VHS – Nostalgia zlej kvality?
Nie, napísal som to správne! Nemyslím AHS, ani FHD a dokonca ani HPL. Myslím Video Home System. Možno si ho už nepamätáte. Možno ste ho dokonca ani nezažili (smutné pre vás) a možno dokonca ani neviete, o čom tu točím. Hovorím o VHS, kúzelnej krabičke z môjho detstva. Možnho (dúfam, že nie) som poslednou generáciou, ktorá má živo v pamäti tento skvost, ktorý sme na našom území mohli mať od začiatku deväťdesiatok. VHS vzniklo už 9. septembra v roku 1976 (pár rokov po tom, čo sa narodili moji rodičia), ale k nám, na územie Československa sa mohlo dostať najskôr koncom 80. rokov.
Osobná spoveď nostalgika
Áno, keď som sa narodil, už sme vé-há-esko mali doma (pretože som dieťa 90´). Doteraz sa s hrdosťou pokochám zbierkou, o ktorú pravidelne (pri hľadaní vianočných ozdôb) zakopávam na povale. Keby ste boli na mojom mieste, vyhodili by ste ich? Ani náhodou! Ak ste zažili túto zlatú éru viete, že kazeta nebolo niečo, čo ste si mohli kedykoľvek stiahnuť z torrentov. Kazetu ste si museli (či už v obchode alebo požičovni) poctivo vybrať. Buď podľa toho, čo vám povedali vaši kamaráti zo školy, práce alebo dokonca škôlky.
Alebo podľa stručného obsahu na zadnej strane obalu! No povedzte, kedy ste pri pirátení (ku piráteniu kaziet sa radšej nebudem vyjadrovať) na internete zažili vzrušenie nad tým, či film, za ktorého požičanie ste si zaplatili 10-20 SK (pre tých, ktorí si nepamätajú – Slovenských korún), bude stáť za to? Dnes si film pustíte buď na Netflixe, HBO GO, Prime, alebo ďalšom z desiatok dostupných streamov. A keď vás po 10 minútach nebaví, vypnete ho a stiahnete druhý.
Požičovne…
Požičovne dopriali VHS-kám istú vzácnosť a dôležitosť. Už len kvôli tomu, že väčšinou zatvárali o 18:00. Novinky chodili raz za dva týždne. Ak ste mali fakt šťastie, tak ste bývali (alebo chodili do školy) blízko veľkej požičovne. Ak nie, tak ste na nové tituly čakali aj mesiace. Ja som svoju obľúbenú mal na Hraničnej ulici v Prievoze v Bratislave.
Vďaka tomu kúzelnému prehrávaču som spoznal (teraz už) klasiky, ako napríklad: Železný obor, Terminátor 2: Deň zúčtovania (áno, najprv som videl Cameronov opus-magnum a až potom komornú jednotku), E.T. Mimozemšťan, Bod zlomu, Batman: Animated Series, Vládca Kníh, Hook (od Spielberga), Asterix & Obelix, Big Lebowski, Predátor, Grinch, Deň nezávislosti, Princezna Mononoke, Malý statočný Toaster!, Nožnicovoruký Edward, SE7EN, Jurský Park a Stratený svet, Mys Hrôzy (s Robertom DeNirom) a aj Pulp Fiction.
A po výpise zlomku toho, čo som vďaka požičovni videl…
Vďaka VHS som začal čítať neskôr komiksy, pretože som ako malý spoza zábradlia, alebo dverí pozeral Burtonovho Batmana a moju guilty pleasure Batman a Robin. Dali sa zohnať aj tituly, ako boli Vrana, Spawn, Maska, Muži v čiernom (1,2), Ninja Korytnačky a plno ďalších. Je to už síce „ďaleká“ minulosť, ale človek si na tie časy rád zaspomína. Na večery, keď pršalo a vy ste si premočený pod tričkom niesli domov kazetu v papierovom/kartónovom obale a rýchlo zasúvali do prehrávača a s celou rodinou ste pozerali (a vy ste si ohrýzali nechty, či ste vybrali správne).
Jasné nebolo to 4K a dokonca ani BR a ani (dnes už obyčajné) HD. Ale bolo to doma, dalo sa to zastavovať, pretáčať dopredu a dozadu – čo vtedajšie televízie o takýchto funkciách ešte ani nesnívali. Preto by som v dnešných dňoch chcel s veľkou vďakou smeknúť, pred niečim tak obyčajným, ale v detstve nenahraditeľným, ako bolo staré dobré VHS! Vďaka nemu som sa vo filmovom a neskôr aj komiksovom svete nestratil.
*zvuk stekajúcej slzy*
Aká bola vaša obľúbená kazeta? Pretáčali ste si kazety často? Aká bola vaša obľúbená požičovňa? Dúfam, že nie som sám, komu pri spomienke na tieto chvíle prišlo na um zniesť prehrávač z podkrovia a len tak pre radosť si pustiť svoju obľúbenú KAZETU…
