Keby Zem mala prstence
Pri spomenutí slová prstence si predstavujeme hlavne veľkolepého plynného obra Saturn, ktorým sa nimi vyznačuje už od jeho objavenia. Ide o jedinú planétu slnečnej sústavy, okolo ktorej sú viditeľné. Ale čo sú zač a kde sa tam vzali? Najprv sme si mysleli, že prstence vznikli pred miliardami rokov spolu s planétou, no najnovšie dáta ukazujú, že sú asi od 10-100 miliónov rokov staré. To, ako sa sformovali, je záhadou. Najpravdepodobnejšie sa javí teória vzniku z viacerých telies roztrhaných gravitáciou Saturnu. Niečo podobné sa pritom stalo aj Zemi. V minulosti do nej narazilo obrovské teleso, no namiesto prstenca sa sformoval Mesiac. Znázorniť ako by vyzerala obloha, keby dnes Zem mala prstence, sa pokúsil známy science-fiction ilustrátor Ron Miller. Sú to dych berúce obrázky!
Pohľad z rovníka
Prípadné prstence Zeme by sa od tých pri Saturne niečím líšili – nemali by ľad. Naša planéta sa nachádza oveľa bližšie Slnku, čo znamená, že by sa okamžite roztopil. No bez ohľadu na to, či prstence ľad mali alebo nie, tak by svietili a neboli by tmavé. Ak by odrážali aspoň 10% svetla, vedci predpokladajú, že by každý štvorcový meter „produkoval“ rovnaké množstvo svetla ako 130 wattová žiarovka.
Ekvádor
Najstabilnejšie miesto pre prstence je okolo rovníka planéty, takže ich vzhľad by sa líšil podľa zemepisnej šírky. Napríklad blízko rovníka v Ekvádore v Quite by sme videli prstence od vnútorného okraja, takže by vyzerali len ako tenká čiara stúpajúca priamo z obzoru.
Severný polárny kruh
Znamená to, že na severe a juhu by sa naskytol úplne opačný pohľad. Takto by prstence vyzerali zo Severného polárneho kruhu.
Washington
Nad Spojenými Štátmi americkými by prstence nikdy nezašli za obzor. Boli by stále na rovnakom mieste a viditeľné vo dne i v noci.
Guatemala
Pri rovnodennosti
Kde by boli?
Prstence by sa pravdepodobne nachádzali vo výške minimálne 1000 kilometrov. Kam až by mohli siahať? Ak hmotné teleso dosiahne vzdialenosť 11850 km od Zeme, rozpadne sa pod jej gravitáciou a utvorí prstenec. Tento fenomén sa nazýva Rocheova medza. Prstence by k Zemi teda boli relatívne blízko (bližšie ako Mesiac), no samozrejme by neohrozili komerčné lietadlá, ktoré dosahujú výšku do 11 kilometrov. Horšie by to však bolo so satelitmi. Prstence by pri priblížení k nim mohli prekaziť rádiové signály a teda limitovať ich použiteľnosť.
Na druhú stranu by určite pomáhali pri navigácii a znamenali revolúciu v cestovaní. Keďže sú to gigantické oblúky na oblohe, ľudí by zaujímala ich podobizeň na rozdielnych miestach. Rovnako ako s dúhou. Miesta, ktoré sú dnes málo navštevované, by sa vďaka ním mohli vyšplhať úplne inde.
Zem už prstence možno mala
Je možné, že sme takýto obraz premrhali. Vedci sa domnievajú, že pred asi 4 miliardami rokov vznikol náš Mesiac po kolízii telesa o veľkosti Marsu so Zemou. Časť vyvrhnutého materiálu sa mohla usadiť v obežnej dráhe okolo Zeme a vytvoriť tak prstence. Časom ich však pritiahol Mesiac a zmizli.
Zdroj: livescience.com
