Jedna strana Mesiaca iná ako tá druhá
Pre niekoho je to možno novinka a pre niekoho známy fakt, no odvrátená strana Mesiaca je na pohľad úplne odlišná ako tá, na ktorú sa pozeráme. Ide o nezvyčajný úkaz, ktorý doteraz nikto nevedel presne vysvetliť. Táto záhada by však podľa najnovších zistení vedcov mohla byť vyriešená. Prečo je jedna strana Mesiaca iná ako tá druhá?
Mesiac nám dlho klamal
Tisícky rokov sa predpokladalo, že obe strany nášho satelitu sú veľmi podobné. Nikto do roku 1960 nevidel odvrátenú stranu. Až vtedy boli vyhotovené jej prvé snímky dokazujúce to, ako veľmi sa ľudstvo mýlilo. Prví ľudia, ktorí tajomstvo Mesiaca videli na vlastné oči, boli až členovia posádky misie Apollo 8 pri kompletnom oblete telesa v roku 1968.
Dôvodom, prečo vidíme neustále tú istú stranu Mesiaca, je tzv. viazaná rotácia. Znamená to, že jedna strana Mesiaca ja neustále otočená k Zemi a druhá smerom von bez ohľadu na to, kde sa Mesiac nachádza. V dávnej minulosti gravitácia Zeme spomaľovala jeho rotáciu okolo vlastnej osi až do bodu, kedy sa úplne zastavila. Tento jav ani zďaleka nie je jedinečný. V súčastnosti býva detekovaných veľké množstvo exoplanét s viazanou rotáciou.
Tajomstvo odhalené?
Strany sú natoľko rozdielne, že vedcom riadne motali hlavy. Iba 1% odvrátenej strany je pokryté tmavými rovinami a krátermi spôsobenými vulkanickou aktivitou. To silno oponuje „našej strane“, ktorej až 31% povrchu pokrývajú tieto nám dobre známe črty.
Otázky asymetrie strán sesterského telesa Zeme sa chopili vedci z inštitúcie Earth‐Life Science v Tokyu v spolupráci s niekoľkými americkými univerzitami. Pri skúmaní Mesačnej geologickej aktivity na základe počítačových simulácií a modelov prišli k záveru, že za rozdielmi medzi stranami by mohli byť koncentrácie rádioaktívnych prvkov usadené na povrchu. Radiačne nestabilné prvky ako draslík alebo urán vytvárajú teplo pri procese rádioaktívneho rozpadu, ktoré sú schopné taviť horniny na tmavé roviny nachádzajúce sa na strane obrátenej k Zemi.
Tam sa spomínané prvky nachádzajú v oveľa väčšom počte ako kdekoľvek inde na povrchu. Je záhadou, prečo to tak je, no prípadné pochopenie tohto fenoménu nám môže pomôcť pri skúmaní vzniku Mesiaca. Keďže Mesiac je len slabo geologicky aktívny, jeho terajší výzor či vlastnosti sú dielom udalostí siahajúcich až do doby jeho zrodenia.
Ľudstvo sa čoskoro vydá na detailné preskúmanie Mesiaca. O misii Artemis s posádkou si môžete prečítať tu.
Zdroj: space.com
Zdroj titulného obrázka: NASA (Public Domain)
