Mliečna dráha a vodné svety
Vedcom sa podarilo prísť na to, že Mliečna dráha by mohla byť bohatá na vodné svety. Podľa najnovších štúdií je až každá štvrtá exoplanéta podobná Zemi domovom vodných oceánov.
Dôkaz v slnečnej sústave
Na to, aby sme pochopili, že Zem nie je úplne jedinečná, nemusíme ísť ďaleko. Samozrejme, v našej blízkosti nenájdeme planéty či mesiace s väčším množstvom vody, no pri plynných obroch ako Jupiter či Saturn už áno. Mesiace Enceladus, Europa či Titan s najväčšou pravdepodobnosťou pod svojím povrchom skrývajú veľké oceány vody. Na prvých dvoch spomínaných boli spozorované vodné výtrysky šľahajúce do výšky niekoľkých metrov. Ich zdrojom nemôže byť nič iné ako bohatá vodná zásoba pod zamrznutým povrchom.
Práve toto je dôležitý objav, ktorý nám rozširuje portfólio možných vodných svetov. Doteraz totiž bolo akou si pomyselnou podmienkou pre prítomnosť vody v kvapalnom skupenstve lokalizácia planéty či mesiaca v obývateľnej zóne. Teraz je už známe, že kvapalná voda môže byť aj pod povrchom oveľa studenejších miest. To neplatí len pre mesiace, ale aj kamenné planéty.
Na výpočet množstva takýchto svetov v Mliečnej dráhe sa vedci zamerali na 53 exoplanét podobných Zemi vrátane siedmich zo slávneho systému TRAPPIST-1. Rátali s ich rozdielnymi veľkosťami, hustotou, obežnou dráhou, teplotou či ich vzdialenosťou od materskej hviezdy. Výsledkom bolo zistenie, že až 25% z týchto exoplanét by mohlo disponovať oceánmi vody, pričom väčšina z nich pod hladinou povrchu.
Ako ich nájdeme?
Samozrejme, daný výpočet je len matematickým predpokladom. Vďaka nemu však vedci môžu lepšie rozhodnúť, na ktoré svety sa zamerajú pri skúmaniach. A na tých sa už detailne pracuje. Exoplanéty sú moc ďaleko na to, aby sme priamo vedeli určiť zloženie ich atmosféry, no určité znaky prítomnosti napríklad kyslíka by sa detekovať dali. Na rok 2021 je plánovaný štart Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, ktorého úlohou bude hľadať znaky života ako kyslík v atmosférach vzdialených exoplanét.
Zdroje: space.com
