Kraken Mare pri Saturne
Plynný obor Saturn sa okrem svojich krásnych prstencov pýši aj iným bohatstvom. Je ním jeden z jeho mesiacov – Titan. Aj napriek tomu, že na ňom panujú teploty o -180 °C, je v niečom podobný Zemi. Pod svojou hustou atmosférou primárne z dusíka totiž skrýva púštne duny, kaňony a taktiež jazerá či moria. Kráľom morí pri Saturne je Kraken Mare. Vedcom sa už dávnejšie podarilo prísť na jeho rozlohu, no čo jeho hĺbka? Výsledky najnovších štúdií sú prekvapujúce!
Stovky metrov pod hladinou
Moria a všetky kvapaliny na povrchu mesiaca Titan sú zložené z etánu a metánu. Doteraz bola zmeraná hĺbka a kompozícia všetkých z nich práve okrem toho najväčšieho. To nie je najviac, keďže Kraken Mare obsahuje až 80% povrchových tekutín. Vedci sa na rozlúštenie tejto záhady pozreli na dáta, ktoré nazbierala sonda Cassini pri svojom prelete v auguste 2014. Prišli na to, že Kraken Mare má v najhlbšom bode hĺbku až 300 metrov! Pôvodne sa darilo zmerať len vyústenie rieky na jeho severnom okraji, ktoré bolo 85 metrov hlboké.
Zatiaľ čo Cassini uháňala rýchlosťou 20 tisíc kilometrov za hodinu takmer tisíc kilometrov nad povrchom Titanu, kozmická loď použila radarový výškomer na meranie hĺbky kvapaliny pod ňou. Vedci z Cornellu spolu s inžiniermi z laboratória Jet Propulsion Laboratory NASA neskôr prišli na to, ako rozlíšiť hĺbku jazier a morí. Použili na to zaznamenanie rozdielov v časovej návratnosti radaru na povrchu a morskom dne. Taktiež sa im podarilo odhaliť aj tajomstvo zloženia mora vďaka množstve absorbovanej energie radaru počas prechodu cez Kraken Mare.
Ukázalo sa, že Kraken Mare je prekvapivo oveľa bohatšie na metán ako etán a kompozícou je podobné Ligeia Mare, druhému najväčšiemu moru na Titane.
Ideálna hĺbka pre ponorku
Zaujímavosťou na Titane je, že by mohol reprezentovať to, ako vyzerala Zem na svojich počiatkoch. Preto sa vedci snažia vyriešiť aj ďalšie záhady tohto Mesiaca, napríklad pôvod metánu na ňom. Solárne svetlo, ktoré sa dostáva na Titan (asi 100-krát slabšie ako to, čo dostane Zem), neustále premieňa metán v atmosfére na etán. Podľa Valeria Poggialiho by Titan takýmto spôsobom mal asi po 10 miliónov rokoch prísť o všetky kvapalné zásoby na povrchu. Nemusíme sa však obávať, ešte počas našich životov by Mesiac mohol byť preskúmaný poriadne detailne.
NASA sa netají tým, že v budúcnosti by chcela na Titan vyslať ponorku, ktorá by sa plavila v Kraken Mare. Viac o tejto misii, ako aj o celom mesiaci Titan si môžete prečítať tu.
Zdroje: indianexpress.com, scitechdaily.com
