Druhý diel: Harry Potter a Tajomná komnata
Po ukončení čítania Kameňa Murdcov som mal teda dostatočne dobrú predstavu, čo od knižnej série čakať ďalej. Na Tajomnú komnatu som bol celkom zvedavý. Ide totiž o diel, ktorý som myslím vo filmovej podobe videl ako prvý. Nahral som si ho na kazetu, keď to išlo v telke a takto ho pozeral celé detstvo. Myslím si, že teda ide o diel, ktorý poznám asi najlepšie, no musím povedať, že patrí asi k mojim menej obľúbeným.
Veľmi som sa teda tešil na knihu, keďže mi mohla poskytnúť úplne svieži pohľad na (pre mňa) tento dobre známy príbeh. Či sa tak stalo alebo nie sa dozviete už o chvíľku. Takisto aj rozdiely (ktoré som si zapamätal). Bolo však úžasné po toľkých rokoch opätovne navštíviť tento príbeh. Keďže opäť ide o úžasnú knihu ako aj film.
Film
Je to seriózne už asi 14 rokov, odkedy som filmovú Tajomnú komnatu videl prvýkrát. Ako som už naznačil vyššie, myslím si, že toto bol pre mňa úplne prvý diel, ktorý som zo série videl. Samozrejme, dnešnými očami sa však na neho pozerám už úplne inak. Keďže počas tvorenia tohto filmu boli vonku len 4 knihy, ktoré vedeli, k čomu sa budovali, myslím si, že filmy to ešte netušili. Réžiu mal opäť na starosti Chris Columbus a zvolil podobný štýl ako pri prvom dieli.
Veľmi starostlivo a opatrne vybral dôležité kapitoly na posun príbehu a snažil sa ich odraziť čo najbližšie na filmovom plátne. Ale tu si už dovolil aj zopár zmien a prekvapivo musím povedať, že boli dosť dobré. Minule som spomínal, že mi Kameň mudrcov prišiel ako veľmi vtipná kniha. Toto očividne pochopili aj tvorcovia a do filmu pridali hneď niekoľko skvelých vtipných scén. Či už na to využívali Lockharta alebo skvelú premenu na Crabba a Goyla všehodžúsom.
Film je vtipnejší ako predchodca, no určite aj strašidelnejší. Hlasy za stenou majú žiadaný temný nádych, hudba Johna Williamsa dopomáha udržať atmosféru a myslím si, že pavúky museli vystrašiť nejedného z nás v mladšom veku. Ešteže je vo filme skvelý Rupert Grint ako Ron, s ktorým dokážu sympatizovať asi všetci bojazlivci. Všetci herci tu však zopakovali svoje úlohy skvelo a obzvlášť tí detskí.
Na rozdiel od prvého, tento film už mal skvelé akčné scény. Finále s hadom bolo urobené skvelo (lepšie ako v knihe) a perfektne odráža celý tón filmu. Detský a stále čarovný svet, do ktorého už však vstúpila nejaká temnota. Bohužiaľ, príbeh sa tentoraz posúva dosť zvláštne. To však už musím ďobnúť do druhého média.
Kniha
Ak ste niekedy niekoho počuli sťažovať sa, že na Rokforte počas Harryho štúdia neprebehol normálny rok, je to asi najmä kvôli tejto knihe. Rowlingová sa vrátila vo výbornej forme, opäť študujeme s našimi troma kamarátmi, no stále sa tu vyťahuje nejaká záhada. A k tej záhade je pripojená ďalšia a keď vyriešime tú, nejakou náhodou sa nám naskytnú ďalšie nápovede kam ísť, čo ešte treba vyriešiť. Všetko len s jediným, trochu okatým cieľom… byť na konci za hrdinov.
Zatiaľ čo v prvej knihe Harry, Ron a Hermiona prichádzali na záhady a riešili ich vlastnou zvedavosťou, tu ich udierajú priamo do tváre a posúvajú, kam autorka potrebuje. V neskorších knihách si na toto už Rowlingová dala celkom pozor, no tu to treba proste akceptovať. Je to však len jediná malá negatívna vec v opäť úžasnej knihe.
Podobne ako film, tiež sa tu dobre balancuje humor a pomalinky vkráda temnota. Je úžasné vidieť Harryho naspäť, ako sa už vracia do prostredia, ktoré má rád, ako sa mu do života vracajú dobrí aj zlí ľudia (opäť sa v tom každý nájde). Rowlingová ešte viac predstavuje Weasleyovcov a naše hlavné postavy (obzvlášť ako moc má Hagrid rád nielen Harryho, ale aj Rona s Hermionou). Spoznávame nového učiteľa Lockharta, ktorý bol úplne fantastický (aj vo filme) a škriatka Dobbyho.
Na hodinách sa začínajú duely, pripravujeme elixír, ktorý nedopadne zrovna najlepšie a spoznávame Dumbledorovu pracovňu, ale aj menšiu minulosť Rokfortu. Postupne sa objavuje Tom Riddle a my konečne vidíme, aký príbeh chce autorka začať rozprávať. Opäť všetko, čo som miloval na štýle prvého dielu, je späť. Keby len Rowlingová dostala Harryho do o chlp ťažších situácií, ku ktorým by nebol tak okato ťahaný, možno by to aj prekonalo prvý diel. Aj tak bolo však toto postupné odhaľovanie záhad nesmierne zaujímavé a skvelo ma držalo v napätí až do úplného konca, zatiaľ čo ma aj opäť dobre pobavilo.
Rozdiely bez vyzradenia deja
Tak ako pri prvej knihe aj tu je štýl sledovania hlavných udalostí úplne iný. V knihe prežívame celý rok s Harrym, vo filme len časti, ktoré pletú hlavný príbeh. V knihe dávame pozor na to, aké hodiny nasledujú a ako sa niektoré domrvia. Metlobal sa tu stáva čoraz väčšou udalosťou, Harry musí balancovať tréningy so školou. Vieme, ako žiaci berú určité hodiny a učiteľov. Máme tu rôzne konšpirácie a podobne. Ginny Weasleyová sa začína ukazovať čoraz viac, čo by som povedal, že vo filme dosť chýba. Film však ponúka o niečo viac akčných scén, ktoré v niečom pomáhajú lepšie zdramatizovať dej.
Tak ako pri mnohých postavách v tejto knihe, nový profesor Lockhart je v knihe ešte o niečo viac prebádanejší a vtipnejší. Ak ste náhodou už videli film a smiali ste sa na perfektne zahranom Lockhartovi od Kennetha Branagha, kniha vám s ním ponúkne všetko, čo ste nevedeli, že chcete. Inak ide zase o skvelú filmovú adaptáciu, ktorá len zase vynecháva niektoré postavy, iným sa toľko nevenuje a chýba jej zopár scén.
Po čom siahnuť ako prvom?
Toto je dosť zložité. Zatiaľ, čo musím povedať, že knihu som si určite viac užil, sú tu veci, ktoré film Harry Potter a Tajomná komnata podáva o malinko lepšie. Finále je vo filme urobené skvelo, aj hororovejšia atmosféra je tam citeľnejšia, no ku koncu by som aj tak siahol po knihe. Tie hodiny, postavy a ich zmýšľanie je naozaj jedinečné a nedá sa zopakovať v inom médiu. Práve to by mal byť ten pútač pre každého, kto sa o sériu zaujíma. Obe verzie teda majú príbeh, ktorý až príliš posúva hlavného hrdinu kam treba. A síce to film lepšie balancuje, knihy dodávajú hĺbku kam treba a najmä do budúcnosti. Tu vám však na rozdiel od prvého filmu tento vyslovene odporúčam, keďže efekty a atmosféra a aj pridaný humor už určite dokážu zaujať a možno aj niečo pridať k zážitku po knihe.
Konkrétne rozdiely
Hneď zo začiatku sme v knihe u Dursleyovcov o niečo dlhšie. Harryho záchrana Weasleyovcami je výborne vystavaná a cítite, že to nie je také jednoduché ujsť. Scéna má lepšie tempo a Fred a George Weasleyovci tu sú úžasní (a následne v celej knihe dostávajú zase priestor). Čo je však ešte lepšie, je kam scéna pokračuje a to je do Brlohu Weasleyovcov, ktorý je aj v ďalších dieloch dosť prominantný. Harryho fungovanie s celou rodinou je fantastické, spoznávame ako takáto čarodejnícka rodina žije v našom svete a vidíme celý koniec leta, ktorý u nich Harry trávi.
Následne nám kniha poskytuje zaujímavejší pohľad na Luciusa Malfoya a zisťujeme, že téma rodín (čistokrvných a miešaných) bude v tejto sérii ešte veľká. Dokonca sa otcov tatko s Luciusom aj pobije. Kniha dokonca nemá jednu malú chybičku, ktorú film nevedomky urobil. V Šikmej uličke, keď má Harry zlomené okuliare, mu ich Hermiona opraví kúzlom. Ale keďže majú študenti do 17 rokov, išlo by v jej prípade o vylúčenie zo školy. Rowlingová to však v knihe vie a okuliare opraví Harrymu Ronov otec.
Lockhartove scény sú absolútny klenot. Vždy sa mu Harryho podarí prichytiť v zlom čase a jeho veľké slávne ego si to vynaloží po svojom. Úprimne, dlho som sa nesmial pri knihe tak ako keď Lockhart dáva Harrymu rady do života. Harry, Ron a Hermiona sa neskôr dostanú aj na párty takmer bezhlavého Nicka. Dozvieme sa, že Filch je šmukel, ktorý si chce začať brávať ďalšie hodiny čarovania.
Rowlingová už myslela na budúcnosť
Hrozivý príbeh tajomnej komnaty sa dozvedáme od učiteľa dejín mágie, ktorého žiaci prvýkrát v živote počúvajú (samozrejme, až na Hermionu, ktorá ho istotne počúvala na každej jednej hodine predtým). Ginny sa snaží Harrymu naznačiť o denníku, no keďže sa hanbí, nikdy sa jej to nepodarí. Vieme, ako presne Voldemort ovládal cez denník Ginny. Čo je úžasné na knižnom konci, je to, že Voldemort sa vyžíva v tom, ako Harry pomaly umiera na baziliskov jed a neskôr zistí, aký bol hlúpy, keď nepočítal so slzami fénixa, ktoré Harryho ranu zahojili. Voldemort teda neodchádza len ako porazený, ale aj nahnevaný. Ale hlavne sa dozvedáme už mierne začiatky jeho mladosti ako Toma Riddlea. Vo flashbacku Toma Riddlea vidíme, ako sa nezhovára s Dumbledoreom, ale s riaditeľom Dippetom.
Táto zmena je obzvlášť skvelá, keďže knihy sa neskôr zameriavajú na históriu rokfortských riaditeľov. Postavy sa neskôr budú veľakrát stretávať s portrétmi starších učiteľov a riaditeľov, vrátane Dippeta. No a ešte v jednej scéne odhalíme, že existuje ministerstvo mágie, keďže na chvíľku stretneme aj samotného ministra Corneliusa Fudgea, ktorého rola je opäť omnoho väčšia v neskorších dieloch. Dumbledore je v knihe trochu v úzadí, je to stále ten príjemný a trochu bláznivý starší pán. Hagrid sa na chvíľu dostane do Azkabanu a jeho strašidelný opis zážitkov nás už len pripravuje na udalosti ďalšej knihy, ktorú si rozoberieme nabudúce. 😉
Kniha alebo film? – Harry Potter a Tajomná Komnata. Ako ich porovnáte vy? Ktorá verzia je podľa vás lepšia?
Odkazy na porovnanie všetkých dielov:
- Harry Potter a Kameň mudrcov – odkaz na článok
- Harry Potter a Tajomná komnata – odkaz na článok
- Harry Potter a Väzeň z Azkabanu – odkaz na článok
- Harry Potter a Ohnivá čaša – odkaz na článok
- Harry Potter a Fénixov rád – odkaz na článok
- Harry Potter a Polovičný Princ – už čoskoro
- Harry Potter a Dary smrti – už čoskoro
