Štvrtý diel: Harry Potter a Ohnivá čaša
Alfonso Cuarón s jeho temnejším prevedením tretej knihy ostatným filmárom nastavil správnu formu a šablónu na ďalšie diely, aby sa tí už mohli len dosýta hrať. Štvrtý diel vo filmovej sérii s názvom Harry Potter a Ohnivá čaša je už totiž presne to, na čo nás jeho predchodca nalákal. Temná rozprávka, ktorá neustále rozpráva čoraz viac epický príbeh. Ako malému sa mi tento diel ohromne páčil najmä kvôli úlohám v turnaji.
Na knihu som vždy zazeral s prekvapujúcimi očami, keďže sa mi nechcelo veriť, že môže byť tento príbeh až taký hrubý. Samozrejme, to mi indikovalo, že aj keď ide o najdlhší film, asi sa tam toho veľa z knihy nezmestilo. Pri mojej úlohe, že idem prečítať všetky diely som sa teda na štvorku tešil najviac. Sľubovala mi totiž najviac rozšírenia a možnosť vidieť tento príbeh úplne odlišnými očami. Splnili sa mi moje predstavy?
Film
Z počiatku sa mi zdalo, že tento film v sérii je vlastne úplne zbytočný. Nijako extra sa nevenoval odhaľovaniu Harryho osobnosti (ani jeho minulosti) a mimo konca ani začatá linka s Voldemortom sa tu nijako extra neriešila. Rokfort otvoril brány po štvrtýkrát a celý film rieši len jednu vec… trojčarodejnícky turnaj. Napriek tomu, že mi to prišlo teda akoby také odstrihnuté od predošlých dielov, film bol opäť svieži, dynamický a zaujímavý.
Obrovská súťaž v čarodejníckom svete, veď to musí byť úžas. A veru vidieť ju je zážitok. Spôsob, akým sa filmárom podarilo zachytiť úlohy v turnaji bol skvelý. Zasadiť obrovské fantasy elementy do reálnosti a vedieť sa v nich hrať, v tomto štvrtý diel naozaj exceluje. Deti sú opäť staršie, herci svoje role zopakovali skvelo a začínajú k svojim postavám pridávať črty realizmu.
Do rúk to zobral pomerne neznámy režisér Mike Newell a dokázal naozaj priniesť pamätihodný diel, ktorý pekne zadaptoval hlavné dejové body knihy. Finále má skvelú atmosféru, a práve to sa vám aj spolu s úlohami vryje do pamäti. Johna Williamsa v hudbe nahradil Patrick Doyle avšak bohužiaľ, jeho soundtrack neponúka takmer nič zapamätania hodné. No a čo sa týka deju mimo úloh, tak zaujme, ale keďže nikam vyslovene postavy neposúva, nie je sa moc k čomu vracať mimo toho všetkého, čo je spomenuté vyššie.
Kniha
Bol som v šoku. Toto je kompletne odlišný pohľad na celý príbeh. Táto kniha je tak bohatá na svoje myšlienky, postavy, intrigy, humor a emócie, že film vyzerá ako len zostrihaná reklama na hlavnú udalosť. Tri knihy sme sledovali, ako Rowlingová nastavila svoj štýl, ako bude prebiehať každý rok a čo všetko sa počas neho dá stihnúť rozpovedať. Táto kniha je ukážka absolútnej briliancie jej storytellingu.
Všetko, čo som vravel, že som postrádal vo filme, som našiel tu. A nielen čo sa týka informácií a detailov, ale ako nejakého jedného celku. Toto je prvýkrát, kedy Rowlingovej kniha figuruje ako naozajstný celok. Má začiatok, prostriedok a koniec, ku ktorému sa celý čas fantasticky buduje. Humor tu funguje ešte lepšie, keďže sa hrá už s vecami, ktoré poznáme z predošlých kníh. Je to akoby ste už zžití kamaráti a dopredu viete, kde vám bude dobre a kde nie.
No a nielen humor, ale aj emócie. Táto kniha ma veru dostala. Spôsob, akým autorka zachytila hrdinovu psychiku a kam ho dostala na konci knihy, vo mne vyvolal neskutočne silné pocity. Viac už o knihe dole pri detailoch, no ak tu niekedy existoval perfektný diel, toto je on. Všetko, čo som od Harryho knihy chcel a ešte viac. Perfektne inovatívne, pričom stále svoje. Všetko má následky, svet sa zväčšuje, tak ako hrozba a hlavne naši traja hrdinovia. V mojich očiach môžem suverénne a takmer bez hanby povedať, že nebyť ešte jedného dielu, pôjde o môj najobľúbenejší.
Rozdiely bez vyzradenia deja
Film je v podstate prázdny. Myslel som si, že štvrtý film už naozaj odhaľoval veľa, no v porovnaní s knihou to nič nebolo. Od extrémne vtipného úvodu s Dursleyovcami až po silné a emocionálne finále. Kniha je vylepšenie každej jednej filmovej scény. Nech robili tvorcovia čokoľvek, inovatívnosti, hravosti a pompéznosti na knižných stránkach sa nevyrovnali. Filmu chýba prakticky celá polovica deju a udalostí, ktoré robia zo sveta Harryho to, čo som si na ňom zamiloval.
Film je dosť dobrá vizuálna ukážka hlavných príbehových bodov a vo svojej filmovej podstate je skvelý, no ak ho mám hodnotiť ako adaptáciu, tak je takmer všetko to, čo som si vyslovene v knihe zamiloval, preč. Finále je vo filme zvládnuté výborne, no na knihu sa ani zďaleka neťahá. Film trochu predĺžil prvú úlohu, čo bolo fajn, no nijako extra potrebné na rozdiel od tých predĺžených filmových scén v trojke, ktoré k tomu naozaj pasovali a mali opodstatnenie. Môj verdikt tu teda bude naozaj jednoznačný.
Po čom siahnuť ako prvom?
Kniha. Ak to doteraz nebolo jasné z toho textu vyššie, kniha je všetko, čo robí z tejto série unikát. Ponúka taký rozsah detailov a emócií, aký sa dá nájsť v nie mnohých fantasy/sci-fi dielach. Harry Potter a Ohnivá čaša je v knižnej podobe všetko, čo som od tejto série chcel, nevedel, že chcel a instantne si to zamiloval. Kto chce zažiť to pravé čaro tohto sveta, myšlienku na to, že by si vybral film ako prvý, môže zahodiť. Poďme už ale konkrétne na to, čo z tohto dielu u mňa tak veľmi zarezonovalo.
Konkrétne rozdiely
Zatiaľ čo prvá scéna v dome, kde Voldemortova Nagini zabije starého mukla, je prakticky rovnaká v oboch verziách, hneď po nej nastáva obrovský odklon. Film kompletne vystrihol tradičný úvod s Dursleyovcami, čo by až tak nevadilo, keby nešlo o absolútne fantastickú scénu. Harry (v knihe) už tradične vo svojej izbe trávi celé leto, avšak tentokrát ho Weasleyovci informujú, že sa budú konať majstrovstvá v metlobale a že ho pozývajú spolu s ním. Ron sa to snaží oznámiť aj Dursleyovcom cez telefón, no keďže absolútne netuší, ako sa používa, so strýkom Vernonom na seba len obaja kričia.
Harry teda Dursleyovcov poprosí, aby mohol odísť s Weasleyovcami. Po splnení istých podmienok Dursleyovci Harrymu výlet povolia. Všetci teda s napätím očakávajú príchod Weasleyovcov, ktorí zabudli oznámiť, ako vlastne prídu. Žiadne auto sa pred dverami neobjavilo, no takmer celá rodinka začala pomalinky vyskakovať z ich krbu. Celá scéna s opísaním Dursleyovcovských výrazov bola fantastická, keďže Weasleyovci im prakticky zdemolovali a zašpinili celú obývačku. Ronov otec sa snaží pôsobiť milo a nájsť spoločnú reč, kým ostatní chalani nepoberú Harryho veci.
Fred s Georgeom už vtedy experimentujú s ich nápadmi vymýšľať čarovné blbostičky a naschvál podsypú začarované cukríky na zem, aby ich našiel Dudley. Ten sa síce bál, aby mu opäť čarodejníci nespravili ďalší chvostík, no sladkostiam sa nehovorí nie. Keď sú už teda Weasleyovci pripravení na odchod spolu s pobaleným Harrym, Harry sa pozdraví na odchod, no Dursleyovci ostávajú ticho. Arthur Weasley, Ronov otec len neveriacky hľadel, no Harry mu len povedal, že to je v poriadku. Dudleymu sa začne z cukríkov zväčšovať jazyk na dĺžku metrov, čo pri smiechu od chalanov musí rýchlo pán Weasley vyriešiť a celý odchod sprevádza len hukot strýka Vernona.
A ďalšie rozdiely…
Partia sa teda dostane do domu Weasleyovcov, známeho ako brlohu, v ktorom sme už v knižnej sérii párkrát boli. Stretnú sa znovu s Hermionou a pobudnú tam pár dní. Odídu na majstrovstvá. Pri štadióne sa opäť stretávame s ministrom mágie Corneliusom Fudgeom, spoznávame Luda Bagmana, bývalého hráča metlobalu. Lucius Malfoy ich opäť provokuje a pod nohami našich hrdinov sa objaví ženský škriatok Winky.
Harry sa jej spýta, či pozná Dobbyho a Winky mu začne rozprávať, ako Dobby zháňa prácu a snaží sa uživiť ako slobodný škriatok. Zápas vidíme celý, predtým sa konali aj stávky a veľmi sa o tímoch diskutovalo. Maskotky jedného tímu sú víly, ktorých schopnosť je, že vedia hneď pritiahnuť mužov. Už to vedie k zopár vtipným momentom, keďže Harry aj Ron sa obaja niekoľkokrát postavia aby k nim boli čoraz bližšie a mohli na ne čo najlepšie vidieť. Harry sa neskôr čo to dozvedá o ministerstve, ako to tam vyzerá a funguje.
Na štadión sa zaútočí, útek našich troch hrdinov je dlhší, v lese dokonca spoznajú chalana Stanleyho, sprievodcu čarodejníckeho autobusu z predošlého dielu. Natrafia opäť na Winky, ktorá našla na zemi prútik, z ktorého sa vystrelilo temné znamenie do vzduchu. Barty Crouch, jeden z popredných pracovníkov na ministerstve, spolu s ministrom mágie, otcom Cedriga Diggoryho a ďalšími začnú Winky ihneď vyšetrovať. Situácia sa po toľkých obvineniach konečne vysvetlí, avšak vidíme, že pri Winky to s jej pánom (Bartym) aj tak nedopadne dobre. Zisťujeme, že skupina smrťožrútov zaútočila najmä na tých, ktorí nepochádzajú z čistej čarodejníckej rodiny. Ak si pamätáte, v minulej knihe som načrtol, že táto téma tu bude ešte veľká.
Ešte viac rozdielov…
Naši hrdinovia sa dostanú do Rokfortu a začína školský rok v šľapajách ako poznáme. Sledujeme ich všade, na všetkých predmetoch, ktoré už poznáme. Rowlingová to využíva na perfektné humorné scény. Hagrid ich vyučuje starať sa o ňucháčov (ktorých ste mohli vidieť vo filmoch Fantastické zvery). Hodiny s novým profesorom Moodym nie sú až také strašidelné ako vo filme, no jeho postava je zachytená skoro rovnako. Žiaci sa možno trochu boja, no sú radi, že sa učia dôležité kliatby. Harry si k nemu počas celého pobytu na škole vytvára podobný vzťah ako s Lupinom, je mu blízky.
Dumbledore sa neustále objavuje v tejto knihe, radí, pomáha, komentuje. Dokonca raz spomenie, že sám ešte nepozná chodby Rokfortu až tak dobre. Vraj sa raz zobudil, keďže mu bolo treba ísť na záchod a ocitol sa v miestnosti plnej nočníkov. Samozrejme, išlo už o náznak budúcich udalostí, keďže z tejto miestnosti sa neskôr stane miestnosť pre núdzové potreby, v ktorej bude Harry trénovať ostatných žiakov.
Pri Harryho zvláštnom objavení jeho mena v Čaši sa ho Dumbledore pokojne pýta, či to bol on, ktorý do Čaše hodil svoje meno. Ak si pamätáte film, reakcia Dumbledorea bola značne iná a dnes sa z nej stalo kvalitné meme. Popri všetkom študovaní sa Hermiona začína dozvedať o utláčaní škriatkov a ich využívaní ako otrokov. Keď sa dozvie, že aj v Rokfortskej kuchyni ich majú veľa, založí skupinu na ochranu ich práv. Harry s Ronom sa jej celý čas snažia vysvetliť, že škriatkovia sú na to stvorení a majú ich služobníctvo radi. Z kamarátstva sa však do jej klubu pridajú. Hermiona každú noc začne pliesť kúsky oblečenia, ktoré potom skrýva po celom Rokforte, aby mohli byť škriatkovia oslobodení. Tí sa však toho len boja, keďže oslobodenie je pre nich takmer nočná mora.
Rozdiely…
Celý príbeh je potom taký mix všetkého. Postavy sa stále odhaľujú v pravých farbách a v podstate je príbeh neustále vyšetrovanie udalostí útoku pri štadióne. Ťažko sa o tom píše do detailov, je to naozaj obrovské množstvo informácií. Malfoy sa už bojí Moodyho a snaží sa vymýšľať tajné cesty, ako ponížiť našich hrdinov, Hermiona si upraví jej dva veľké predné zuby kúzlom v nemocničnom krídle, pani Weasleyová je tiež neustále v kontakte. Ešte v Brlohu sme spoznali staršieho brata Weasleyho, Billa, ktorý sa tiež objavuje v celej knihe spolu s jeho mamou a pred treťou úlohou turnaja dokonca spolu zastúpia miesto Harryho rodičov. Percy má veľmi úzke kontakty s ministerstvom a začína sa obracať chrbtom k svojej rodine, už neštuduje, ale pracuje.
Skvelé momenty sú aj na Rokfortskom plese, kedy už máme citeľné náznaky toho, ako sa Hermiona Ronovi páči a že je to asi vzájomné. Harry tiež už čoraz viac pokukuje po Čcho, ktorá je však Cedricove dievča, ktorý je jeho rival v turnaji. Rivalita medzi školami je taktiež veľmi dobre preskúmaná, aj tá medzi fakultami. Novinárka Rita Skeeterová každému stále zavára svojimi článkami a ukazuje, akú má tlač moc. Je toho však naozaj veľmi veľa a v tom tkvie to čaro knihy. Kebyže tu chcem všetko zachytiť, musel by som len prepísať stránku po stránke.
Čo sa týka šampionátu, bolo úžasné vidieť, ako po ohlásení Harryho mena a jeho účasti, boli všetci jeho spolužiaci nadšení a oslavovali. Vo filme ho všetci podozrievali a správali sa nepríjemne. Jediný, kto sa k nemu obrátil, bol Ron a ide o skvelý konflikt, podobný tomu minulému s Hermionou, ktorý však ponúka ešte viac priestoru na preskúmanie ich postáv. Cítime, že Ron sa večne pri Harrym cítil ako druhoradý. Samozrejme, o niekoľko strán neskôr sú uzmierení a ide o moment čistého správneho priateľstva medzi kamarátmi.
Rozdiely pokračujú
Ďalej stále sledujeme linku so Siriusom Blackom, ktorý je v tejto knihe konečne ten otcovský typ, na ktorého nás Rowlingová trochu moc rýchlo nabádala minule. Neustále si s Harrym píšu, pričom je na úteku. Snaží sa mať k nemu čo najbližšie, dokonca párkrát obetuje svoju pozíciu, kde ho nemôžu nájsť, aby mal s Harrym kontakt. Harry si to vyčíta.
Čo sa týka pohára, tam s filmom nie je až toľko zmien. Úloha s drakom je kratšia a ide skôr o to, ako ho Harry prechytračí. Keď už má Harry dračie vajce v rukách a snaží sa jednu noc prísť na to ako funguje, vypadne mu z ruky na schodisku a otvorí sa. Krik zobudí Snapea, Filcha a Moodyho zatiaľ čo má Harry zakliesnenú nohu medzi schodami. Má na sebe neviditeľný plášť a ide o adrenalínovú scénu, kde len dúfa, aby ho učitelia nenašli, i keď je len pár centimetrov od nich. Moodyho oko ho ale vidí, keďže dokáže vidieť aj cez neviditeľný plášť. Harrymu však pomôže a ten mu na chvíľu aj požičia záškodnícku mapu.
Úloha pod vodou je skvelo vystupňovaná. Harry totiž nevie, ako nájsť spôsob na dýchanie pod vodou a neustále študuje, ako na to. Zaspí v knižnici a zobudiť ho musel prísť Dobby tesne pred tým, ako sa úloha začne. Ten sa totiž zamestnal v kuchyni Rokfortu a tiež sa s našimi hrdinami neustále stretáva spolu s Winky, ktorú tam odhodil bývalý pán. Keďže týždne zisťoval, čo Harryho trápi, Dobby mu venuje žiabrovku, aby mohol dýchať pod vodou.
A stále rozdiely…
Harry uteká a učitelia dokonca na neho ani nečakali, iba boli radi, že sa objavil. Príde presne v štart úlohy a ešte v habite sa začne ponárať pod vodu so žiabrovkou v ústach. Pod vodou sa zdrží omnoho dlhšie ako by mal. Každý súťažiaci musí zachrániť osobu, ktorá mu je najbližšia a uväznená dolu pod vodou. Keď sa to ale jednej súťažiacej (Fleur) nepodarí, Harry sa bojí nechať jej najbližšiu osobu pod vodou, a tak s veľkým omeškaním zachráni až dve osoby. Celá scéna je dosť vtipná, keďže Harryho rozmýšľanie sa mení zo sekundy na sekundu. Podmorský svet je však predsa len o niečo viac rozvinutý.
Pri tretej finálnej úlohe chýba v labyrinte neskutočne veľa úloh, ktoré sú veľmi zaujímavé a napínavé. Harry sa tam stretne so sfingou, ktorá ho pustí ďalej len vtedy, ak správne odpovie na otázku. Vstúpi do hmly, ktorá naopak prevráti gravitáciu a ešte aj na neho zaútočí obrovský pavúk. Harry si pri páde zlomí nohu a k postaveniu mu dopomôže Cedric Diggory, s ktorým si neustále pomáhali počas celého turnaju. Vidia ohnivú čašu, ku ktorej sa spolu dotackajú, Cedric má Harryho okolo ramien. Keď sa jej dotknú, všetko sa zmení.
Názvy kapitol sú zrazu tajomné a temné. Atmosféra sa zmenila. Je cítiť, ako niečo temné prichádza. Neznáma postava ihneď zabíja Cedrica. Harry sa len prizerá, žiadna uplakaná reakcia, možno len viditeľný šok. Čoskoro sa ocitá pripútaný k soche hrobu Toma Riddla so zlomenou nohou. Sleduje, ako mysteriózna postava vhadzuje niečo malé do kotla a na vlastné oči vidí, ako sa pred ním oživí Lord Voldemort.
Rozdiely…
Začína rozhovor, Voldemort rozpráva, ako toto celé bol jeho plán a akú nenávisť chová voči čarodejníkom bez čistej krvi. Spomína príbeh svojho otca, ako nenávidí, že bol pomenovaný po ňom. Zvolá si smrťožrútov, spomínajú sa dajakí Lestrangeovci, ktorí sa nestihli ukázať. Začína duel medzi Harrym a Voldemortom. Harry sa najprv uhne a s bolesťami uteká. Spomenie si však, ako bol jeho otec chrabrý a že ak má teraz zomrieť, tak sa nebude skrývať.
Dovtedy ho však už Voldemort našiel a ihneď zaútočil. Obrovský prúd farieb sa spája z oboch prútikov a vytvárajú jednu, zlatú. Smrťožrúti ich obkolesujú a z prútikov začínajú vyliezať duchovia jeho rodičov. Tí pomôžu Harrymu naplánovať útek k prenášadlu. Rozpŕchnu sa k Voldemortovi, Harry uteká a za jeho chrbtom ho nasleduje obrovské množstvo vypálených smrtiacich zaklínadiel od smrťožrútov. Harry zázrakom prežíva, tacká sa na jednej nohe. Príde k prenášadlu, pritiahne si k sebe Cedricove telo a počuť je už len Voldemortov krik.
Je naspäť na turnaji. Nečakajte však žiadnu uplakanú scénu. Harry je v šoku. Netuší, čo sa deje, zrazu sú nad ním ľudia, kričia, že Cedric je mŕtvy. Harry len opakuje slová, že je Voldemort späť, no inak nič. Vezme ho do ruky Moody, donesie do svojho kabinetu a postupne odhalí, že on nie je pravý Moody, ale syn Bartyho Croucha. Tam je odhalená detailná minulosť jeho činov a je to všetko spojené s príbehom vyšetrovania prútika, ktorý vystrelil temné znamenie. Harry dokonca ešte pred začiatkom tretej úlohy našiel spolu s Viktorom Krumom jeho otca Bartyho Croucha ako len chodiace telo bez nejakého vedomia. Všetko má teda odpovede. Predtým, ako fake Moody stihne Harrymu ublížiť, ho prútikom odpáli Dumbledore, ktorý spolu s Profesorkou McGonagallovou (ktorá má fantastické vtipné momenty v celej knihe) a Snapeom prišli Harryho zachrániť.
Finálne rozdiely
Profesorka už chce Harryho zobrať do nemocničného krídla, no Dumbledore to nedovolí. Vedľa nich už je aj Sirius Black, s ktorým bol Dumbledore celý čas v kontakte. Žiada od Harryho, ktorý sa pomaly preberá z celého šoku a začína vnímať okolie, aby si ešte raz spomenul na všetko, čo sa stalo a dopodrobna mu to prerozprával. Sirius je pri ňom a drží ho za plece.
Hneď po tom je Harry odvedený do nemocničného krídla, kde ho čakala pani Weasleyová spolu s pár ďalšími známymi, vrátane Rona a Hermiony. Harry je už v pyžame, nikto sa ho nič nepýta. Prebehne len menší rozhovor, či je všetko v poriadku a vyústi v to, že Harry objíme pani Weasleyovú. Hanbí sa pred svojimi kamarátmi a bol by rád, aby ho nevideli, no po prvýkrát na neho všetko doľahne a rozplače sa. Konečne však môže spať.
Na druhý deň sa však dozvedáme, že fake Moody dostal bozk od Dementora, takže nemajú žiaden dôkaz o tom, že Voldemort sa vrátil. Objaví sa minister, ktorý začne robiť z Harryho blázna, ako to počas celej knihy robila novinárka Rita Skeeterová. Dumbledore svedčí za Harryho a je na jeho strane. Začína konflikt medzi Rokfortom a Ministerstvom. Po odchode ministra Dumbledore opäť zvolá Siriusa a Snapea, ktorí si aj napriek mladíckemu nenávideniu sa podávajú ruky a začínajú spolu pripravovať (ešte tajný) plán, na ktorý ich Dumbledore očividne dlho pripravoval.
Ukončenie
Harry technicky vyhral trojčarodejnícky turnaj, všetko sa končí. Celá atmosféra je zmenená. Na poslednej večeri Dumbledore predstúpi pred žiakov a povie im pravdu, ako sa Voldemort vrátil a ako tomu ich rodičia nebudú chcieť veriť, kvôli opačnému postoju ministerstva. Vo vlaku Harry daruje svoju obrovskú výhru Fredovi a Georgovi Weasleymu, ktorí počas celej knihy rozmýšľali, ako prísť k veľkým peniazom na založenie ich biznisu s čarodejníckymi vecičkami. Hermiona neskôr odhalí, že Rita Skeeterová je nelegálny animágus (ako chrobák), a preto sa vedela v Rokforte dostať na miesta, kde ju nikto nevidel. Hermiona s ňou však zatočila a dokonca ju na chvíľu uväznila do nádobky. Späť na nástupišti sa Harry stretáva s Dursleyovcami a po prvýkrát nemyslí na to, čo bude. Harry už vie, že čo má prísť, proste príde.
Táto obrovská kniha, v ktorej je omnoho omnoho viac scén než je tu vypísaných, je však len začiatok toho, čo sa bude diať ďalej. Po takto skvelo ucelenej knihe s takýmto finále som mal teda očakávania najvyššie ako som mohol. Ďalšia kniha vyzerala byť ešte o niečo hrubšia. Žeby sa dokázala Rowlingová prekonať a odrovnať ma aj nabudúce? To si povieme už o týždeň. 😉
Kniha alebo film? – Harry Potter a Ohnivá čaša. Ako ich porovnáte vy? Ktorá verzia je podľa vás lepšia?
Odkazy na porovnanie všetkých dielov:
- Harry Potter a Kameň mudrcov – odkaz na článok
- Harry Potter a Tajomná komnata – odkaz na článok
- Harry Potter a Väzeň z Azkabanu – odkaz na článok
- Harry Potter a Ohnivá čaša – odkaz na článok
- Harry Potter a Fénixov rád – odkaz na článok
- Harry Potter a Polovičný Princ – už čoskoro
- Harry Potter a Dary smrti – už čoskoro
