KAPITOLA XVI
Ráno bolo hektické. To je niečo, na čo ja nie som zvyknutá, pretože sa nikdy do školy neponáhľam. Vždy meškám. No dnešok bol iný. Dnes ma má do školy odviesť môj frajer.
Celú noc som premýšľala o tom, čo som to dopekla spravila. Nechcem s ním chodiť. Nemala som s týmto vôbec začínať. Prišla som totálne o rozum, keď som s tým včera súhlasila, bola som opitá jeho perami. Som v tom nevinne.
Včera sa mi ešte pred odchodom ochotne ponúkol, že ma odvezie ráno do školy. Samozrejme, som sa mu snažila vysvetliť, aby sme na to išli pomaly, pretože to mojim kamarátom musím podať ja. V žiadnom prípade sa to nemôžu dozvedieť od niekoho iného. Súhlasil. Vraj to, že ma privezie, nikto ani riešiť nebude.
Vlasy som si vyžehlila, jemne sa namaľovala a vzhľadom na ešte stále pretrvávajúcu zimu som si obliekla čierne roztrhané džínsy a dlhý biely rolákový sveter, ktorý som doplnila čiernym opaskom. Dole už rozvoniavali raňajky od Randy a musím uznať, ten pohľad, keď ma uvidela takto skoro pripravenú, bol na nezaplatenie.
,,Zázrak! Zázrak sa stal!“ zhíkla prekvapene, keď som si sadla k raňajkám. Pobavene som pretočila očami a snažila sa čo najrýchlejšie zjesť toasty, keďže Aaron tu mal byť za 4 minúty.
Aaron stále nechodil, a tak som si ľahla na sedačku a pustila telku. Vysielali zrovna nejakú typickú tureckú telenovelu, čiže keď sa rozozvučal zvonček, otvorenie som nechala na Randu. Tá Aarona informovala o tom, že musím dopozerať seriál, ale pokojne sa ku mne môže pridať. O pár sekúnd sa v obývačke objavil pobavený Aaron a pozorne ma sledoval.
,,Už len posledné tri minúty…“ povedala som a posunula sa, aby si mohol prisadnúť.
,,Hanzel zomrie,“ povedal pokojne, keď si sadol vedľa mňa.
,,Čože? Sranduješ? Ako to môžeš len tak pokojne povedať?“ rozčúlila som sa. Hanzel a Juana som mala vyhliadnutých od samého začiatku ako pár. Aaron sa začal smiať a otočil sa na mňa.
,,Nehovor mi, že si to nečakala, Whiteleeová. Na začiatku série si mala ukázaný hrob, na ktorom bolo doslova napísané jej priezvisko a vzápätí si tam mala o rok skôr. Princíp tej série bol v tom uhádnuť, kto ju zabil…“ bez slova som naňho hľadela a snažila sa pospájať slová, ktoré práve povedal. Samozrejme, kým som sa spamätala už bežali titulky.
,,Aaron, doriti, ty pozerávaš po nociach turecké telenovely?“ povedala som nahnevane, pretože si to dokázal spojiť.
,,Ja nie, ale moja mama ich zbožňuje. Niečo sa na teba za ten čas nalepí,“ mykol ramenami.
,,Super…fakt super. Môžeme ísť,“ povedala som a postavila sa z môjho miesta na sedačke. Ale Aaron mi zachytil ruku a stiahol ma k sebe na kolená. Za zadok si ma pritiahol bližšie a celý môj plán o ukončení tohto nezmyselného vzťahu bol v riti.
,,Dobré ráno aj tebe,“ uškrnul sa na mňa.
,,Dobré ránko,“ zopakovala som veselo.
,,Mládež, Allison vychádza zo svojej izby,“ oznámila nám Randa v rýchlosti skôr ako sme sa stihli pobozkať. Povzdychla som si, no nakoniec som sa z neho postavila a spoločne sme sa vybrali do chodby. Samozrejme, Allison sme sa nevyhli.
,,A toto bolo tak pekné ráno,“ zamrmlal Aaron, keď Allison zliezla dole po schodoch.
,,A kde si nechal Colette?“ spýtala sa so zlomyseľným úškrnom moja sestra.
,,A to je?“ spýtal sa Aaron nechápavo. Je tu možnosť, že si moja sestra iba vymyslela náhodné meno.
,,Hmm…asi takto vysoká, čiernovlasá čašníčka z Freddie’s…myslím, že ste sa stretli v sobotu? Hej sobota,“ och, táto Colette. Ak tomu správne rozumiem, v piatok bol Aaron so mnou na párty, v sobotu sa vyspal s Colette a včera chcel veľkodušne začať chodiť so mnou? Nechápavo som sa zahľadela na Aarona a už len z jeho pohľadu mi bolo jasné, že celé ráno je pokazené.
,,Nie, že by ťa do toho niečo bolo, Lisa,“ odvetil Aaron nakoniec. Allison sa len posmešne zasmiala a zmizla v obývačke. Aaron sa bez slova vybral k autu a naozaj som premýšľala nad tým, či ho mám nasledovať alebo mám ísť sama. Bola tu totiž možnosť, že tento vzťah neprežije do piatej hodiny.
,,Ideš, Whiteleeová?“ ozval sa nakoniec, čo moje rozhodovanie celkom uľahčilo. Spoločne sme nasadli do jeho auta, poriadne som sa pripútala, no neprehovoril ani jeden z nás.
Neviem či som bola sklamaná z toho, čo som sa práve dozvedela, alebo z toho jeho postoja. Obaja sme asi čakali, že začne ten druhý. Možno si z toho Aaron ani nerobil ťažkú hlavu, keďže sme spolu v sobotu nechodili. Mne je vlastne aj teraz úplne jedno, čo mal s Colette, pretože viem, že to nie je jediné dievča, s ktorým niečo mal.
Keď som si už povedala, že toho ticha mám fakt dosť, ozvala som sa prvá.
,,Ešte sme spolu neboli, takže…“ a čo nám bol čert dlžen, Aaron začal niečo hovoriť presne v tej istej chvíli.
,,Neboli sme vtedy ešte spolu…“ zmätene sme sa obaja zasmiali. Bolo mi jasné, že to je jediný rozhovor, ktorý tejto situácii venujeme, keď už sme sa obaja zhodli, že na tom nezáleží. Preto som veľmi rýchlo potrebovala prísť s nejakou témou.
,,Prečo nejazdíš so zapnutým rádiom?“ spýtala som sa nakoniec. Pozrel sa na vypnuté rádio a pokrčil plecami.
,,Pokojne si ho zapni, keď chceš. Ja väčšinou vždy jazdím s niekým a aspoň ma nevyrušuje,“ nečakala som tak zmysluplnú odpoveď.
,,Ja keď niekam veziem Dianu, vždy mi automaticky vypína rádio, aby sme nenabúrali,“ povedala som.
,,Diana je tá, pred ktorou si včera utiekla alebo tá s farebnými vlasmi?“ zasmiala som sa.
,,Hej, tá pred ktorou som utiekla. Tá s farebnými vlasmi je Alice,“ úplne som zabudla, že nepozná mojich kamarátov.
,,A prečo si pred ňou utiekla?“ zaujímal sa.
,,Povedzme, že hovorila veci, ktoré som nechcela počúvať,“ nemala som úplnú chuť rozoberať pred ním moje a Dianine súkromie. Nie je to skutočný vzťah.
,,A čo také? Chcela ťa zbaliť konečne?“ zasmial sa, no hneď, ako uvidel môj zdesený pohľad, prestal sa smiať.
,,Ako to myslíš, že konečne?“ spýtala som sa okamžite.
,,Počkaj, ty si nevedela, že to dievča je do teba buchnutá? Pozerala ti na zadok viac ako celý futbalový tím dokopy…všetci to vedeli,“ zapýrila som sa na sedačke.
,,Všetci očividne nie…“ zamrmlala som. Našťastie, vtedy sme už parkovali pri škole. Dobre, prvá výhoda chodenia s Aaronom. V nepísanej hierarchii parkovania patrí Aaronovi najlepšie miesto. Hneď pri vchode.
,,Hej Aaron!“ zakričal niekto, keď sme vystúpili.
,,Brandon!“ vykríkol môj frajer s úsmevom a vybral sa naproti vysokému hnedovlasému futbalistovi. Poznala som Brandona z videnia, no nikdy som nemala nejakú chuť sa s ním rozprávať. Nie chuť, príležitosť.
Cítila som sa dosť trápne, keď som vedľa nich len tak postávala, tak som usúdila, že je najvyšší čas rozlúčiť sa s Aaronom a nájsť mojich kamarátov, aby som im novinky oznámila osobne. Podišla som k nim bližšie a akoby zázrakom sa prestali rozprávať o včerajšom zápase, kde, ako som správne pochopila, ich obľúbený tím prehral.
,,Ale čo, mladá Whiteleeová,“ zvolal veselo Brandon.
,,Iba o 5 minút…to sa nepočíta,“ povedala som a obaja sme sa zasmiali.
,,Mladé mäsko je vždy najlepšie,“ uškrnul sa na Aarona, no veta bola venovaná mne.
,,Slová pravého pedofila,“ prevrátila som pobavene očami.
,,Páčiš sa mi…“ skonštatoval po pár sekundách, na čom som sa zasmiala. Akonáhle som však počula prvé zazvonenie, pozrela som sa na Aarona.
,,Musím ísť. Som až na treťom,“ oznámila som. Nestihla som ani len uvažovať o tom, či mám niečo spraviť. Či ho mám objať, alebo pobozkať. Spravil prvý krok, naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Nechcene som sa usmiala, keď som mu položila ruku na krk, aby som si udržala lepšiu stabilitu. Nebol to dlhý bozk, keďže som si plne uvedomovala, že sme práve stredobod pozornosti a ja som to mojim kamarátom naozaj chcela povedať sama. Na to bolo príliš neskoro, pretože hneď, ako som sa od neho odtiahla, zahliadla som Cass, Dylana a Roya, ako kráčajú smerom ku škole a sledujú nás.
,,Neverím, ty si zbalil aj druhú Whiteleeovú,“ ozval sa Brandon a chlapsky potľapkal Aarona po ramenách. Aaron sa iba uchechtol a povedal: ,,Tak spolu chodíme a čo?“ pomaly Aaron, chcela som ísť na to pomaly. Čo je na tom také nepochopiteľné?
Deň prešiel pomaly. Každýkrát, keď som išla po chodbe, na mňa niekto ukázal a zašepkal niečo spolužiakovi vedľa. Cass, ktorá strávila celý deň po mojom boku, už toho mala rovnako plné zuby ako ja, no bola ticho. S Aaronom sme sa dohodli, že ma po škole vyzdvihne na parkovisku a už som sa toho nevedela dočkať. Neviem, na čo som sa tešila viac. Či na to, že konečne odtiaľto odídem, alebo ako parádne mu vynadám.
Posledná hodina bola chémia, kde som sa skoro zbláznila. Sedeli sme s Cass v lavici a hrali piškvorky, keď sa k nám otočil Dylan a Roy.
,,Dnes po škole, Freddie’s. Máš nám čo vysvetľovať,“ povedal Roy. Nebola to otázka. Bolo to oznámenie.
,,Príde po mňa Aaron, ale pôjdem sa domov prezliecť a môžeme sa stretnúť o tretej tam,“ povedala som. Dobre, meno Aaron som pred týmito zvedavcami mohla vynechať. Cass som stihla celý príbeh povedať už počas telesnej, kde sme znova necvičili, no bolo mi jasné, že vo Freddie’s chýbať nebude. Už len kvôli Royovi.
,,Keď vás môj výklad nezaujíma, pokojne môžete odísť,“ skríkla na nás chemikárka.
,,Radi by sme, ale maturitu potrebujeme,“ odvetila som jej naspäť.
,,Načo? Keď každý zbalí chlapa ako je pán Kyle, nemusíte ani vedieť, čo slovo škola znamená,“ mala som pocit, že vybuchnem.
,,Aspoň nejakého mám,“ pre jej vlastné dobro sa už do tejto témy nezapájala. Cass sa zasmiala a pokračovali sme v našej hre.
Po hodine sme sa rozlúčili, keďže chlapci majú skrinky úplne inde, tak Cass išla s nimi. Objala som sa s nimi a vybrala sa smerom von kde už čakalo jeho veľké čierne SUV. Stál opretý o dvere a celý čas, čo som kráčala smerom k nemu, mi pozeral priamo do očí. Ani jednu z mladých prváčok za mnou si nevšímal.
,,Ahoj Whiteleeová,“ usmial sa a objal ma.
,,Zdravím Kyle,“ odvetila som mu a objatie opätovala. Otvoril mi dvere, do ktorých som si sadla skôr ako ma pobozkal pred celou školou. Zasa.
,,Ponáhľaš sa?“ spýtal sa, keď zavrel za sebou dvere.
,,O hodinu sa mám stretnúť s Cass a chlapcami vo Freddie’s. Keďže niekto,“ zazrela som naňho, ,,nechápe pojmu ísť na to pomaly.“ Aaron sa uškrnul.
,,Keď ja som si vôbec neuvedomil, že tam je aj niekto iný ako ty,“ pobavene som na zasmiala.
,,Ja viem, že som očarujúca, ale nabudúce sa láskavo venuj plánu!“ odvetila som nakoniec.
,,Budem sa snažiť kvôli tebe,“
,,Ježiš, to je strašné klišé, Aaron,“ spoločne sme sa zasmiali.
,,Vyhodím ťa vo Freddie’s alebo doma?“
,,Doma, musím sa ešte prezliecť,“ šibalsky sa na mňa usmial.
,,Potrebuješ pomoc s vyzliekaním?“ zasmiala som sa.
,,Je to neuveriteľné, ale vyzliecť sa viem aj sama,“ ozrejmila som. No vidieť ten jeho detský úsmev, to stálo za všetko.
Ale cestou domov sme nesedeli v takom ťaživom tichu, skôr v takom príjemnom. Po chvíľke zastavil pred mojím domom a ja som zostala v napätí sedieť. Čo mám spraviť?
,,Ideme?“ spýtal sa a vypol motor. Prekvapene som naňho pozrela.
,,Ideš so mnou?“ neobťažoval sa ani odpovedať a vystúpil z auta. Kým sa mi vrátil zdravý rozum, už sme sa vyzúvali v predsieni. Doma ešte nikto nebol, čo nebolo prekvapivé a v niektorých situáciách výhodné.
,,Ideš?“ spýtala som sa v polke schodov, keď som uvidela, ako sa zastavil pri fotkách.
,,Chceš, aby som išiel s tebou do tvojej izby?“ uškrnul sa a v momente ma dobehol.
,,Ty hovädo,“ zasmiala som sa. ,,Nič také som nemyslela,“ vyhŕkla som. Tento vzťah ma vyčerpáva už teraz.
,,Ja som nič nepovedal! To ty si tá perverzná.“ obraňoval sa.
,,No jasné, snáď mi nechceš povedať, že si na nič perverzné nemyslel,” odvetila som, keď som otvárala dvere mojej izby.
,,Povedz, na čo si myslela ty a poviem ti, či sme mysleli na to isté.“ aj napriek tomu, že bol za mnou, stále som si vedela predstaviť jeho úškrn.
,,Na nič som nemyslela,” povedala som rozhodne. Hodila som tašku vedľa postele, na ktorú sa Aaron hneď zhodil, akoby bol doma.
,,Tak kedy mám prísť na pomoc?“
,,Akú pomoc zasa?“ spýtala som sa prekvapene keď som podišla k skrini.
,,Ako správny gentleman sa musím presvedčiť, že si pri tom vyzliekaní neublížiš. Samozrejme, ja už mám prax, čiže mne sa nemôže nič stať.“
,,Neviem ako ty, ale ja sa viem vyzliecť aj sama. A keď už sme pri tom, naposledy, keď si sa o to pokúšal ty, utekali sme pred políciou,“ zasmiala som sa a vytiahla bordový crop top značky nike, ktorý sa perfektne hodil k tým čiernym džínsom. Sledoval ma celý čas, od toho kedy som si vyzliekla sveter, až kým som na seba hodila croptop. Potom som si ľahla k nemu na posteľ, aj keď som si to veľmi veľakrát musela premyslieť, či to je správne.
,,No takže, Whiteleeová. Budúci týždeň ideme na výlet, bude to len týždeň. Idu iba štvrtáci, niečo ako rozlúčkový výlet alebo taká nejaká hovadina. A ty ideš tiež,“ pochybovačne som nadvihla obočie.
,,A prečo by som akože mala?“
,,Pretože to miesto je už zaplatené, mala ísť Allison. Takže teraz keď si prebrala štafetu, musíš ísť ty. Bohužiaľ, iná možnosť nie je. Jedine, že by si chcela, aby som sa spýtal Allison, či by so mnou nechcela ísť,“ hodila som po Aaronovi nahnevaný pohľad, na ktorý zareagoval iba smiechom. Hlavu som mala opretú o Aaronovu hruď, zatiaľ čo jeho ruka kreslila po mojom rameni rôzne ornamenty. Páčilo sa mu, ako mi vždy naskočí husia koža.
,,Kde berieš istotu, že za týždeň s tebou budem chcieť ešte stále tráviť čas?“ Podpichla som ho a otočila sa k jemu celým telom ,,Ak si si to ešte nevšimla, som celkom sebaistý človek,“ uškrnul sa a naklonil sa, aby ma pobozkal.
,,Mohol by si byť sebaistý aj v chémii, s ktorou by som potrebovala pomoc,“ povedala som a zakryla mu pery rukou.
,,Áno, veď to presne robím. Dnešná lekcia je chémia medzi ľuďmi. Názorne ti predvediem, ako to funguje,“ odstrčil ruku, ktorou som mu zakrývala pery a pobozkal ma. Jemne mi zahryzol a potiahol spodnú peru a ruku mi položil na odhalenú časť pásu, kde sa mi vyhrnulo tričko. Nech bol Aaron akýkoľvek, vždy vedel, kde má mať ruky a ako ženu potešiť. Čo sa o ňom, samozrejme, hovorilo, ale teraz som o tom vedela rozprávať aj z vlastnej skúsenosti. A môžem potvrdiť, že tie čajočky hovoria pravdu.
Bozkával ma všade, zachádzal na miesta, kde to hraničilo aj s niečím iným ako s bozkávaním. Nebránila som sa. Pokiaľ mám zotrvať v tomto vzťahu, aspoň si z neho vezmem niečo aj ja.
Zaplietla som mu prsty do vlasov a oplácala mu bozky rovnako vášnivo ako on mne. Mala som zavreté oči, ale keď som zacítila jeho ruku, ako sa nebezpečne vkráda pod tričko, zatmelo sa mi pred očami. Podprsenku mi dokázal rozopnúť na prvýkrát, čo sa niekedy nepodarilo ani mne. Najskôr som si povedala, že nechcem, aby opustil moje pery. No hneď, ako sa prisal na môj prsník, bolo mi to úplne ukradnuté. Prstami nahmatal gombík na mojich gatiach a ja som sa zhlboka nadýchla.
,,Aaron za pol hodinu tam musím byť,“ stálo ma to veľa sebazaprenia, aby som tie slová zo seba dostala. Aaron zdvihol hlavu so svojím typickým úškrnom ma rýchlo pobozkal na pery.
,,Stačí mi 5 minút,“ zachrapčal mi naprieč perám, na ktoré som sa okamžite vrhla a nechala ho, nech mi stiahne gate spolu s nohavičkami. Čakala som nejaké jemné zaobchádzanie ako v sobotu, no nič také sa nekonalo. Strčil do mňa dva prsty a môj vzdych sa stratil v jeho ústach. Prehla som sa v panve a zaklonila hlavu dozadu, čím som mu dala príležitosť bozkávať ma na krk.
,,Aaron…“ vzdychla som. Spravil si rýchlo cestu z môjho krku až k najnižšiemu bodu môjho tela, na ktorý sa prisal. Bol to ako výbuch citov, ktorý zaplavil celé moje telo. Po chvíľke zo mňa vytiahol prsty a vrátil sa naspäť hore na úroveň mojich pier.
,,Môžem ťa pobozkať…?“ zašepkal. Zmätene som sa naňho pozrela.
,,Bozkával si ma dot..“
,,Pokazila si romantickú chvíľku, Whiteleeová. Ale dobre teda, môžem ťa pobozkať po tom, ako som ťa vylízal?“ preňho to boli očividne len slová, ktoré používal na dennej úrovni, no ja som bola červená asi až na zadku. A skôr ako by si všimol, do akým rozpakov ma uviedol, som sa naklonila a pobozkala ja jeho.
Poznala som pravidlá, on dal niečo mne, musím aj ja jemu. Aspoň tak to fungovalo so všetkými chlapcami, s ktorými som niečo doteraz mala. Preto som sa natiahla k jeho nohaviciam, pričom som sa rukou omylom obtrela o jeho erekciu.
,,Čo robíš? Nemáš čas,“ zachripel.
,,Vraciam ti to č..“ nenechal ma dopovedať.
,,Whiteleeová, prestaň. Ja od teba neočakávam nič na oplátku,“ pobozkal ma na pery a chytil mi ruku, ktorá bola stále v tesnej blízkosti jeho tela.
,,Bude na to dosť času neskôr. Teraz postav svoj pekný zadok z tejto postele a choď si obliecť tie šaty. Neviem, načo si sa obliekala v prvom rade,“ muselo ho to určite stáť veľa síl, no zliezol zo mňa dole a ľahol si na opačný koniec postele.
S povzdychom som sa predsa len postavila, aj keď mi bolo čudné obliekať sa popri tom, ako ma sleduje.
,,Len aby si vedel, môj plán nebol zbaviť sa toho oblečenia,” povedala som nakoniec, keď som stála oblečená pred posteľou.
,,Veľmi dobre si vedela, ako to skončí, tak nehraj formu dievča,“ s úškrnom sa postavil z postele a prešiel ku mne.
,,Máš červené pery,“ zašepkal predtým, ako ma znova pobozkal.
,,Dobre, už naozaj musíme ísť,“ ozvala som sa skôr ako by sa to znova zvrhlo. Aaron prikývol, no ukradol si ešte jeden rýchly bozk predtým, ako sme odišli dole.
Zaparkovali sme pred Freddie’s, kde som už mohla vidieť Cassine auto. S očakávaním som sa pozrela na Aarona, avšak ten už zabuchoval dvere a išiel k vchodu. Mne nezostávalo nič iné než ho nasledovať. No zarazený výraz na mojej tvári sa mi nepodarilo zamaskovať. Ako som k nemu podišla, prehovoril: ,,Som predsa pravý gentleman, takže dámu musím predsa odprevadiť až dovnútra,“ šibalsky sa uškrnul a otvoril dvere.
,,Si smädný, však?“ spolu sme sa zasmiali, no potom som už uvidela mojich kamarátov sedieť pri našom zvyčajnom stole. Alepopri ceste si nás všimla aj čiernovlasá čašníčka Colette, ktorej sa pri pohľade na Aarona vytvoril úsmev na tvári.
,,Možno som ťa predsa len mala spraviť tiež, aby si neušiel za inou,“ uštipačnú poznámku som si neodpustila a Aaronov nahnevaný pohľad mi vykúzlil úsmev na tvári. Ľahko sa mi o takýchto veciach hovorilo, keď viem, že k nemu nič necítim.
,,Ahojte,“ pozdravila som veselo mojich kamarátov, keď sme sa pri nich pristavili. Samozrejme, všetky oči padli na Aarona, keďže on mal byť témou nášho rozhovoru.
,,On ide preč, nebojte sa,“ doplnila som takmer okamžite.
,,Milé,“ odvetí Aaron s úškrnom a málinko mi stisne ruku.
,,Ideme si objednať a vrátim sa sama. Chcete niečo?“ spýtala som sa ich a popohnala Aarona do rady. Chcela som sa vyhnúť tomu, aby nás musela Colette obslúžiť.
,,Jasné, zober nám to, čo vždy,“ Roy si pokojne naďalej sedel a písal niečo na telefóne.
,,Pomôžem ti s tým,“ ozvala sa Cass, postavila sa a všetci traja sme sa vybrali k baru.
,,Ahoj cukríček, tak ako? Kedy zopakujeme tú sobotu?“ hodila som na ňu pohľad, ‚ale choď do riti‘. Samozrejme, my s Aaronom sme presne vedeli o čom hovorí, no Cass sa tvárila veľmi nechápavo.
,,Colette, nerob zo seba zbytočne hlupáčku…“ povzdychol si Aaron.
,,Ale no tak, cukríček. Nemusíš to tu pred ňou zatĺkať, proste jej povedz pravdu. Určite si ju zaslúži počuť,“ žmurkla na mňa, akoby sme boli nejaké kamarátky a ona mi práve preukazuje láskavosť.
„Akú pravdu?“ spýtal sa otrávene Aaron.
„Tú o nás, predsa,“ podala to akoby to bola verejne známa vec.
„ Aké my, preboha…“ vyhŕkne Aaron polo nahnevane.
„Nebola som dosť dobrá alebo čo?“ prevrátila som oči a modlila sa, aby sa ten rad posúval rýchlejšie.
„Nie,“ odvetil jednoducho, na čo sme sa s Cass jednoducho zasmiali.
„A akože hentá vedľa teba čo? To je akože v pohode, že ju podvádzaš?“ prstom ukázala priamo na mňa. Ak mám povedať pravdu, kebyže neviem vopred, čo sa stalo, tak by som bola naozaj vykoľajená.
„My medzi sebou nemáme tajomstvá. Keby si povedala, pokojne by som sa pridala,“ sebavedomo sa uškrniem na Colette.
„A kto si myslíš, že by chcel spať s tebou?“ vybuchla Colette. To naozaj ju za toto platia? Aby sa hádala so zákazníkmi?
„Keď si spomeniem na poslednú polhodinu, budem to asi ja,“ nezaujato odvetí Aaron. Samozrejme, zachytila som zmätený pohľad od Cass.
„No dobre princezná, nechcem zabiť celý deň tebou, tak by si sa mohla vrátiť do práce, kým ti jeden z týchto dvoch nezaistí vyhadzov,“ zapojila sa do konverzácie aj Cass. Srdečne som sa usmiala sa tú jej spasiteľskú tváričku a poslala jej vzdušný bozk.
„Veď sa ešte uvidíme,“ povedala Colette a odišla niekam dozadu. Hneď, ako bola v dostatočnej vzdialenosti, otočila som sa na Aarona a buchla ho do ramena.
„Si strašný idiot!“ zvolala som.
„Ja? Veď som nič nespravil,“ obhajoval sa.
„Dnes možno nie, ale sobota je sobota,“ zamračila som sa. Ďalej sme nič nehovorili, keďže sme už boli na rade. Vypýtala som objednávku aj pre chlapcov a Cass, samozrejme, aj Aarona zaplatila som za všetkých.
„Dobre, Aaron, idem sa venovať Cass. Porozprávame sa neskôr, pokiaľ si dovtedy nenarazím nejakého čašníka,“ povedala som, keď sme všetci dostali naše objednávky.
„To bola podpásovka, Whiteleeová,“ povedal urazenecky. Potom sa naklonil pre pusu, ktorú aj dostal, zamával Cass a pobral sa preč.
Spolu s Cass sme sa vrátili k chlapcom, ktorí očividne počuli celú našu hádku s Colette a poctivo čakali, akú drámu zo seba dostanem.
„No dobre, takže…“
AARON Kapitola 16: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
