Rusínske sviatky
Tradičné Vianoce, aké všetci poznáme, sú 24. decembra. Nemá to však takto každý. Na Slovensku žije aj početná skupina Rusínov, prevažne na východe a severovýchode Slovenska. Rusíni nemajú vianočné sviatky klasicky, pretože sa riadia Juliánskym kalendárom. A tak sú rusínske sviatky o takmer dva týždne neskôr, a to 6. januára. Podľa Juliánskeho kalendára to je vlastne tiež 24. decembra, lenže kalendár je celý posunutý o 13 dní, preto to v Gregoriánskom kalendári, ktorým sa riadime, vychádza až na 6. januára. Ostatní kresťania majú vtedy sviatok Troch kráľov.
Tradície, ktoré postupne miznú
Každý dodržiava nejaké tradície. A nie je to inak ani na rusínske sviatky. V minulosti sa dodržiavalo oveľa viac tradícií ako teraz. Postupne však miznú aj tie. Niekedy na Štedrý deň ľudia až do večere nič nejedli. Pred večerou dali najprv jesť zvieratám a až potom mohli ísť jesť oni. Predtým si však museli umyť ruky aj tvár, čo robia doteraz, ale už v pohodlí a teple domova. Niekedy sa išli umyť von do potoka a podotýkame, že vtedy bývalo ešte veľa snehu a dosť mínusové teploty. Takže najprv museli vyrúbať dieru do ľadu v potoku a následne sa umyť. To bola v podstate aj forma otužovania, aby boli zdraví. Pri stole bolo a aj doteraz je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. V minulosti však pod stôl dávali aj slamu a nohy stola obviazali reťazou, aby bola rodina po celý rok súdržná a aby mali dostatok úrody. Pod obrus sa dali peniaze, aby bola rodina aj bohatá.
Na rusínske sviatky chodili po dedine aj koledníci. Chodili od domu k domu, spievali rusínske koledy a vinšovali. V niektorých dedinách sa to robí aj dodnes, ale prevažne už len v tých väčších. Tuto je príklad na Betlehemskú hru z Osadného.
Niektorí tieto zvyky možno ešte dodržiavajú, no keďže svet sa mení, menia sa aj tradície. Dnes to býva tak, že do večere sa neje, pred večerou sa rodina postupne umyje v umývadle, posadá si k štedrovečernému stolu, zapália sviečku, pomodlia sa a idú večerať.
Bohatý štedrovečerný stôl
Oproti jedlu pri klasických Vianociach majú Rusíni oveľa bohatšie chody. Po prvé je dôležité zdôrazniť, že od stola nemôže nikto vstať okrem gazdinej, až pokiaľ všetci nedojedia a nesfúkne sa sviečka. Gazdiná postupne po každom chode poodnáša misy a špinavé taniere a prinesie ďalšie jedlo.
Ako prvé sa podávajú oblátky, pečený aj nepečený cesnak, domáci „sladký“ chlieb s medom a soľou. Každý si samozrejme berie sám zo stredu stola. Druhý chod sú pirohy, ktoré sa ale robia inak než bežne. Pri príprave sa nemôže použiť žiaden nástroj. Čiže cesto sa naťahuje rukami a trhá sa na menšie časti. Do jedného pirohu sa dáva ku kapuste aj minca a ten, kto ju potom nájde, bude vraj bohatý. Musíme podotknúť, že cesto je rovnaké, ale tie pirohy chutia neporovnateľne lepšie než klasické. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa s uvarenými zemiakmi, ktoré sú oddelené. „Koločena“ fazuľa je vlastne ako keby taký prívarok, len fazuľový, je to rozmixovaná uvarená fazuľa s cesnakom, pomastená olejom s praženou cibuľkou. Po tomto chode nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Niekde podávajú po rybe aj bobaľky s makom a niektorí mávajú aj kapustnicu.
Po večeri sa idú rozbaliť darčeky, čo doniesol Ježiško a na stôl sa dajú koláče. Špeciálnym koláčom je Štedrák, ktorý sa skladá zo štyroch vrstiev (maková, tvarohová, orechová, džem) a medzi nimi je cesto.
Samozrejme, každý má nejaké zvyky a tie sa môžu líšiť. Preto okrem týchto tradícií môžu niektorí dodržiavať aj nejaké iné a mať aj iné jedlá.
Na záver patrí už len Christos raždajetsja! – Slavite jeho!
Nezabudnite si pozrieť aj ostatné adventné články!
Zdroj: autor textu
Zdroj titulného obrázka: Instagram/regionpoloniny.sk
