KAPITOLA XXXV
Mama nemala absolútne žiaden problém s tým pustiť ma stanovať. Dokonca ani otcovi, ktorý bol prekvapivo doma, to nevadilo. Allison sa tiež zdržala komentára, iba sa opýtala, či ide aj Nate – očividne je to nový objekt jej záujmu. Chvíľu sme sa ešte o niečom rozprávali, no potom som sa vybrala k sebe do izby. Musela som sa pobaliť a dať Cass vedieť čo a ako.
V Aaronovom aute pôjdeme ja, Cass, Roy a Dylan. Jedno voľné miesto je tam potom pre Aarona. Ďalšie auto berie Brandon, to bude zase od školy šoférovať Tiffany. S ňou pôjde Simon, Amanda a Stacy. A Diana s Alice pôjdu samé, pretože majú ešte seminár po škole. Ostatní chlapci vraj majú iný odvoz.
„Čo si dáte na večeru, slečna Madison?“ spýtala sa Randa chvíľu pred deviatou, keď vošla do mojej izby.
„Hm…“
„Aarona?“ spýtala sa s jemným úškrnom.
„Randu, ty beťárka,“ zasmiala som sa.
„Obyčajný toast bude stačiť. Ani mi ho nemusíš robiť, ja si ho spravím, keď sa pobalím. Ale ďakujem, dobrú noc,“ srdečne som sa na ňu usmiala.
Škola prebehla nudne ako vždy, no celý deň sme sa s Cass tešili na víkend v horách. Aaronovo auto bolo preplnené vecami, až som mala obavy, že sa ani nepohne. No Brandonovo na tom nebolo o nič lepšie, lenže väčšina jeho auta bol alkohol. Áno, títo chlapci vzali zásoby, akoby sme tam mali byť rok.
Na obede sme sa rozlúčili s chlapcami a dohodli sa, že sa stretneme na futbalovom ihrisku, aby sme si pozreli zápas. Aaron mi nezabudol povedať, aby som dávala pozor na jeho auto a potom sa stratil s ostatnými s autobuse. Brandon zasa koketne žmurkol na Cass, ktorá sa nad tým jemne zasmiala. Očividne stále nechápe, o čo mu ide. Ale Roy to chápe až príliš dobre.
„Ste pripravení?“ spýtala som sa, keď autobus opustil školské parkovisko.
„Samozrejme! Úplne sa teším na celý víkend,“ povedala Cass nadšene, kým sme kráčali k autu. V rukách som zvierala čierny kľúč od Aaronovho SUV a premáhala ma panika zo šoférovania.
„Len mi sľúb, že keď budem grcať, chytíš mi vlasy,“ dodala nakoniec.
„Ak aj ty mne. Máme dohodu,“ povedala som. Nemala som síce v pláne opiť sa, no pri Brandonovi človek nikdy nevie.
„Takže, Brandon tam ide tiež?“ spýtal sa Roy, keď sme nasadali do auta. Musela som si posunúť sedačku dopredu, pretože som nedočiahla na pedále. Cass si sadla vedľa mňa a chlapci dozadu.
„Áno, Tiffany išla jeho autom,“ povedala som a naštartovala. Okey, ideme na to.
Čas na navigácii ukazoval ešte ďalšie dve hodiny a to sme už boli v polovici cesty. Zastavili sme na pumpe, aby sme išli na záchod a napili sa. Tiffany zastavila hneď pri nás a s nadšením nám kývala.
„Vymením spolujazdcov!“ povedala, keď sme sa všetci zvítali.
„Spolujazdcov? Vymeníme vodiča!“ zasmiala sa Stacy, nad čím Tiff prevrátila očami.
„Brandonovo auto má inú odozvu ako moje. Ale už sme si na seba zvykli,“ zasmiala sa Tiff a zazrela na svojich kamarátov.
„Už nech sme tam, aby si chlapci vzali svoje autá,“ uzavrela som jednoducho.
„Áno, veľmi sa teším. Je tam nádherné jazero,“ povedala Stacy.
„Nebude ešte studené?“ aprílový vietor pofukoval okolo nás a aj keď bolo vonku už príjemne teplo, voda musela byť stále studená.
„Uvidíme,“ mykol Dylan ramenami.
Následne sme sa všetci vrátili do áut a pokračovali v ceste. Cass sa ujala hudby, takže sme si celý čas spievali naše obľúbené pesničky. Toto je dôvod, prečo milujem dlhé cesty s Cass. To dievča je hotový poklad.
„Máme vôbec dostatok vecí? Koľko nás tam bude?“ spýtal sa Roy, kvôli čomu sme museli stíšiť Shawna Mendesa.
„Tak snáď áno. Nabalené je Aaronovo auto, Brandonovo auto, myslím, že aj Nateovo a Diana tiež berie zopár vecí. A to sú len tí ľudia, o ktorých viem. Ktovie, kto tam nakoniec tiež skončí,“ zasmiala som sa. Aaron mi hovoril, že tam nebude veľa ľudí, ale nikto nevie, čo u neho znamená veľa.
„Skvelé, takže tam bude veľa futbalistov?“ ironicky sa potešil Roy.
„Pravdepodobne. Aaron, Brandon a Nate tam budú na 100%, o to sa netreba báť. Oni sa o zábavu postarajú,“
„O tom nikto nepochybuje,“ zamrmlal Roy.
„Náhodou, ja sa na tento víkend naozaj teším. Brandon vraj vzal alkohol, akoby sme išli na týždeň,“ povedala Cass so smiechom.
„To teda vzal. Pomáhal som im nakladať ho do auta,“ povedal Dylan.
„Už rozumiem prečo povedal Tiff, aby jazdila naozaj opatrne,“ zasmiala som sa a pozrela na navigáciu, ktorá odo mňa chcela, aby som zabočila doprava.
„Vzali ste si aj plavky?“ spýtala sa Cass.
„Nie, nečakala som žiadne kúpanie. Ale pri najhoršom, kúpať sa dá aj v tričku,“
„Alebo nahý,“ povedal Dylan, na ktorého sme zazreli.
„Čo? Akoby ste sa už nahé nevideli,“ okey, uznávam.
„Madison, myslím že tu sme mali ísť doľava,“ povedala Cass a pohľad upriamila na odbočku, ktorú som práve prešla.
„Skvelé, nabudúce prosím o pár sekúnd skôr,“ zasmiala som sa.
Na moje veľké prekvapenie sme k štadiónu trafili. Patril k jednej z miestnych škôl, takže sa to tu hemžilo študentami, ktorí chceli vidieť geniálny zápas. Zaparkovala som najbližšie ku vchodu, ako sa len dalo a po nekonečnej ceste sme konečne vystúpili z auta.
Ponaťahovali sme, počkali kým Tiff zaparkuje vedľa nás a následne sa vybrali ku vchodu. Našli sme si voľné miesta blízko pri východe a pohodlne sme sa usadili. To, že sme meškali a prišli sme až v polovici zápasu, nebudem ani zmieňovať.
„Zabudli sme odbočiť vľavo,“ povedala som Tiff.
„My vpravo…“ uznanlivo sme na seba prikývli a ten pohľad jasne hovoril, že o tom už nikdy nebudeme hovoriť.
Chlapci hrali úžasne, a preto nebolo žiadne prekvapenie, že vyhrali. Celý štadión bol sklamaný, no my sme sa tešili ako malé deti. A aj naši futbalisti vyzerali celkom nadšení svojou výhrou. Zo svojich mieste sme odišli spolu s ostatnými ľuďmi, ktorí sa silou mocou chceli dostať von.
Áno, boli tu samé detská v našom veku, čo nikoho neprekvapilo. Rovnako ako nikoho neprekvapil fakt, že všetci idú zapiť prehru k nejakej Karen. A nikoho ani neprekvapil fakt, že nás ku Karen pozvalo asi 5 rôznych chlapcov.
„Parádne auto,“ zapískal vysoký blonďáčik, keď sme prišli k autám. S obdivom si obzeral Aaronovo auto a následne kľúče od neho v mojej ruke.
„A má aj parádneho majiteľa,“ zasmiala sa Tiff a pozrela smerom za mňa.
„To vidím,“ koketne na mňa žmurkol blonďák. Samozrejme, že tu Brandonovo a Aaronovo auto poriadne vyčnievalo. Autá na tomto parkovisku sa z väčšej časti rozpadávali, a to naozaj nepreháňam. Jeden Jeep bol prelepený lepiacou páskou!
„Idete ku Karen?“ spýtal sa jeho kamarát a prebehol nás všetkých pohľadom. Traja chlapci a 5 dievčat. Očividne si mysleli, že u jednej z nás zaskórujú.
„Bohužiaľ, ony už majú iné plány,“ ozval sa za nami hrubý hlas, ktorý vykúzlil dokonalý úškrn na mojej tvári. Kráčal k nám môj frajer v obkľúčení svojich spoluhráčov. Vlhké vlasy mu padali do tváre, svaly sa mu napínali pri každom jednom pohybe a z očí mu šľahali blesky. Och bože, ako ja toho chlapa zbožňujem.
„Nechceš ísť na párty ku Karen?“ spýtala som sa zaskočene a milo sa naňho usmiala.
„Vieš čo, ani nie,“
„Nie sú jediný dôvod, prečo vás títo mládenci volajú ku Karen, naše autá?“ spýtal sa Brandon s úškrnom a chytil lúče, ktoré doňho Tiff hodila. Blonďák a jeho kamarát presunuli pohľady na obe autá, na oboch chlapcov a následne na nás.
Aaron ma medzi tým nezabudol objať dozadu, nalepiť sa na mňa svojím vlhkým telom, obviať ma jeho úžasnou vôňou a provokačne pobozkať na koniec ucha. O zimomriavkach, ktoré mi práve tento chlap spôsobil, ani nebudem hovoriť.
„Brandon, čo si. Ich tie autá vôbec nezaujímajú, však chlapci?“ Tiff sa na nich uškrnula a trpezlivo čakala na odpoveď.
„Už pôjdeme,“ bolo jediné, čo zo seba dostali pred tým, ako odišli.
„Mohli sme mať nových kamarátov,“ povedala som smutne a otočila sa na Aarona.
„Ja som tvoj kamarát,“ povedal a žiarivo sa na mňa usmial.
„Nepochybne,“ vzdychla som si a pobozkala ho. Presunul ruky na môj zadok, ktorý zmačkol a pritiahol si ma bližšie.
„Ahoj,“ zašepkal, keď sa odo mňa odtiahol.
„Ahoj,“ odvetila som rovnako ako on.
„Okey, poďme odtiaľto skôr, ako sa tu títo dvaja spolu vyspia,“ povedal Brandon a všetci sa so smiechom pobrali do auta.
„Prečo musíš byť taká malá,“ zanadával Aaron, keď si musel posunúť sedačku pred tým, ako si sadol.
„Ja za to nemôžem,“ mykla som ramenami a pripútala sa.
„Koľkokrát ste zablúdili?“ spýtal sa Aaron.
„Iba raz sme zle odbočili,“ povedala som skôr, ako hocikto iný vzadu stihol odpovedať.
„Prišli ste na konci zápasu. To, že ste len raz zle odbočili, by som vám uveril iba ak…vlastne asi nikdy,“ prevrátila som oči.
„Raz sme zle odbočili. To, ako dlho nám trvalo dostať sa naspäť na správnu cestu, je už druhá vec. Vec, na ktorú si sa nepýtal,“ povedala som, nad čím sa Cass vzadu zasmiala.
Cesta na miesto, kde chceli stanovať, netrvala vôbec dlho. Za 25 minút sme zaparkovali pred malým lesom, ktorý bol označený ako areál na kempovanie. Všetci sme vyliezli z auta a všimli si, že namiesto dvoch áut sú tu zrazu tri. Z toho tretieho vyliezol Nate, Josh a Caleb.
„Dobre, mali by sme postaviť všetky stany, kým nebude tma,“ povedala Tiff, keď vyskakovala z auta.
„Súhlasím. Ale najskôr, čo tak shot na privítanie? Všetci povinne,“ Brandon vytiahol z kufra prvú fľašu, ktorá sa mu prišla pod ruku a zdvihol do vzduchu.
„Ak vytiahneš niečo čo nie je Fernet, dám si s tebou veľmi rada,“ povedala Tiff a vytiahla z kufra fľašu vodky. Neviem čo z toho je väčšie zlo.
„Základné pravidlo, komu je zle, nespí v stane,“ povedal Aaron a vzal si fľašu od Brandona. Doprial si poriadny hlt a podal fľašu ďalej. Našťastie, nie mne.
„Ideme na to, dievčatá?“ Tiff podišla s fľaškou vodky ku nám, otvorila ju a napila sa.
„Poďme na to,“ povzdychla si Cass a odpila si z vodky. Len tak ďalej dievča, dnes v noci nás čaká dôležitý rozhovor a nikto nie je úprimnejší, ako keď je opitý.
„Je to nechutné,“ povedala som, keď sa mi obsah fľaše dostal do žalúdka.
„Prečo vlastne pijeme? Veď sa vieme zabaviť aj bez alkoholu,“ povedala Tiff, keď si privoňala k vodke.
„Tiffany, ty zviera! Nevieš, že nikdy nemôžeš voňať alkohol?“ Brandon sa pristavil pri nás, konkrétne zastal pri Cass a vytrhol Tiff vodku z ruky.
„Vďaka, Brandon. Takmer som sa napila, ešte že si tu,“ zamrmlala Tiff a prepálila ho pohľadom.
„Nech sa páči, princezná,“ fľašu podal Cass a bez ďalších slov odišiel pomôcť chlapcom so stanmi. Vrhla som na Cass veľavravný pohľad, no ona len prevrátila očami.
„Dobre, môžeme sa tu niekde prezliecť? Tieto rifle už naozaj nie sú pohodlné,“ povedala som a podala fľašu naspäť Tiff.
„Samozrejme, pôjdem aj ja. Celý deň sa teším na tie legíny a mikinu,“ a tak sme si všetky tri vzali veci a vybrali sa trochu hlbšie do lesa, kde sme sa spoločne prezliekli.
Keď sme sa vrátili naspäť štyri stany už boli postavené a pri koši boli položené už tri fľašky. Štyri aj s tou, ktorú sme tam položili my. Ale polovicu sme vyliali, keď do nej Cass kopla, lebo si nevedela strčiť nohu no ponožky.
„Whiteleeová!“ zakričal na mňa Aaron, ktorý staval nejaký ďalší stan. Preboha, koľko stanov tu bude?
„Aaron,“ povedala som, keď som prišla k nemu.
„Podala by si mi prosím tie kombinačky?“ rukou ukázal ku kôpke náradia vedľa nás. Okey, čo sú kombinačky?
„Toto?“ ukázala som na nejakú čiernu vec. Aaron sa zasmial a pobavene na mňa pozrel.
„To červené, proste mi podaj to červené,“
„Prečo si to nemohol povedať hneď?“ povzdychla som si a podala mu kombinačky.
Akonáhle chlapci postavili všetky stany, rozložili sme si v nich veci na spanie a vybrali všetky veci z auta. Bola som v stane s Aaronom, vedľa nás bola Tiff so Simonom. V ďalšom bola Cass, Alice a Diana, ktoré medzičasom prišli. Vedľa nich bola Brandon, Caleb a Nate. Ďalej mali stan zvyšné dievčatá. A Josh povedal, že on bude spať v aute.
Všetci sme si posadali okolo ohňa, ktorý spravila Tiff s Amandou a opekali sme si dnešnú večeru. Čerešničkou na torte boli marshmallows. Opretá o Aarona som si v tichu užívala oheň a podvedome vnímala všetkých, ktorí odchádzali spať.
„Veríte tomu, že za chvíľu sa budeme musieť rozlúčiť?“ povedala Tiff smutne.
„Bodaj by, tento somár sa chystá na rovnakú výšku ako ja,“ povedal Aaron a drgol do Brandona.
„Nenechám ťa hádam napospas vysokej samého! Čo by som to bol za kamaráta. A navyše, tvoj otec mi ponúkol stáž v jednom z vašich hotelov, to sa neodmieta,“ mykol Brandon ramenami.
„Ja viem,“ povedal Aaron. A ja som zasa vedela, že nič nechce viac ako byť aj na vysokej s Brandonom. Boli ako bratia.
„Mali by sme si nájsť spoločný byt, kde budeme bývať,“ povedal Brandon, čím si získal úplnú Aaronovu pozornosť. A aj moju. Kam mi chce vziať môjho frajera.
„Brandon, povedal si najväčšiu hovadinu svojho života a zároveň som za. Som pripravený okamžite odísť z toho domu,“
„To kvôli tomu, čo sa stalo pred pár dňami? Tomu, o čom si nám stále nepovedal?“ hneď som tomu rozumela viac. Stisla som mu ruku, aby cítil, že som tu preňho. Že tu vždy budem preňho, nech sa deje čokoľvek.
„Je neskoro, mali by sme si ísť ľahnúť. Ideš, zlato?“ ticho som prikývla a nasledovala Aarona k nášmu stanu. Brandon zahasil oheň a všetci ostatní sa v ticho pobrali spať.
Rozpustila som si vlasy a ľahla si na nafúknutý matrac, ktorý pripravil Aaron, aby sme nespali na zemi. Ľahla som si, zakryla sa a otočila sa smerom na Aarona, ktorý pozorne sledoval bok stanu.
„Snažil som sa na to nemyslieť…Budúci týždeň sa majú stretnúť s právnikmi kvôli rozvodu. Nemal som silu povedať im o tom,“ zašepkal. Boli sme predsa len v stane a o súkromí sme mohli len snívať.
„Nemusíš nič hovoriť, Aaron,“ zašepkala som a objala ho zozadu.
„Nechcel som ti pokaziť večer,“ povedal a otočil sa tvárou ku mne. Na čele ma pošteklil jeho dych a na nose pristáli jeho pery v rýchlom bozku.
„Nič nie je pokazené. Všetci sme unavení, vyspíme sa a čaká nás úžasný víkend,“ povedala som.
„Chcel som Brandonovi navrhnúť to sťahovanie už pred časom, no nikdy som to nemyslel tak vážne ako teraz,“ srdce mi zastalo a prinútila som sa nevypustiť ani slzu. Na túto otázku som sa pripravovala už zopár dní, no raz sa ju musím spýtať.
„Kam chceš ísť na výšku?“ tie slová som musela doslova vytlačiť z mojich úst, no bolo to vonku.
„Nechcem ísť nikam ďaleko, ak sa pýtaš na to,“ zasmial sa Aaron. A zasmial sa ešte viac, keď počul, ako som si vydýchla.
„Strýko má pre mňa nejakú ponuku uňho vo firme, ktorá je v meste. A Brandon chce zostať blízko môjho skvelého otca a jeho hotelov, takže určite ostaneme tu,“ povedal Aaron a s úsmevom ma pobozkal.
„Škoda, už som sa tešila, že sa ťa zbavím,“ zamrmlala som mu do pier.
„Nevieš bezo mňa žiť, Whiteleeová,“ povedal, keď ma prehodil pod seba.
„To teda nie,“ zachripela som a nechala jeho pery naraziť na tie svoje. Prečo skončíme v takejto situácii vždy, keď sa bavíme o jeho otcovi?
„Mali by sme ísť spať,“ povedal nakoniec Aaron.
„Alebo byť veľmi, veľmi potichu,“ zdvihla som pohľad, aby som mu videla do očí. Rozšírili sa mu zreničky a ďalšie slová nepotreboval. Táto noc opäť patrila nám.
AARON Kapitola 35: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
