MS v hokeji 2012
Písal sa rok 2012. Slovenskí hokejisti si potrebovali po neúspešnom domácom šampionáte napraviť chuť na MS v hokeji 2012. Väčšina hráčov zo zlatej generácie zavesila korčule na klinec a omladenie reprezentačného kádra na seba nenechalo dlho čakať. O post kormidelníka prišiel Glen Hanlon, kanadský tréner, ktorého pred majstrovstvami sveta 2012 nahradil Vladimír Vůjtek.
Medzinárodná hokejová federácia zmenila po niekoľkých rokoch hrací systém. 4 4-členné skupiny nahradili 2 8-členné. Boj o záchranu bol substituovaný priamym zostupom do nižšej kategórie a krížový systém štvrťfinále zapríčinil rovnakého súpera ako v skupinovej fáze.
Na úvod trio smrteľných súperov
Zaplnená helsinská Hartwall aréna netrpezlivo čakala na úvodné buly. Hokejoví fanúšikovia z celého sveta prišli podporiť svojich miláčikov. Našich hokejistov na úvod čakala smršť v podobe Kanady, domáceho Fínska a USA. Začiatky šampionátu bývajú pre favorizované mužstvá väčšinou ťažké, musia zosúladiť hru a najmä zámorskí hráči preorientovať štýl hokeja na široké klzisko.
Prvý zápas s Kanadou nám ukázal veľa. S hráčmi „javorového listu“ hrali naši hokejisti vyrovnanú, priam až ukážkovú partiu. Gólovo sa presadil vtedy mladučký Tomáš Tatár, čím ukázal potenciál pre zvyšok šampionátu. Bohužiaľ, z tohto zápasu sme s bodovým ziskom neodišli. Čakalo nás však ďalších 6 skupinových zápasov.
Súboj o body v druhom zápase proti Fínsku bol o niečom úplne inom. Hlavnú úlohu zohrávala defenzíva a čakalo sa na pretavenie chybičky z jednej či druhej strany. Suomi sa to podarilo hneď na začiatku a vedenie o jeden gól si ustrážili až do konca zápasu.
Posledný z tria favoritov na nás vybehol výber Spojených štátov. Silného súpera sme sa vôbec nezľakli a ukázali sme Američanom, kto je pánom na ľade. Prvú tretinu ovládli hokejisti Slovenska 3:1 po góloch Graňáka, Radivojeviča a Andreja Sekeru. Vydarený zápas doklepol do prázdnej brány Miroslav Šatan, jeden z preživších zlatej hokejovej generácie. Do tabuľky sme si pripísali veľmi cenné tri body.
Keď je Laco v bráne, nikdy neprehráme
Cesta do štvrťfinále bola stále zaprataná. Čakali nás súperi ľahšieho rangu, o to viac stúpala nervozita na hokejkách našich hráčov. Zápas s Kazachstanom sme zvládli 4:2 aj vďaka dvom gólom Tomáša Kopeckého v tretej tretine.
Bielorusi nám vždy na vrcholných šampionátoch vyčarili vrásky na čele. Tentokrát sme však tvrdo zatlačili na statočnú bieloruskú družinu a zlomili odpor na začiatku druhej tretiny štyrmi gólmi v priebehu štyroch minút. Gólová kanonáda zanechala na Bielorusoch následky, z ktorých sa do konca zápasu nespamätali. Zmohli sa iba na jeden gól do brány Jana Laca, ktorý chytal brilantne.
Švajčiarsko, tradičný súper v príprave, nás mal tentokrát preveriť aj na majstrovstvách. Úroveň hokeja v krajine „helvetského kríža“ naberala na obrátkach, čo dokázali aj na domácom šampionáte v roku 2010. Opäť to bol zápas jedného gólu, jednej chybičky, ktorú pretavil vo svoj prospech Tomáš Tatár. Čakal nás posledný zápas proti krajine „galského kohúta“.
Pred zápasom s Francúzskom by nikto nepovedal, aká gólová prestrelka sa strhne. Zápas sa prelieval z jednej strany na druhú. So šťastným koncom pre Slovákov. Podarilo sa, prvýkrát od roku 2007 sa nám otvorili brány štvrťfinále a to nebolo všetko.
Javorový sirup len tak s chlebíkom
V boji o semifinále nás opäť čakal výber Kanady. Bol čas Kanaďanom vrátiť požičané. Neskutočný úvod zaskočil celú Hartwall arénu. Súboj Dávida s Goliášom sme otvorili dvoma presnými zásahmi a naštartovali motor víťazstva. Kanaďania nezložili zbrane a koncom druhej tretiny otočili stav stretnutia na 2:3. Slováci sa opäť vzchopili a gólom Bartoviča vyrovnali zápas.
Do konca zápasu zostávalo 5 minút, keď prišiel nešetrný zákrok na Juraja Mikúša. Trest 5+ dokonca zápasu nám poskytol výhodu presilovej hry. Tvrdá strela od modrej priniesla vytúžené ovocie. Dostali sme sa do semifinále a medailová nádej naberala reálne vízie.
Bratovražedný súboj plný emócií
Zápasy so susedným Českom mali vždy špeciálny náboj. Boj o finále sme začali lepšie gólom „tichého zabijaka“ Mira Šatana. Čechom sa podarilo v druhej tretine vyrovnať, a tak sa prakticky začínalo odznova. Čakala nás posledná tretina plná nervov a stratených hlasiviek.
Misky váh na našu stranu opäť preklopil Miro Šatan. V oslabení unikol obrannej dvojici Čechov a zvýšil na 2:1. Mladučký Libor Hudáček navýšil skóre na 3:1 a zaznamenal najdôležitejší gól vtedajšej kariéry ani nie mesiac po rozhodujúcom góle v 7. zápase slovenskej hokejovej extraligy. Čechom sa už vyrovnať nepodarilo. Medaila bola istá, po 10 rokoch sme sa konečne ocitli vo finále.
Ruský tank zastavil hokejový sen
Finále ako sa patrí a opäť proti Rusom. Zdeno Chára ako správny kapitán zobral opraty stretnutia pod svoje krídla a otvoril stretnutie úvodným gólom. Od tohto momentu však ruská zborná našim hokejistom nedala dýchať. Individuálna kvalita prevyšovala ostatné herné aspekty. Debakel 6:2 sme si za výkony počas šampionátu nezaslúžili. Striebro s trpkou príchuťou však rozžiarilo srdcia slovenských fanúšikov.
MS v hokeji 2012 nám priniesli hokejový šampionát, na ktorý sa nezabúda. Aký nezabudnuteľný moment sa najviac zaryl do pamäti vám? Ak sa vám článok páčil, nezabudnite si pozrieť cestu Bratislava Capitals do rakúskej EBEL Ligy.
Zdroj: autor článku
Zdroj titulného obrázka: YouTube/IIHF Worlds 2023 (Screenshot)
