AUSTRÁLIA: Krajina nekonečných scenérií
Pri pojme Austrália si väčšina z nás predstaví obrovské pavúky a jedovaté hady. A áno, aj to je súčasť tejto krajiny na opačnom konci sveta, ale v skutočnosti Austrália ponúka oveľa viac. Nuž a keďže som u protinožcov strávila posledné dva roky, rada vám tento záhadný svet aspoň trošku priblížim.
Pláž na každom rohu
Austrália, jedna z najväčších krajín na svete, je plná dych berúcich scenérií a rôznorodých terénov. Najčastejšie je však spájaná so slnečným životom, blonďavými surfermi a nádhernými plážami. Nuž a tých má veru táto krajina požehnane. V Austrálii sa totiž nachádza viac ako 10 000 pláži.
To znamená, že by si zhruba dvadsať osem rokov mohol cestovať okolo celej krajiny a každý deň navštíviť inú pláž. To neznie zle, však?
Väčšina obyvateľstva (teda okrem takých tých hardcore outback kovbojov) má jednoduchý prístup k pláži priamo z domu (rozumej vo vzdialenosti od cca 50 m do 100 km), a preto ju počas roka navštevujú veľmi často. Je to vlastne taká Austrálska tradícia a dokonca aj Vianoce sa väčšinou trávia na pláži. S priateľmi, barbecue a pivom.
Austrália a obrovské vzdialenosti
Ono na mape sa to veľakrát ani tak nezdá, ale cestovať z bodu A do bodu B je niekedy nesmierne dlhá záležitosť.
Pamätám si, že keď som do Austrálie prvýkrát prišla, miestni ľudia mi povedali: „Nie je to ďaleko, iba jeden a pol dňa cesty autom.“ Ostala som mierne zaskočená. My Európania sme zvyknutí prejsť za deň hneď niekoľko štátov, zatiaľ čo v Austrálii za deň neprejdeš ani len polovicu jedného štátu.
Tieto vzdialenosti sa odzrkadľujú aj na rôznych zaujímavostiach a či rekordoch. Napríklad najdlhšia priama železnica, ktorá má 478 kilometrov, sa tiahne cez neobývanú planinu Nullabor. Austrálska najdlhšia rovná cesta v úseku 148 kilometrov. Alebo svetovo najdlhší plot proti divokým psom – dingom s celkovou dĺžkou 5531 kilometrov, ktorý sa tiahne cez dva štáty. Čiže ak sa v budúcnosti chystáš na roadtrip do Austrálie, počítaj s tým, že veľkú časť cesty vlastne presedíš v aute.
Jedinečná fauna, flóra a… muchy
Ak miluješ prírodu, tak Austrália je dokonalým rajom.
Pre každého sa niečo nájde: hory, pláže alebo púšť. Zelené národné parky, malebné zálivy s krištáľovo čistou vodou, červený piesok, kamene a stovky kilometrov pustiny.
Môžeš tam surfovať, rybárčiť, kajakovať, potápať sa s veľrybami a delfínmi, sledovať množstvo pestrofarebných vtákov alebo zástupy tučniakov. Môžeš si kúpiť alebo prenajať auto a vypraviť sa na nezabudnuteľný roadtrip. Alebo kempovať pod nočnou oblohou s miliónmi hviezd a počúvať klokany hopkajúce okolo tvojho stanu, tesne pred zaspávaním. V niektorých riekach môžeš vidieť unikátneho vtákopyska. V eukalyptových lesoch môžeš zase počuť netradičné ručanie koaly – pretože na tak rozkošné zvieratká vydávajú skutočne desivé zvuky. Prípadne – a to keď máš horší deň, môžeš byť napadnutý strakou počas jazdy na bicykli.
A áno, áno, samozrejme sa tu nájdu aj pavúky, hady, žraloky, dingovia, jedovaté ropuchy, mravce a iné hávede. Ale skutočným problémom, o ktorom vám nikto nepovie, sú muchy.
Áno muchy.
Austrálske muchy sú totiž tými najdotieravejšími a najvytrvalejšími tvormi, ktoré vám na dennej báze dokážu znepríjemniť život – a to doslova. V mnohých častiach krajiny nemôžeš bez ochrannej sieťky na tvári prejsť ani len pár metrov, pretože hrozí riziko inhalácie – rady lietajú do nosa, potvory jedny. Pred západom slnka si v kempe nič nemôžeš uvariť, pokiaľ si neželáš extra proteín zdarma, no a ak náhodou nejakú muchu vpustíš do stanu/auta/domu, tvoje utrpenie neskončí, pokiaľ ty neukončíš jej život.
Ak si myslíš, že teraz preháňam, pozri si nasledujúce fotky. 🙂
Austrália je jednoducho krajina nekonečných možností a paradoxov.
Ešte by som vám toho veľa vedela napísať, ale veď predsa všetci vieme, že nikoho nebavia čítať dlhé články. Nechajme to teda na nejaký ďalší, prípadne si prečítajte, ako na svoj život v Austrálii spomína Filip.
Dúfam, že ste sa aspoň dozvedeli niečo nové, prípadne sa zasmiali a či inšpirovali, kam sa vybrať, keď sa svet znovu poriadne otvorí.
Zdroj: autorka článku
Zdroj titulného obrázka: autorka článku
