Paríž, búrlivé dvadsiate roky. Choreografka Ida Rubinsteinová (Jeanne Balibar) si vyberie Maurice Ravela (Raphaël Personnaz), aby zložil hudbu k jejím ďalšímu baletu. Chce niečo odvážne, zmyselné. Ravel, ktorý je dobre známe a etablované meno, zistí, že nie je schopný napísať vôbec nič. Pri oživovaní spomienok, pri konfrontácii so starými láskami a neúspechmi vdýchne skladateľ život svojmu vôbec najväčšiemu úspechu: skladbe „Boléro“…
Francúzsky skladateľ Maurice Ravel na úvod filmu označí zvuky strojov za hudbu, v úvode filmu, ktorý je natočený podľa monografie nesúcej jeho meno. Samotný záver filmu následne tvrdí, že Ravelova skladba Boléro zaznie na planéte Zem každých 15 minút. Už spomínaný úvod so zvukmi mechanizmov môže ľahko evokovať, že Ravel bol špecifickou hudobnou osobnosťou – špecifická hudobná ikona si potom určite zaslúži špecifický film, a za taký možno audiovizuálne dielo režisérky Anne Fontaine označiť pomerne ľahko.
Ravela v podaní Raphaëla Personnaza film zobrazuje ako veľmi zvláštneho a samotárskeho muža, ktorý sa ženie za perfekcionizmom a nebojí sa pritom vlastnej kritiky. Dokonca aj titulné Bolero dokázal Ravel sám skritizovať a mal k nemu prinajmenšom zložitý vzťah. Film však inak sleduje rôzne momenty z Ravelovho života, prejavuje sa v ňom Ravelova citlivosť na zvuky a ukazuje, ako sa aj z kontroverzného diela môže stať majstrovské a uznávané umelecké dielo. Hoci to neznamená, že ho jeho autor bude milovať alebo že bude zdieľať nadšenie verejnosti z jeho pozitívneho prijatia.
Bolero – Umelci sú komplikovaní
Sila výkonu Personnaza spočíva v tom, že je relatívne prízemný, jeho sila tkvie v intímnom podaní. A vlastne to korešponduje s filmom, ktorý je emocionálne pomerne vzdialený a pre diváka ťažko prístupný. Film sa nevedie klasickou biografickou štruktúrou, a pritom by sa dalo polemizovať, či by mu práve táto štruktúra trochu neprospela. Hoci samozrejme ťažko povedať, najmä keď sa príbeh zameriava na niekoho takého ako Maurice Ravel.
Ruka v ruke s tým ide aj určitá neschopnosť uspokojivej emocionálnej katarzy, ide o tak špecifického a zdržanlivého tvorcu, že je pomerne ťažké sa na neho napojiť. S náročnou úlohou zobrazenia procesu skladania hudby film pracuje dostatočne funkčne, no problém spočíva v tom, že Ravel je jedna z tých postáv, ktorej príbeh na dva filmy nestačí. Ide o film zaujímavý svojim remeselným prevedením a ako sa očakávalo, oceňuje sa v ňom kvalitná práca so zvukom a hudbou. Keď však prídu momenty, ktoré majú viac napovedať o Ravelovej osobnosti, film jednoducho v tomto smere sklamáva.
Ravelov príbeh postráda komplexnosť
Občas sa načrtnú motívy o komplikovanom vzťahu Ravela k ženám, občas o jeho absencii inšpirácie, občas o jeho múzach, hoci ich sám spochybňuje. Jeho najväčšou láskou zrejme zostáva hudba, film totiž postráda niečo komplexnejšie. Je to stále len film o špecifickom samotárskom človeku, ktorého jedinou životnou láskou bola najskôr naozaj hudba. A tým to nejako končí. Pekne sa na to pozerá, pretože to má pekné kulisy, peknú kameru, peknú prácu so zvukom. A tým to nejako končí.
Ako pocta významnému francúzskemu hudobnému umelcovi to obstojí úplne v poriadku. Ako výraznejší príspevok v rámci francúzskej kinematografie už to až tak veľmi nie je. Dalo sa to vlastne celé spraviť lepšie? Ťažko povedať. O Ravelovi sa divák pravdepodobne dozvie toľko, koľko je to u umelcov ako Ravel možné, určite je ľahké k nemu cítiť nejaký rešpekt. Ťažko povedať, či by chronologické rozprávanie niečomu zásadne pomohlo, väčší problém je pravdepodobne v tom, kde končia ambície Boléra. Nedá sa o ňom povedať, že cieli vysoko, skôr tvorcom stačilo podať dôstojné spracovanie príbehu pravdepodobne jedného z najvýznamnejších hudobných autorov všetkých čias. A ťažko povedať, či je naozaj nutné im to v pripade filmu Bolero vyčítať.
Bolero záverom
Film Boléro zobrazuje Maurice Ravela ako komplikovaného samotára a perfekcionistu, ktorého najväčšou láskou bola hudba. Audiovizuálne je kvalitný, no emocionálne vzdialený a bez výrazného dramatického oblúka. Príbeh postráda komplexnosť a hlbší pohľad na skladateľovu osobnosť. Ako pocta Ravela obstojí, no výraznejší príspevok do kinematografie to nie je. Svoj účel však svojim spôsobom úplne napĺňa…
Verdikt: 6 z 10
- Zdroj titulního obrázku: SND
