Mesiac Europa
Planetárny gigant Slnečnej sústavy Jupiter má doposiaľ 79 potvrdených satelitov. Jedným z nich je aj mesiac Europa, ktorý sa od ostatných niečim líši. Aj napriek tomu, že je to na prvý pohľad zamrznutý svet, ide o jedného z najhorúcejších kandidátov na hľadanie mimozemského života v Slnečnej sústave.
Portál Space tvrdí, že Povrch Európy je zamrznutý a pokrytý hustou vrstvou ľadu. Pod tou sa nachádza obrovské množstvo vody, ktoré môže dosahovať hĺbku až 150 km. S priemerom len niečo cez 1560 km je Europa menšia ako náš Mesiac, no pod povrchom podľa výpočtov vedcov skrýva až 2x väčšie množstvo vody ako je na Zemi. Vedci používajúci Hubbleov vesmírny teleskop zaznamenali v roku 2012 gejzíry vody na južnom póle mesiaca. To silno podporuje teóriu podpovrchových oceánov.
Európa je geologicky aktívna
Veľmi dôležitým indikátorom pre život je geologická aktivita. Ako je možné, že teleso s povrchovou teplotou -220°C skrýva vodu v kvapalnom stave? Za všetko môže Jupiter. Pri každom obehu okolo svojej materskej planéty sa v určitom bode Európa dostane k Jupiteru bližšie a vplyvom jeho ohromnej gravitácie a blízkosti k nemu sa začne doslova naťahovať. Tento proces sa nazýva slapové javy. Keďže obeh okolo Jupiteru jej trvá len 3,5 dňa, kamenné jadro a ľadová vrstva Európy sa „naťahujú“ v podstate neustále, čo vytvára vnútorný zdroj tepla.
Niečo podobné môžeme sledovať aj na Zemi, keď Mesiac svojou gravitáciou ovplyvňuje naše oceány. Ďalšou dobrou správou pre nadšencov existencie života v oceánoch Európy je to, že hrubá vrstva ľadu slúži aj ako ochranný štít. Povrch mesiaca je totiž bombardovaný nebezpečnými rádioaktívnymi časticami z Jupitera, ktoré by životu, aký poznáme, nedali šancu. Preto sa život môže vyskytovať len pod povrchom. Bol by však asi trochu odlišný od toho na Zemi. Európa je veľmi ďaleko od Slnka, čo znamená, že dostáva veľmi malé množstvo slnečného žiarenia. V oceánoch je teda úplná tma a teplo je vytvárané iným spôsobom ako slnečným žiarením.
„Ak je na Marse niečo, pravdepodobne to bude veľmi malé – baktérie. Myslím si však, že máme väčšiu šancu nájsť o niečo vyššie formy života na Európe. Možno podobné inteligencii chobotnice, “ povedala britská vesmírna vedkyňa Monica Gradyová.
Vedcov už samozrejme napadlo ísť sa pozrieť na vlastné oči, pristáť na povrchu a prevŕtať sa do oceánu. Ale má to jeden veľký háčik. Ľadová vrstva je hrubá 15 až 25 kilometrov. To by bol poriadny dril. Jedného dňa sa to však podarí. NASA už pracuje na vývoji systému s jadrovým pohonom, ktorý by mal byť schopný prevŕtať až 14 kilometrov za 3 roky.
Misia Europa Clipper
NASA už má v pláne aj niekoľko misií na bližšie preskúmanie Európy. Sonda s názvom Europa Clipper má byť vypustená v roku 2024 a po príchode na obežnú dráhu Jupitera urobí desiatky preletov okolo Európy. Jej úlohou bude sledovať vodné gejzíry a správanie podpovrchových oceánov. Ďalšia misia s názvom JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer) bude spustená okolo roku 2022. Sonda priletí k Jupiteru o 7 rokov neskôr a jej úlohou bude skúmať najväčšie mesiace Jupitera a aj samotnú planétu. JUICE bude v okolí Európy hľadať organické molekule. Doposiaľ bola Európa skúmaná počas piatich vesmírnych misiách. Poslednou bola misia Galileo v rokoch 1999 až 2003.
Zdroje: Space
