Recenzia: Hans Zimmer: The Dune Sketchbook
Špeciálnych albumov inštrumentálnej hudby dnes dostávame len veľmi málinko. Vážna hudba dnes už vzniká prakticky len v soundtrackoch, či už k divadelným alebo filmovým predstaveniam. Aspoň preto však pôsobí každé vydanie nového albumu jedinečnejšie a fanúšikovia tohto žánru majú dostatočný priestor ho zhodnotiť. Som hudobný laik, no filmová hudba patrí medzi moje najobľúbenejšie žánre. Nový album moderného hudobného génia Hansa Zimmera som si preto nemohol nechať ujsť. Toto je moja recenzia albumu The Dune Sketchbook.
Odkedy sa Zimmer pripojil k projektu Dune, išlo o môj najočakávanejší album za posledné roky. Nie len, že milujem prácu režiséra Denisa Villeneuva a jeho spoluprácu so Zimmerom, ale milujem knižnú sériu, ktorú film a hudba adaptuje. Miluje ju však aj Hans Zimmer a stačilo mi prvých pár minút jeho práve vydaného albumu The Dune Sketchbook na to, aby som usúdil, že cit k Dune je v autorovi zakorenený veľmi hlboko. Po počutí celého albumu môžem jednoznačne povedať, že nás už o dva týždne čaká pravdepodobne jeden z definujúcich soundtrackov našej doby.
Pekne po porade
Niektorí možno nie ste oboznámení s termínom Sketchbook. Dnes už ide o menšiu Zimmerovu špecialitu. Ide o hudobné explorácie oficiálneho soundtracku. Predĺžené témy, kombinovanie motívov, remixy a podobne. Práca s hudbou, ktorá nemá usmernenie a autor s ňou môže robiť čo chce. Časti z tohto albumu sa teda budú nachádzať aj na oficiálnom soundtracku. Ktoré to budú, na to si už budeme musieť počkať do 17. septembra, s oficiálnym vydaním hlavného albumu.
Zimmer takéto sketchbooky vydal pri filme Man of Steel (jeden track v oficiálnom soundtracku) Dark Phoenix a Wonder Woman 1984, ktoré už dostali vlastné sketchbook albumy. Zaujímavosťou je, že tieto sketchbooky vyšli až oveľa neskôr po vydaní filmov a soundtrackov. Duna teda vybočuje z tejto tradície a ide o prvý vydaný album zo Zimmerovej tvorby k Dune. Poďme sa teda pozrieť na to, čo nám ponúka.
1. Song of the Sisters
Album štartuje 16-minútovou skladbou, ktorá nepochybne odhaľuje hudobné témy sesterstva Bene Gesserit. Práve tento track jednoznačne od prvých minút potvrdzuje všetky tvrdenia Hansa Zimmera. S prvými sekundami je jasné, že ide o mimozemský svet. Zvuky v hudbe pôsobia strašidelne, neprirodzene. Vokály speváčok sú naprosto fantastické, znejú silno a nebojácne.
Keď dunia bubny, znie to takmer ako búrka. Z tejto jednej témy je ihneď jasné, že autor chcel najmä poukázať na silu žien Bene Gesserit, v novom (nami ešte nepoznanom) vesmíre. Mix je bravúrny, strihy medzi tichými, hlasnými a zadunenými časťami fungujú skvelo. Prepínanie strán medzi hlasmi vokalistiek bolo až brutálne dobre spravené. Finálne vyústenie je naprosto epické a ja len dúfam, že si mnoho častí z tejto skladby nájde cestu aj do filmu.
Ako veľký fanúšik kníh som mal slzy v očiach, keď si predstavím, že takáto atmosféra bude obklopovať toto tajomné sesterstvo. Ešte nikdy som takúto skladbu nepočul a to už sa zdalo pri mojich neustálych počúvaniach soundtrackov priam nemožné. Príde mi, že o niečo podobné sa Zimmer snažil s Dark Phoenix (ktorého soundtrack je famózny), no až tu to dostalo rozmer, aký malo. Jednoznačne najoriginálnejšia skladba z celého albumu, možno aj v Zimmerovej tvorbe ako takej.
2. I See You in My Dreams
Pokračuje sa pomalšou 18-minútovou atmosferickou sklabou I Seee You In My Dreams. Pôsobí záhadne no už o niečo viac pozemsky. Cítiť z nej opis sveta, motívov a záhad, ktoré film Duna prinesie. Vysoké tóny vás držia v napätí a pripomínajú niečo vesmírne. Menšia podobnosť s autorovým Interstellarom sa tu nájsť dá. Najviac ma zaujali pomalšie tichšie momenty. Hovorený mimozemský jazyk (fremenčina?) je opäť pohlcujúci a jedinečný.
Vďaka skvelému mixu sa hlasy ozývajú zo všetkých častí a keď počúvate na slúchadlách, máte pocit, že vám Fremenky šepkajú niečo do ucha. Je to priam hypnotické a Zimmer v tejto skladbe naozaj dýcha, ako aj planéta Arrakis. Trúfam si povedať, že tento track bude najbližšie reprezentovať celkový zvuk soundtracku.
3. House Atreides
Pravdepodobne moja najobľúbenejšia skladba z albumu. Téma rodu Atreidesovcov pôsobí naprosto fantasticky. Nikdy by ma nenapadlo, že práve gajdy sa stanú dominantným prvkom Atreidesovského motívu. Pri počúvaní sa v hudbe jednoznačne vynára istý znak pochodu armády. Keďže sme videli trailer, ktorý neskrýva silu Atreidesovského vojska, tá sila je tu jednoznačne cítiť. Je to zvláštne hrdinské a hlasné. Síce sa to moc nerozvíja, tento atreidesovský march krásne obklopujú ženské vokály na začiatku a konci skladby, ktoré zdôrazňujú jemnosť a cit rodu.
4. The Shortening of the Way
Zaujímavá skladba, no nepríde mi, že ponúka natoľko zaujímavých elementov. Snaží sa byť atmosférická ako I See You In My Dreams, no nemám pocit, že sa vedela natoľko rozvinúť. Ponúka fantastický motív (ktorý ste už mohli počuť aj v piesni zo soundtracku, Ripples in the Sand). Tu však nepôsobí ešte tak mocne. Pekný je náznak arabskej/islamskej hudby, no ten je tiež ráznejší až v skladbe, ktorá príde v albume neskôr. Neviem či to je mixom, no príde mi, že The Shortening of the Way mohlo byť mystickejšie a hlbšie. Na to si asi budem musieť počkať do soundtracku.
5. Paul’s Dream
Táto skladba už vyšla skôr ako singel. Napočúvanú ju mám teda asi najviac. Dlhé ťahanie v štýle alá Zimmer tu funguje skvelo. Gitara tu s atmosférickým podmazom vytvára silný obklopujúci zvuk. Kto chce špekulovať, môže si predstavovať Paulove vízie. Ide o rukopis autora, ktorý si ľudia už zamilovali. V zásade je to ten dobrý Zimmer, na ktorého sme sa už naučili. Posledný krik speváčky je však to, kde sa nachádza sila skladby. Takéto silné vokály som azda pri filmovej hudbe ani nepočul. Výborná práca.
6. Moon over Caladan
Krásny názov a najmä krásny track. Priam zvončekový zvuk a jemnosť tu zaujme najviac. Už len začiatočná atmosféra je naprosto pohlcujúca. Caladan je planéta, na ktorej naši hrdinovia žijú až dokým neprídu na Arrakis. Zmena celkového štýlu oproti predošlým trackom je teda viac než vítaná. Nádherné spevy a ešte aj syntetický zvuk dokonale opisujú mocnosť planéty a jej nebeskú krásu. Od Zimmera išlo pre mňa o obrovské prekvapenie, dokonca by som povedal, že ide o povýšenie jeho soundtracku k Interstellaru a to do úplne iného rozmeru.
7. Shai-hulud
Kto nepoznáte knihu, Shai-Hulud je označenie pre piesočného červa na planéte Arrakis. Nepochybne si teda tento track získal moju najväčšiu pozornosť. Som rád, že patrí k tým lepším na albume. Znie priam prehistoricky, hudba je mocná a cítiť, že opisuje niečo obrovské. Možno až strašidelné. Opäť tu máme nové zvuky ako pri Sisterhood, niečo, čo sme ešte nikdy nepočuli. Práve toto je skladba, o ktorej som vravel pri The Shortening of The Way. Som rád ako tu už je počuť niečo viac z arabského zvuku hudby, v miešanine s niečím mimozemským. Perfektná kombinácia. Ešte aj elektrická gitara tu má riadny punc, aj keď je v úzadí. Vynikajúci pohlcujúci zvuk, presne s takou atmosférou, ktorá by mala byť pri styku s takýmto tvorom cítiť.
8. Mind-killer
Mind-killer ponúka niekoľko zaujímavých prvkov, no ako celok mi prišiel úplne od veci. Každopádne, toto Zimmer na jeho sketchbookoch robí. Niekedy vezme tému a spraví z nej akoby remix seba samého. Myslím si, že z Mind-killeru toho moc vo filme ani v soundtracku nebude. Každopádne, bolo to zaujímavé a fanúšikovia moderných produkcií si to užijú viac ako ja. Názov skladby však jednoznačne vystihuje celý track.
9. Grains of Sand
Som dosť smutný, že tak skvelý album končí dvoma najslabšími trackmi. Opäť si neviem moc predstaviť, čo má tento track spoločné s filmom. Zaujímavý rytmus, no chýba mu hĺbka, zaujímavá melódia alebo rozvitie. Akoby Zimmer videl Soul a chcel skúsiť po svojom niečo zopakovať no nevedel kam s tým ísť. Možno preto má táto skladba len 5 minút. Aspoň je rýchlo za vami a môžete si zopakovať predošlé tracky. Každopádne, zo začiatku to pôsobilo zaujímavo.
Na záver
Toto boli moje stručné vyjadrenia k trackom na albume. Som nesmierne nadšený, že môžem album označiť v istom zmysle za niečo nové a prelomové. Zimmer vravel, že chcel robiť mimozemskú hudbu a zadefinovať Dunu ako John Williams zadefinoval Star Wars či ako Howard Shore udal zvuk Pánovi Prsteňov. Ak sa teda oficiálny soundtrack bude svojím spracovaním blížiť k tomuto, čaká nás vskutku asi jeden z najlepších filmových albumov za poslednú dobu. Zimmerov magnum opus teda dorazí už 17. septembra. Ja sa už po tomto absolútne neviem dočkať.
Hodnotenie: 8/10
Toto bola naša recenzia na The Dune Sketchbook. Ako hodnotíte Zimmerov sketchbook k Dune vy? Páčila sa vám naša recenzia na The Dune Sketchbook? Tiež sa už neviete dočkať na soundtrack? Chceli by ste viac podobných článkov ako recenzia na The Dune Sketchbook?
Zdroj titulného obrázka: lnk.to; themoviedb.org
