Hora Mount Everest
Hora Mount Everest si rokmi zaslúžila obdiv každého z nás kvôli tomu, že ide o horu, ktorá dosahuje najväčší vrchol na zemi. Prvý, kto túto horu zdolal a žil, aby dokázal o tom rozprávať, bol Edmund Hillary v roku 1953. Od tohto roku sa v ľuďoch zmenila mienka o nedobytnosti Mount Everestu a doposiaľ dokázalo na túto horu vystúpiť 5000 ľudí, pričom okolo 300 z nich umrelo práve v tzv. „Death Zone“.
Samozrejme, človeku by sa číslo 5000 mohlo zdať primalé, ale keď si zoberieme to, že každý rok sú vhodné podmienky na výstup na túto horu iba v rozmedzí troch týždňov, tak toto číslo začne naberať absolútne iný rozmer. Ako sa tým pádom stáva z Mount Everestu ekologická katastrofa?
Problém č. 1 – Komercializácia
Ak máte v pláne vystúpiť na Mount Everest, tak máte dve možnosti. Vybrať si výstup, ktorý ide zo strany Tibetu, ale ten je pre mnohých horolezcov technicky ťažký, alebo si vybrať najznámejší – zo strany Nepálu. Práve Nepál ryžuje už dlhé roky na komercializácii výstupu na Mount Everest a to vo veľkých číslach. Samotná licencia na výstup vyjde človeka na 10 tisíc dolárov, čo vytvára výbornú podnikateľskú príležitosť pre túto krajinu, ktorá nedisponuje veľkým bohatstvom.
Ale s týmto prichádzajú veľké konsekvencie, ktoré spočívajú v logistike výstupu na horu. Tento problém sa zobrazuje aj na samotných číslach. V roku 2012 dokázalo v jeden deň vystúpiť na vrchol Mount Everestu 234 horolezcov. Toto číslo sa môže zdať majestátne, ale bohužiaľ je skôr smutné. Ak si zoberieme, že tento počet ľudí musel čakať v rade v nadmorskej výške 8000, kde človek bojuje proti vlastnému telu a pomaly zomiera, tak to vytvára veľké riziko.
Problém č. 2 – Znečisťovanie prostredia
Ako sme si povedali už v prvom probléme, tak na Mount Everest sa každým rokom snaží dostať čo najväčší počet ľudí. Ale to vytvára veľké znečisťovanie prostredia hory, ktorá je miestnymi obyvateľmi braná z náboženskej stránky ako svätá. Práve kvôli ťažkému znečisťovaniu boli vytvorené mnohé expedície na Mount Everest, ktorých jediná agenda je čistenie hory od odpadkov, kyslíkových bômb a mnohých ďalších predmetov, ktoré za sebou zanechajú horolezci na hore.
Najznámejší Sherpa, Apa Sherpa, ktorý dokázal počas svojho života vystúpiť na vrchol Mount Everestu až 21-krát, sa zúčastňuje expedície The Eco Everest Expedition, ktorá sa snaží tieto problémy napraviť. Samozrejme, nemôžeme zabúdať aj na to, že každý z nás má biologické potreby. Práve kvôli biologickým potrebám horolezcov boli zdroje pitnej vody priľahlých dedín znečistené.
Problém č. 3 – Arogancia
Ale najväčší problém spočíva v horolezcoch. Väčšina horolezcov, ktorí sa pokúsia zdolať Mount Everest, vidí iba seba na vrchole a robia kvôli tomu všetko. Tým pádom sa nedodržiavajú určité zásady. Najznámejší problém u týchto horolezcov je tzv. „Summit fever“ alebo vrcholová horúčka. Kvôli arogancii a vidiny iba vrcholu sa mnoho z horolezcov nevrátilo z hory do pohodlia svojich domovov.
Tým, že viac než polovica týchto horolezcov umrela v „Death Zone“, tak ich telá museli byť nehnuté, keďže risk záchrannej akcie je veľmi vysoký. Práve kvôli týmto faktorom máme možnosť sa pozerať na ekologickú katastrofu, ktorá znehodnocuje dielo prírody. Hora Mount Everest je pre mnohých celoživotným cieľom, pričom zabúdajú na krutosť jej sily.
Aký máte názor na túto problematiku vy?
Zdroje: wikipedia.org, imdb.com
Zdroj titulného obrázka: Luca Galuzzi (CC BY-SA 2.5 DEED)
