Obieha okolo mŕtvej hviezdy

Astronómom sa podarilo spozorovať niečo, čo podľa nich doteraz nebolo ani možné. Našli planétu, ktorá obieha okolo mŕtvej hviezdy pomenovanej WD 1856. Toto zistenie môže byť priamym dôkazom toho, že planéty dokážu prežiť rôzne extrémy, ako napríklad smrť materskej hviezdy.

WD 1856 je súčasťou trojhviezdneho systému nachádzajúceho sa vo vzdialenosti 80 svetelných rokov od Zeme. Planéta v jej dosahu, WD 1856 b, je až 7-krát väčšia ako Jupiter a obieha vo veľkej blízkosti. Jeden obeh skompletizuje za 34 hodín.

Biely trpaslík

WD 1856 je špeciálna preto, lebo sa radí do kategórie takzvaných bielych trpaslíkov. Ide o druh hviezd, ktoré sú na konci svojej púte. Keď hviezde o veľkosti Slnka dôjde palivo (vodík), začne sa zväčšovať a stane sa červeným obrom, ktorý pohltí okolité planéty. Napríklad Slnko pri tomto procese asi o 5 miliárd rokov nadobudne takú veľkosť, že určite pohltí Merkúr, Venušu a pravdepodobne aj Zem. Červený obor sa následne zrúti do mimoriadne hustého bodu veľkého asi ako Zem, v ktorom už nebude prebiehať žiadne spaľovanie vodíka. A práve tomuto štádiu sa hovorí biely trpaslík. Tie najväčšie hviezdy po zväčšení explodujú a zanechajú za sebou neutrónovú hviezdu alebo čiernu dieru.

Planetárny migrant

Malá veľkosť bieleho trpaslíka znamená, že planéta WD 1856 b, ktorá ho obieha, je väčšia ako on samotný. To však nie je to, nad čím si vedci lámu hlavu. Otázkou je, ako okolo neho tak blízko vôbec môže obiehať nejaká planéta? Vedci sa s takýmto niečim ešte nestretli, a tak sa snažili nájsť odpoveď.

Za predpokladu, že trpaslík prešiel fázou červeného obra, je jasné, že WD 1856 b nemohla byť sformovaná na terajšom mieste. Podľa výpočtov sa dokonca musela „narodiť“ asi 50-krát ďalej, lenže niečo spôsobilo jej migráciu smerom dovnútra. Čo to bolo, je záhadou, no existuje pár teórií. Jednou je, že planétu pritiahla silná gravitácia trpaslíka a druhou, že za to môže interakcia s gravitačnou silou zvyšných dvoch hviezd v systéme WD 1856. Najpravdepodobnejšie sa však javí tretia možnosť, že obežná dráha planéty WD 1856 b bola ovplyvnená ďalšími potenciálnymi planétami o veľkosti Jupiteru, ktoré sa mohli nachádzať v jej blízkosti.

Šanca aj pre skalnaté planéty?

Očividná existencia WD 1856 b prináša ďalšie otázky. Ak plynný obor dokáže prežiť smrť hviezdy, je toho schopná aj planéta ako Zem? Zaujímavosťou totižto je, že ak by sa v obývateľnej zóne trpaslíka nejaká nachádzala, prípadný život na nej by mal vyhliadky do budúcnosti teoreticky lepšie ako my. Kompletné vyhasnutie tohoto druhu hviezd nastáva až po desiatkach či stovkách miliárd rokov. NASA plánuje vypustenie Webbovho teleskopu, ktorý prinesie revolúciu v hľadaní signatúr života za hranicami Zeme.

Zdroj: space.com