KAPITOLA XXXVII
Nedeľa ráno bola celkom pokojná. Všetci sme sa zobudili takmer naraz, s dievčatami sme pripravili menšie raňajky a všetci sme sa spolu najedli. Nasledovalo zdĺhavé upratovanie všetkého, čo sa povaľovalo na zemi. Všetok zbytočný plast, servítky a fľaše.
Najväčšia zábava bola, keď sme skladali stany naspäť do tašiek, z ktorých sme ich v piatok vybrali. Nevedeli sme ich zložiť na takú veľkosť, aby sme ich tam zmestili, takže sme ich len hodili do kufra a dúfali, že to doma niekto zvládne.
Keď už boli stany preč – teda jediná ochranná vec, kam sa môžete skryť pred nebezpečenstvom – prišla nás navštíviť líška. Áno, skutočná ryšavá líška. Ako prvé zamierila k smetnému košu, kde sa nachádzali zvyšky nášho jedla.
Ako prvá si ju všimla Tiff, ktorá sa okamžite rozbehla k nej a začala kričať, že chce fotku s líškou, ktorá na ňu len tak mimochodom prskala.
„Tiffany to zviera môže mať besnotu!“ zakričala som, kým som bola v bezpečnej vzdialenosti od líšky a za Aaronovým chrbtom.
„Nemá,“ jednoducho odpovedala a priblížila sa ešte bližšie k tomu zvieraťu. No keď sa líška rozbehla jej smerom, Tiff s výskotom odskočila preč a nechala líšku, nech sa s kúskom špekačky stratí v lese.
Potom prišlo veľké lúčenie, všetci nastúpili do áut, v ktorých prišli a nastala nekonečná cesta domov. Aaron sedel za volantom a išiel ako prvý ako hlavný navigátor. Po ceste sme mali len jednu zastávku na pumpe, kde sme si kúpili rýchli obed a pokračovali domov.
Na zadných sedadlách stále vládla hustá atmosféra, keďže Roy sa správal ako 10-ročný chlapec, ktorému niekto vzal hračku. Preto v aute bolo ticho, do ktorého hralo rádio. Zo začiatku som sa snažila udržiavať konverzáciu, no keďže jediný, kto sa ako tak zapájal, bol Aaron, vykašlala som sa na to.
„Asi nikdy v živote si nebol ticho tak dlho ako dnes,“ povedala som, keď z Aaronovho auta vystúpil posledný človek, teda Dylan. Aaron na mňa hodil prekvapený pohľad, no hneď sa naspäť venoval šoférovaniu.
„Asi nie som úplne zmierený s tým, čo ma čaká, keď otvorím dvere domov,“ povzdychol si nakoniec.
„Prečo?“
„Hayden mi písal, že sa otec zastavil doma. Deti boli u babky, takže nevideli ako Hayden vybuchol. Otec chce totiž zostať bývať v tom dome, zatiaľ čo my máme ísť preč,“ nevedela som uveriť tomu, čo som práve počula. Aaronoveho otca som videla len jedenkrát, no nikdy by som nebola povedala, že je schopný niečoho takéhoto. Poslať svoju ženu s piatimi deťmi preč. Je to správanie čistého zbabelca.
„To nemyslíš vážne,“ bola som znechutená.
„Bohužiaľ, myslím. Musíme zohnať mame nejakého špičkového právnika, ktorý jej dá všetko, čo má právom vlastniť, aj viac,“
„Otec je právnik, dosť dobrý. Prevažne robí na takýchto prípadoch, mohli by sme sa opýtať jeho,“ navrhla som. Chcela som Aaronovej rodine pomôcť najviac, ako som mohla, a ak tu je nejaký právnik, ktorý jej pomôže, je to môj otec.
„Tvoj otec ma nemá rád,“
„To je síce pravda, ale čo sa týka práce, je nestranný. A pomôcť ide tvojej mame, nie tebe,“
„Dám jej jeho číslo, nech mu zavolá,“ privolil nakoniec Aaron. Auto zastalo pred mojím domom a bol čas opäť sa rozlúčiť.
„Keď sa budeš doma cítiť zle, nezabudni, že tu si vždy vítaný,“ povedala som pred tým ako som ho pobozkala.
„Večer ma teda čakaj,“ Aaron sa smutne usmial, počkal, kým vystúpim a odišiel. V ruke som zvierala batoh plný špinavého oblečenia, no nevedela som sa prinútiť ísť dovnútra. Znamenalo to koniec víkendu a nikto nevedel, čo nasledujúci týždeň prinesie.
Aaron večer naozaj prišiel, dokonca sa s nami navečeral. Napriek tomu, že to bola tá najdivnejšia večera na svete, nedopadla až tak katastrofálne. Spolu s Aaronom totiž prišla aj jeho mamina a rozoberali s mojím otcom postup prípadu.
Allison sa dole za celý čas neukázala ani raz a nikomu tu ani nechýbala. Popravde, ani neviem, či vôbec bola doma. Aaronova mama sa snažila byť veľmi silná a nakoniec sa s otcom dohodli na ďalších stretnutiach, kde preberú zvyšok prípadu. Ja som len ticho sedela vedľa Aarona a zvierala mu ruku, aby vedel, že som tu pre neho v každej situácii.
„Ďakujem, že ste si našli čas aj takto neskoro v nedeľu,“ povedala Aaronova mama, keď si obliekala kabát.
„Hocikedy, to je to najmenej. Hlavne nech sme poriadne pripravení,“ odvetil tatino.
„Tak sme dohodnutí na utorok, áno?“ uistila sa Stephanie, Aaronova mama.
„Keby sa hocičo zmenilo, zavoláme si,“ prikývol otec.
„Dobre, my teda pôjdeme. Dobrú noc,“ povedala som skôr, ako si mohli moji rodičia rozmyslieť to, že ma pustili na noc k Aaronovi. V rýchlosti som objala oboch rodičov a s Kyleovcami sa pobrala von.
„Madison, ďakujem ti veľmi pekne,“ srdečne sa na mňa usmiala Stephanie a skôr, ako som jej stihla odpovedať, nasadla do svojho auta a odišla.
„Si pripravená uložiť do postele všetky deti?“ spýtal sa Aaron, keď sme obaja nastúpili do jeho auta.
„Rátaš sa aj ty ako dieťa?“
„Nie, ale rozhodne ma budeš ukladať do postele,“ samozrejme.
Stephanie nešla priamo domov, zastavila sa ešte u jednej kamarátky. Bol to jeden z dôvodov, prečo ma mama pustila spať k Aaronovi. Aby som mu pomohla uložiť deti, keďže Hayden nebude v noci doma.
„Konečne! Už sme mysleli, že si na nás zabud…Madison!“ Ian vyskočil z gauča hneď, ako si ma všimol a rozbehol sa ku mne.
„Ahojte,“ zasmiala som sa a objala malú guču, ktorá ma stisla, akoby sme sa nevideli tri roky.
Deťom sme spravili večeru, osprchovali sme ich a obliekli do pyžama. S veľkým protestom sme ich uložili do postele a musím uznať, že som bola naozaj vyčerpaná. Spolu s Aaronom sme sa zhodili na jeho posteľ a sledovali biely strop nad našimi hlavami.
„Vďaka za pomoc,“ povedal Aaron nakoniec.
„Hocikedy,“
„Myslím to vážne, Madison. Tie decká nemajú radi nikoho, kto prejde cez tie dvere. Sú tichí, protivní a každému robia zle. A pri tebe…strácajú rozum. Rovnako ako ja,“ toto vyznanie ma zastihlo nepripravenú. Prišla som stráviť k svojmu frajerovi prvú noc a on na mňa vybafne s niečím takýmto? Zbožňovala som jeho rodinu, rovnako ako jeho.
„Tie deti sú úžasné. A boli by úžasné, aj keby ma nemali radi. A čo sa teba týka, tiež neviem, kde mi hlava stojí. Neviem myslieť na nič iné len na teba. A aj keď to začal…“ Aaron prerušil môj monológ bozkom. Chystala som sa mu povedať pravdu, no osud mi očividne naznačil, že nie je správny čas.
Bozk som Aaronovi srdečne opätovala. Jemne mi zubami potiahol spodnú peru a na chvíľku sa odo mňa odtiahol. Prezrel si každý jeden centimeter mojej tváre, akoby ju videl po prvýkrát. A ja som vždy robila presne to isté. Pozerala sa naňho vždy, keď som mala možnosť. Medzi nohami mi pulzovali vždy, keď na mňa hodil nezbedný úškrn a ja som nechápala, ako sa človek môže tak rýchlo zaľúbiť.
Hovorí sa, že keď stretnete toho pravého, budete to cítiť. Budete vedieť, že to je ten človek, s ktorým chcete stráviť zvyšok svojho života. A vždy, keď som sa na Aarona pozrela, presviedčala som samu seba, že práve on je ten pravý. Chcela som, aby bol on ten pravý.
„Keď poviem, že ťa chcem, budem znieť ako nadržané prasa?“ zašepkal mi naprieč perám.
„Áno,“ povzdychla som si. „Ale nebudeš jediné nadržané prasa v tejto miestnosti,“ bez váhania som si ho za krk pritiahla bližšie k sebe a pobozkala ho. Aaron mi hneď strčil jazyk do úst a nahmatal lem môjho trička. Rýchlo mi ho vyzliekol a to isté spravil so svojím tričkom. Dlhými nechtami som mu prešla po hrudi a vnímala jeho hlboké nádychy a výdychy.
Bol sexy a nemusel sa o to ani snažiť. Uvedomoval si, čo so mnou robí jeho jediný dotyk, a bol z toho rovnako nadržaný ako ja. Zakaždým, keď sa prstami dotkol mojej odhalenej pokožky počas toho, ako rozpínal zips na mojich rifliach, mi na tele naskočili zimomriavky. Nahol sa k mojím perám, na ktoré mi dal malý bozk. Ďalší na sánku a postupoval nižšie cez krk, cez moje prsia až si nakoniec vybozkával cestičku medzi moje nohy.
Moje oblečenie bolo stratené v Aaronovej izbe rovnako ako jeho jazyk medzi mojimi nohami. Snažila som sa nevzdychať jeho meno hlasno, pretože som brala ohľad na deti spiace neďaleko nás. No hneď, ako Aaron k jazyku pridal aj prst, moja sebakontrola bola na bode mrazu.
„Chcem ťa počuť, zlato. Chcem počuť, čo s tebou robia moje dotyky,“ Aaronove slová mali presne ten účinok, ktorý chcel dosiahnuť. Cítila som, že sa blížim ku koncu.
„Aaron,“ vzdychla som a prehla sa v chrbte. Moje telo zahltila vlna orgazmu. Bola som na Aaronovi závislá. Moje telo na ňom bolo závislé. Z nočného stolíka vytiahol kondóm, zubami roztrhol obal a rýchlo si ho nasadil. Spolu s nárazom jeho pier na tie moje do mňa vnikol a môj vzdych zostal stratený v jeho ústach. Nechtami som mu blúdila po odhalenom chrbte a užívala si každú jednu sekundu, ktorú strávil vo mne.
Neviem, ako sa mi to podarilo, ale prevalila som Aarona pod seba a obkročmo si naňho sadla. Rýchlo som si rukou prehrabla vlasy a začala hýbať bokmi dozadu a dopredu. Aaronov pohľad bol plný vzrušenia a ja som na tom nebola inak.
Aaron podo mnou ležal nahý a neexistovalo nič, čo by ma kedy vzrušovalo viac ako tento pohľad. Jeho dlane na mojich bokoch, zatiaľ čo ja som na ňom jazdila, až kým sa nespravil. A ja spolu s ním.
Pomaly som zliezla dole a nahla sa pre bozk od môjho chlapa.
„Aaron, zvoní ti telefón,“ povedala som po pár sekundách, keď nejavil žiaden záujem o zdvihnutie telefónu. Nakoniec sa predsa len natiahol na nočný stolík, vzal z neho telefón no nezdvihol ho. Na obrazovke totiž veľkým bielym písmom bolo napísané meno Allison.
Ráno bolo celkom hektické. S Aaronom sme trochu zaspali, pretože sme boli dlho hore. Allison nezdvihol, dokonca ani keď volala druhýkrát. Netuším, čo chcela, no bolo mi to jedno. Zvyšok noci sme sa rozprávali o hlúpostiach, ktoré nám napadli. Zaspali sme až vtedy, keď sa Hayden vrátil domov.
Z postele som rýchlo vyskočila, rýchlo sa obliekla. Vybrať čo si oblečiem nebolo až také ťažké, keďže vonku lialo ako z krhly. Jednoducho som si dala rifle zo včera a Aaronovú obrovskú mikinu. Rozcuchaný drdol takmer presne vyjadril, ako veľmi sa mi nechce ísť dnes do školy. Aaron sa tiež obliekol a kým som sa ja maľovala, on išiel zobudiť deti.
Keď som zišla dole Aaron a Hayden stáli v kuchyni a pripravovali všetkým raňajky.
„Dobré ránko,“ pozdravila som oboch bratov.
„Alee aj ty si tu,“ Hayden sa doširoka usmial a žmurkol na svojho brata, nad čím som pretočila očami.
„Mám ešte ranný tréning, bábika. Zober si moje auto a stretneme sa v škole?“ Aaron do seba rýchlo hodil šálku kávy a obzrel sa na mňa.
„A ako pôjdeš ty?“
„Vezmem si druhé auto.“
„Okey, tak teda v škole,“ povedala som. Aaron ma pobozkal na rozlúčku a stratil sa v dverách.
„Pred chvíľou mu volal tréner, že poobedný tréning sa presúva na ráno. To má Aaron najradšej, nemusí potom chodiť na prvé dve hodiny,“ vysvetlil Hayden, kým natieral chlieb maslom.
„Pomôžem ti s niečím?“ ponúkla som sa a podišla k nemu.
„Ak sa ti chce, môžeš dať do každého salám a zabaliť ich. Je to desiata pre dvojičky,“
„Tie decká sú úžasné,“ povedala som, keď sa obaja usadili za stôl kúsok od nás. Oči mali ešte takmer zlepené a bolo na nich vidieť, akí sú obaja unavení.
„To teda sú. Aj teba majú radi,“ s úsmevom pritakal Hayden.
„Áno…zbožňujem deti. Kedysi som chcela byť učiteľkou v škôlke,“ priznala som.
„Ako to robíš?“ s vážnym výrazom v tvári sa na mňa Hayden pozrel. Premeriaval si ma od hlavy po päty, no ja som netušila, o čom hovorí.
„Čo?“
„Keď ťa Aaron začal na začiatku spomínať, radil som mu, nech sa na to vykašle. Nech neskáče do tej istej jamy druhýkrát po Allison. Celý život mám pred očami Iana a Owena, nevedel som si predstaviť dvojičky, ktoré by sa nesprávali rovnako. Ale ty a Allison ste ako úplne cudzí ľudia. To dievča je zlá, manipulatívna sviňa, ktorá myslí len na seba. Ako je možné, že ste tak rozdielne?“ nenávidela som, keď si ma ľudia automaticky spájali s Allison a robili si o mne predčasné závery. Je to ako súdiť knihu podľa obalu.
Taktiež to bol jeden z prvých dôvodov, prečo som chcela, aby Allison zostala s Aaronom. Ľudia si mysleli, že som rovnaká ako ona. Že nevydržím na jednom mieste dlhšie ako mesiac. A to nebola pravda. Ja som bola všetko, čo Allison nie.
„Neviem…skrátka sme iné,“ to bolo všetko, na čo som sa zmohla.
„Už viem, že nie si ako ona. A viem, že Aaronovi na tebe záleží, rovnako ako tebe na ňom,“ tvárou mi prebehol rýchli úsmev. No viac sme sa už nerozprávali, pretože Hayden išiel odviesť deti do školy a ja som zasa išla do tej svojej.
Aaronovo obvyklé miesto, kde parkuje bolo prázdne, čo znamenalo, že ho nechal pre mňa. Vybrala som si veci z auta a čo najrýchlejšie sa ponáhľala do školy, aby som nezmokla do nitky. Pri skrinkách ma čakala Cass, ktorá bola v škole nejako skoro.
„Ahoj, čo tu robíš tak skoro?“ objali sme sa.
„Nerob si žiadne urýchlené závery, ale bola som na skorých raňajkách s Brandonom. Čisto, opakujem čisto kamarátsky,“ nadšene som sa na ňu pozrela.
„Ale čoo…a ako toto kamarátske posedenie dopadlo?“
„Nič moc, zavolal mu tréner, že majú prísť na ranný tréning. Tak musel odísť,“
„Prišiel pre teba?“ spýtala som sa zľahka, no Cassin výraz mi dal jasnú odpoveď. Nikto okrem mňa nevie, kde býva. Nechce, aby ľudia videli, že nemá taký dom ako my.
„A čo ty, ako bolo doma?“
„Och nijako. Spala som u Aarona,“ povedala som automaticky a zabuchla skrinku.
„U Aarona, alebo s Aaronom?“
„Je v tom vôbec nejaký rozdiel?“ spýtala som sa nevinne, nad čím moja kamarátka zvýskla.
„Panebože! Spala si s ním!“
„Áno, Cass, zakrič to ešte hlasnejšie. Na treťom ťa možno nepočuli,“ pobavene som prevrátila očami.
„Ale prestaň. Aké to bolo? Koľkokrát? Kedy prvýkrát? Akého ho má veľkého? Je naozaj taký dobrý v posteli, ako sa hovorí?“ vychrlila na mňa otázky.
„Minulý týždeň to bolo prvýkrát. A áno, to si píš, že je,“ nechcene som si zahryzla do pery.
„Bože, ty si normálne zamilovaná. Ja som ti to hovorila,“ pyšne sa na mňa usmiala a vtiahla ma do objatia. Aj ja som bola šťastná. Naozaj som bola.
AARON Kapitola 37: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
