Color out of Space recenzia
Ste fanúšikmi hororového (svojou dobou neuznaného) spisovateľa menom Howard Philips Lovecraft? Ak nie, tak v skratke: Prišiel s myšlienkou – prastaré božstvá = mimozemské bytosti. A to bol pre hororový žáner obrovský prielom na počiatku 20. storočia. Mimo to by som ho nazval pokračovateľom Edgara Alana Poa. Lovecraftom sa inšpirovalo množstvo autorov. Či už pri písaní kníh (Stephen King, Neil Gaiman), komiksov (Hellboy – Mike Mignola, Providence – Alan Moore), režírovaní (John Carpenter, Guillermo del Toro), alebo vytváraní hier (Dead Space, The Sinking City). Ak teda s autorom tohoto formátu nemáte ešte osobnú skúsenoť, okamžite to dožente! Pre tých oboznámených – určite poznáte jednu z jeho najlepších poviedok – Farba z kozmu. Jej rovnomennú filmovú adaptáciu nedávno priniesol režisér Richard Stankey a producent šialenej kultovky Mandy, Josh C. Waller.
Kozmický horor
Farba z kozmu na mňa dobre pôsobila už z traileru. Ako Lovecraftov fanúšik som v nej videl potenciál. A musím uznať, že sa jedná pravdepodobne o najpodarenejšiu Lovecraftovu filmovú adaptáciu. Keď som sa o projekte dozvedel, bol som prekvapený, že sa tvorcovia rozhodli o aktualizovanie, a s tým aj posunutie deja do súčasnosti. A na moje podivenie to vyšlo. S malým budgetom, ktorý bol iba 6 miliónov dolárov a Nicolasom Cageom, dokázal režisér vytvoriť krásnu poctu jednému z velikánov hororovej literatúry a zároveň, priniesť typ filmu, aký sa dnes už moc nenakrúcajú.
Základná zápletka sa dá zhrnúť rýchlo. Na rodinný pozemok uprostred lesov Nového Anglicka dopadne meteorit v záblesku neznámeho žiarenia. To je základná zápletka a ak si nechcete rovno prečítať/vypočuť pôvodnú poviedku, tak si nič viac nezisťujte. Aby som vás nalákal, tak ide o zástupcu kozmického hororu. Tvorcovia očividne zbožňujú Carpentera, pretože praktické efekty a niektoré celé scény evokujú Vec (1982).
Som rád, že po dlhej dobe prišiel horor, ktorý vážne straší a nie je iba vykonštruovanou „sociálnou kritikou“. A nájde sa tu nejedna vážne odporná scéna, pri ktorej som chcel odvrátiť zrak. Samozrejme viac tu ide o atmosféru a prekvapivo vypiplané výtvarno, ktoré nízky rozpočet netiahne dole.
Nicolas Cage stojí za to
Ak sa bojíte výkonu Nicolasa Cagea, tak to naozaj nemusíte. Podla mňa mu úloha bola písaná na mieru. Samozrejme, bez nejakého toho hysterického vrieskania sa neobíde, ale je to na tých správnych miestach. Ja stále verím, že ho od comebacku delí jediná veľká úloha, ktorá opäť ukáže divákom, že na to stále má!
Jasné, z tohoto materiálu mohol byť kludne artový horror, keby si ho zobral na starosti Robert Eggers (režisér skvelej Čarodejnice a najnovšie podivného Majáku). Keby bol film o pol hodinu dlhší, šlo by sa viac zamerať na rozpad psychiky postáv, ktorý bol (podobne ako v poviedke) iba zľahka načrtnutý. Dokonca by sa z filmu dala urobiť aj nejaká „sociálna kritika“ keby sa k tomu dostal Jordan Peele. Ale je to Stanleyho autorský projekt, ktorý sa snažil priniesť od roku 2011. Takže vo výsledku som rád, že tu máme dôstojnú adaptáciu Lovecraftovej poviedky a recenzia Color out of Space vychádza s hodnotením 8/10.
Videli ste už tento film? Sedí vám naša recenzia na Color out of space? Viac podobných rýchlych dojmov nájdete tu!
Zaujímavosť pri pive: Jedným z najväčších fanúšikov Lovecraftovej tvorby vo filmovom priemysle je u spomínaný John Carpenter. Vo svojej tvorbe sa často Lovecraftom inšpiroval, ale regulérnu poctu Lovecraftovy natočil až v roku 1994. Jedná sa o film At the Mouth of Madness, alebo v našej distribúcii pod názvom Šialenstvo. Už samotný pôvodný názov odkazuje na jeden z Lovecraftovských románov – At the Mountains of Madness. Film si berie všetky známe formulky tipické pre Lovecrafta, ako napríklad: zapadlé mestečko so zdegenerovanými obyvateľmi, kozmické bytosti ovplyvňujúce náš svet, spisovateľa ovplyvňujúceho svet ako Nyarlathotep. Rozhodne stojí za pozretie (možno aj viac, ako Farba z Kormu).
