to už pre vás uzavretá záležitosť? Uvažoval ste niekedy vrátiť sa k Batmanovi na stránkach komiksu?
Nesúhlasím. Táto kniha pôsobí skôr ako akýsi projekt študenta umeleckej školy po ukončení štúdií. Skutočne som sa profesionálne pustil do práce až vtedy, keď som písal a kreslil knihu Cages (1991). Nemám záujem sa vracať k Batmanovi alebo k akýmkoľvek superhrdinským postavám.
Z realisticko neo-expresívnej maľby, ako v prípade Arkhamu, ste časom prešiel do veľmi štylizovanej sureálnej formy, kde využívate až kubistické prvky ako napríklad koláž. Je pomocou kombinácie týchto techník rozprávanie Vašich príbehov iné?
Nemyslím si, že používam kubistické prvky. Môžeme skôr povedať expresionistické. Áno, páči sa mi vyjadrenie toho, čo si postavy myslia tým, ako sú nakreslené, a to, ako sa okolo nich obklopuje krajina alebo panoráma mesta. Myslím si, že komiksy sú ideálnym spôsobom, ako preskúmať nové spôsoby rozprávania obrazom.
Nechcem sa vás pýtať na to, koľko vám trvá vytvoriť jednu stránku komiksu, pretože viem, že je to veľmi individuálne. Skôr by som sa chcel spýtať, aký je váš postup tvorby. Keď tvoríte komiks, tak si najprv píšete osnovu deja, z ktorej prechádzate k celistvému scenáru, prejdete na story-boardy a nakoniec k výslednej maľbe? Alebo sa vaše postupy líšia od tejto klasickej postupnosti?
Spravidla mi trvajú 2 stránky v priemere asi 3 dni. V posledných rokoch mám sklon vykresľovať osnovu príbehu veľmi voľne. Potrebujem vedieť, ako presne príbeh začína a končí. Potrebujem mať medzi prvým a tretím dejstvom jasno. Ale všetko sa to mení počas práce.
Miniaturizujem stránky a potom robím návrhy pre panely častokrát, aby som našiel správny obrázok/kompozíciu, a vyťažil z výrazu postáv maximum. Naskenujem tieto kresby a zložím stránku dokopy v Photoshope. Vytlačím ich a potom ich použijem ako základ pre konečné kresby alebo maľby. Občas len tak bez prípravy začnem kresliť na maliarsku dosku. Záleží na príbehu.
V júli budete vydávať svoj autorský grafický román – Raptor: A Sokól. Tvorba komiksu je dlhý proces. Máte už medzi tým rozpracovaný nový projekt? A ak áno, tak môžete prezradiť, o čo ide? Alebo si teraz dávate od komiksu na chvíľu prestávku?
Pracujem na obrovskej retrospektívnej knihe všetkej mojej práce pre Dark Horse. Momentálne mám ďalší príbeh, ktorý píšem. Je to dráma, ktorá nemá vôbec žiadne fantastické prvky. Taktiež pracujem na projekte, ktorý by mohol byť vydaný skôr, inšpirovaný príbehom preživšej obete holokaustu. Taktiež by som chcel spomenúť knihu s názvom Caligaro, v ktorej sa tento rok budem snažiť napredovať.
A napokon – máte nejakých súčasných komiksových umelcov, ktorých tvorbu aktívne sledujete?
Áno, mám rád Lorenza Mattottiho a Josého Munoza, Pabla Auladella, Jorgeho Gonzaleza (momentálne s ním tiež idem spolupracovať na tvorbe jednej knihy), Cyrila Pedrosu, opäť je ich veľa.
Toto je Dave McKean, a týmto by som sa mu chcel veľmi pekne poďakovať za rozhovor. Dúfam, že ste sa aj vy dozvedeli niečo nové alebo aspoň zaujímavé. Máte radi tvorbu Davea McKeana? Zaujal vás rozhovor, ktorý nám dal Dave McKean? Aké sú vaše obľúbené komiksy od neho?
Zdroj titulného obrázka: Instagram/Dave McKean (@davemckeanhourglass)
