Moria na mesiaci Titan
Titan, jeden zo satelitov Saturnu, sa už dlhú dobu radí medzi tie najzaujímavejšie telesá slnečnej sústavy. Pozornosť púta od svojho objavenia v roku 1655 hlavne svojou veľkosťou a hustou atmosférou. S polomerom 2500 kilometrov ide po Ganymedovi o druhý najväčší mesiac obiehajúci okolo Slnka. Má hustejšiu atmosféru ako Zem, cez ktorú vôbec nie je vidieť, čo sa skrýva na povrchu. Toto tajomstvo odkryla až v roku 2004 misia Huygens pristátím na mieste a vyhotovením sérií fotografií. Tie dokázali prítomnosť relatívne hladkého a studeného povrchu, ktorý posievali moria a jazerá. Zaujímavosťou je, že moria na mesiaci Titan nie sú vodné, ale metánové, respektíve etánové.
V niečom podobný Zemi
To, čo Titan robí tak jedinečným, je fakt, že sa jedná o (okrem Zeme) jediné teleso slnečnej sústavy so stabilnou kvapalnou štruktúrou. Najväčším morom je Kraken Mare s rozlohou 400-tisíc kilometrov štvorcových (približne ako Čierne more) a hĺbkou najmenej 35 metrov. Práve to by mohlo byť cieľom skúmania.
Ekosystém Titánu je založený na uhľovodíkovej báze. Na Zemi prší voda a máme tu vodné oceány, kdežto na Titáne prší metán s etánom, a teda z rovnakého materiálu sú zložené aj tekuté štruktúry. Avšak len na povrchu. Je pravdepodobné, že pod zamrznutým povrchom sa nachádza aj tekutý oceán vody.
Vedci si myslia, že mesiac môže skrývať ešte oveľa väčšie tajomstvo. Domnievajú sa, že v tamojších moriach kedysi mohol vzniknúť život. Pravdepodobne trochu iný ako ten, na ktorý sme zvyknutí, no môže tam byť. Toto tvrdenie navyše podporilo aj nájdenie organických zlúčenín dôležitých pre vznik života blízkosti jazera Ligea Mare.
Misia s ponorkou
Vedci začali s vývojom konceptu čo najdetailnejšieho preskúmania tamojších jazier. A to doslova. NASA plánuje na Titan vyslať ponorku niekedy v ďalšom desaťročí a nahliadnuť tak priamo do čiernych morí. Hoci misia ešte oficiálne neexistuje, všetko nasvedčuje tomu, že sa tak v budúcnosti stane. Cesta až k Saturnu trvá 7 rokov, čo znamená, že samotné pristátie pripadá až na roky 2040 až 2045.
Ako by vyzerala?
Ponorku budú na Titane čakať trochu iné podmienky ako na Zemi. Gravitácia tam dosahuje len 14% tej pozemskej, vďaka čomu by sa mala plaviť oveľa jednoduchšie. Do kariet nahráva aj počasie a správanie jazier. Vlny na nich sú podľa vedcov totižto asi len 1 centimeter vysoké.
Ponorka by podľa predpokladov mala byť 6 metrov dlhá a 1,5 tony ťažká (na Zemi). Vybavená má byť niekoľkými prístrojmi, aby bola schopná analyzovať okolitý materiál a vyslať signál na Zem. Jej životnosť môže byť 90 dní, počas ktorých má byť schopná preplávať až 2000 kilometrov. Využívať bude jadrový pohon. Taktiež treba dodať, že to všetko sa odohrá pri extrémnych teplotách dosahujúcich až -185 °C.
Človek by tam mohol lietať
Vďaka slabučkej gravitácii by 80-kilový človek na povrchu Titanu vážil len 11. Hustá atmosféra zložená hlavne z dusíka v kombinácii s gravitáciou dokonca umožňuje, že by človeku stačilo rozprestrieť nejaké plachty okolo rúk a kľudne lietať v atmosfére. Samozrejme, toto všetko by bolo možné v poriadne teplom oblečení a s prídavným zdrojom kyslíka. Rovnako ako na Zemi (78%), aj atmosféru Titanu (94%) tvorí prevažne dusík, no nenachádza sa tam žiadny kyslík. Namiesto neho dusík dopĺňa metán a menej ako 1% iných plynov.
Odrazový mostík na Europu a Enceladus?
Ak by sa misia podarila, bola by veľmi dobrým tréningom pred možno ešte dôležitejšími misiami. Úplne najvhodnejšími kandidátmi na plávanie v oceánoch (tentokrát vody) by boli mesiace Europa a Enceladus, no na rozdiel od Titanu sú ich dostupné bohatstvá schované desiatky kilometrov pod ľadovou vrstvou. Odhaduje sa, že pod povrchom Europy sa nachádza až dvakrát viac vody ako na celej Zemi.
Zdroje: space.com
