RECENZIA: Wonder Woman 1984
Pamätáte si, aké to bolo prvýkrát vidieť Christophera Reevesa, ako vzlietol v kostýme Supermana bez toho, aby v celom filme udelil jednu ranu? Alebo keď si nás Tobey Maguire získal ako pavúčí hrdina bez toho, aby sa spájal s miliónom ďalších hrdinov? Keď superhrdinovia pôsobili reálne, boli našimi idolmi, dokázali nás na pár hodín vziať do iného sveta a vyrozprávať hodnotné dielo s myšlienkou, ako tomu bolo pri každom inom kvalitnom filme? Nuž, ak vám takáto komiksovka chýbala, jedna takáto sa práve začala hrať v našich kinách. A naša recenzia na Wonder Woman 1984 vám povie prečo!
Režisérka Patty Jenkins je po fantastickom komiksovom prekvapení Wonder Woman z roku 2017 späť a s jej novým filmom, Wonder Woman 1984, nám rovno dáva najavo zopár vecí. Že nebude rozprávať prázdne a nezaujímavé príbehy, že superhrdinský žáner môže ponúknuť oveľa viac ako len komédiu alebo čistú depku a že hrdina si má stáť za niečím viac ako len za dobrými akčnými scénami.
Odklon od prvého filmu
Čím sa prvá Wonder Woman dokázala odlíšiť od iných komiksových filmov, bolo jej zameraním na myšlienku, postavy a symboliku hlavnej postavy. To, že Wonder Woman z roku 2017 bol navyše fantastický akčný film, ktorý verne vyzobrazil túto komiksovú ikonu ako najväčšiu ženskú hrdinku bez otravného pomrkávania Hollywoodom na diváka, bola len čerešnička na torte. Vo Wonder Woman sa totiž skrývalo čosi viac a síce reputácia tohto filmu upadla na treťom akte plnom digitálneho boja, aj napriek tomu som bol jeden z tých, ktorý si film veľmi obľúbili. Zároveň som však mal z pokračovania obavy. Dokáže nájsť režisérka opäť spôsob, ako nový film obohatiť niečím originálnym a silným?
Po prvom pozretí filmu Wonder Woman 1984 môžem jednoznačne konštatovať, že režisérka Patty Jenkins sa prekonáva takmer vo všetkých ohľadoch. Do pokračovania išla s jednotným cieľom vytvoriť superhrdinský film, ktorý bude stáť za niečo viac ako len pár bitiek a dobrej zábavy. Wonder Woman 1984 je totiž pocta vyššie spomenutým filmom ako práve Superman z roku 1978.
Je to dielo, ktorého najväčšia akcia sú dialógy, pocity a emočné scény. Jenkins tentoraz jednoznačne mení formu svojho rozprávania a prináša omnoho komplexnejší, zrelejší film plný citov a relevantných myšlienok, s ktorým sme sa reálne v tomto žánri nestretli už desaťročia. Ak ste teda niekto, kto chodí na takéto filmy čisto kvôli akcii, možno by ste si mali dvakrát rozmyslieť, či chcete tento film vidieť. Rovnako však nebude spokojný ani divák, ktorý by čakal temné pohltenie do charakterov ako v Snyderových epikách alebo Jokerovi.
Ingrediencie, ktoré fungovali v starých komiksovkách
Wonder Woman 1984 si totiž kráča svojou vlastnou cestou, ktorú jej vyšľapali práve také filmy, ktoré mali seriózny rešpekt voči svojim hrdinom. Neviem vám opísať ten pocit šťastia z toho, keď som videl, že toto je jeden z najľudskejších príbehov v žánri. Režisérka sa totiž každou scénou snaží venovať svojim perfektne rozohratým postavám a každou minútou ich povyšuje.
Jenkins novým filmom dokazuje, kde leží sila takýchto príbehov. Čo vlastne musí slovo hrdina v takomto médiu reprezentovať a ako obyčajné dialógy dokážu byť vzrušujúcejšie než akčné scény. Aby ste sa však nezľakli, že ide nebodaj o nejakú kecačku, to vôbec. Akcie je tu dosť a síce tieto scény nie sú moc dlhé, dokážu zaujať a neodradia nás od hlavného zamerania príbehu.
Celý film však tvoria scény, ktoré sa neustále zameriavajú na svoje postavy. Všetky sú obohatené neskutočným šarmom, ktorý nielenže pripomína filmy ako starého Supermana, ale ešte ho aj prevyšuje. Každá jedna z hlavných štyroch nasleduje vlastné dejové linky, čím sa vám každá dá pod kožu. Uzemnené scény tohto filmu neskôr tvoria fantastický kontrast s veľkou hlavnou príbehovou linkou a ústia do finále, ktoré prekvapí nejedného z vás (najmä hejterov tretieho aktu prvého filmu).
Neskutočná herecká štvorica
Keď film točí akciu, je robený ako zo starej doby. Má skvelé efekty, no tvorcovia ich využívajú najmä na klasické staré triky. Atmosféra 80. rokov na vás bude vplývať odvšadial podobne ako charizma hlavných predstaviteľov. Zatiaľ čo som mal v prvých minútach filmu menšie pochybnosti o hercoch ako Pedro Pascal či Kristen Wiig, ktorí na vás vyskočia s veľmi nečakanými silnými výrazmi. Po niekoľkých scénach však začínate vnímať ich brilianciu a budete celý film čakať, nech sa znova objavia na plátne. Obaja tu vytiahli svoju áčkovú hru a budú patriť medzi dôvody, prečo na film ani po pár dňoch nezabudnete (na Pascala dokonca o niečo viac).
Chris Pine je v tomto filme o trochu menej ako v predošlom. Jeho Steve Trevor však opäť dokázal zaujať a scény s Dianou patria medzi klenoty celej DC filmografie. Spôsob, akým je vzťah medzi týmito dvoma postavami ukázaný, je tak neuveriteľne reálny a ľudský, že si neviem predstaviť, ako by to dokázal zahrať niekto iný v ich roli.
Gal Gadot opäť žiari ako Wonder Woman a síce v prvých scénach ešte nedokáže zaujať poriadnym hereckým prevedením, v druhej polovici filmu predvádza zatiaľ jej najlepšie hranie v kariére. Gal je Wonder Woman podobne ako Jackman Wolverine alebo Downey Jr. Iron Man.
Hudba
Jedným z ďalších veľkých pozitív bola hudba Hansa Zimmera, ktorý sa po rokoch konečne vrátil k svojmu starému štýlu komponovania. Konečne už nepočujeme jeden a ten istý motív omielaný dookola. Hans do príbehu vniesol úplne nové a rozvinuté témy, ktoré pripomínajú, prečo sme si ho zamilovali pri filmoch ako Gladiátor, Madagaskar alebo Batman začína. Takýto krásny orchestrálny počin som od neho nepočul už roky. Bola by veľká škoda, keby tento soundtrack tento rok akadémii unikol.
Samozrejme, film nie je perfektný, i keď už kĺže veľmi blízko (v rámci žánru). Treba stále brať do úvahy, že sledujeme pomerne klasickú superhrdinskú šablónu, ktorá je len obohatená o originálne scény so svojím zvláštnym tempom. Film sa niekedy trochu zamotá do vlastného deja, čo ústi do veľa vysvetľovacích scén, ktoré vás dokážu niekedy stratiť.
Ako som už spomenul vyššie, dokonca ani práca s Kristen Wiig a Pedrom Pascalom nebola zo začiatku najlepšia. Divák sa bude musieť chvíľku ich scénami prekusávať (našťastie tento pocit po pár minútach zmizne). No a v neposlednom rade musím vytknúť jednu vedľajšiu príbehovú linku práve s Pascalom, ktorá určite mohla byť spracovaná o niečo originálnejšie.
DC na vrchole
Každopádne, originalita je slovo, ktoré Wonder Woman 1984 definuje. Podobne ako slovo „nádhera“. Pretože tento film jednoducho nádherný je. Tam, kde ostatní trepú humor, tu sú reálne scény, ktoré nás púšťajú do života svojich postáv. Tam, kde sa záporáci berú len na veľké akčné scény, tu dostávajú priestor a rešpekt. Témy, do ktorých iní ledva namočia prsty, sú tu rozliate po celom filme.
Wonder Woman 1984 je presne ten druh superhrdinského filmu, ktorý milujem. Vyzýva hlavnú postavu, aby bola svojou najlepšou verziou. Dáva jej prekážky, ktoré spytujú jej hodnoty a snaží sa ukazovať rôzne stránky fungovania hrdinu ako človeka. Toto je to, čo fungovalo kedysi a funguje to aj dnes. Len treba šikovných ľudí, ktorí naozaj formu filmu neberú len ako stroj na peniaze. Je to návrat k reálnemu zameraniu na to, čo by mali superhrdinovia znamenať. Film, ktorý na vás zaútočí svojimi myšlienkami a predovšetkým srdcom (prvýkrát kedy ma superhrdinský film dokázal rozplakať). Wonder Woman 1984 je jednoznačne jeden z najlepších počinov značky DC, o ktorom sa bude dúfam rozprávať ešte dlhú dobu.
9/10
PS: Dúfam, že vás recenzia na Wonder Woman 1984 zaujala, no posledný odstavček využijem na ešte niečo iné. Viem, že situácia je ťažká a mnoho z vás bude váhať, či má zmysel ísť teraz do kina. Avšak ak do toho kina pôjdete a tak zodpovedne ako napríklad do práce alebo do MHD, verím, že by ste sa nemali čoho obávať. Týmto posledným odstavcom chcem len poprosiť ľudí, aby pocit bezpečia v kine druhým nekazili. Nikto z nás tie rúška nosiť nechce, no vieme, že to treba. A keď sa vieme prinútiť nosiť rúško v práci, prečo by sme to nevedeli pri dobrom zážitku v kine? Využime konečne našu zodpovednosť aj na takéto veci, ktoré nám chcú tento ťažký rok aspoň trochu spríjemniť.
Páčila sa vám naša recenzia na Wonder Woman 1984? Tešíte sa na nový film?
