Horúce a suché letá
Nová štúdia varuje, že nedávne horúce a suché letá v Európe, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou priniesla klimatická kríza, viedli k veľkým suchám v rozsahu oveľa závažnejších ako kedykoľvek predtým. Nedávne horúčavy na celom kontinente mali veľké ekologické a ekonomické dôsledky. Vedci varovali, že s pokračujúcim otepľovaním planéty sa situácia bude zhoršovať.
Zistenia sú založené na prírodných záznamoch siahajúcich viac ako dve tisícročia dozadu. Medzinárodný tím vedený univerzitou v Cambridge študoval to, čo označil ako „chemické odtlačky prstov“ európskych dubov. Cieľom bolo preskúmať environmentálne podmienky počas 2 110 rokov.
Vedci uviedli, že výsledky tejto štúdie odhalili „dlhodobý trend vysychania“. Zistili, že sucho od roku 2015 sa v sledovanom období náhle zvýšilo nad rámec akejkoľvek inej série udalostí. „Táto anomália je pravdepodobne výsledkom klimatických zmien spôsobených človekom,“ uviedol tím.
Vedúci štúdie, profesor Ulf Büntgen z katedry geografie v Cambridgi, ktorý je tiež členom centra CzechGlobe v Brne v Českej republike, uviedol: „Naše výsledky ukazujú, že to, čo sme zažili za posledných päť rokov, je pre strednú Európu mimoriadne.“ Predchádzajúce štúdie zistili, že stabilné izotopy v letokruhoch stromov môžu poskytnúť viac podrobností a odhaliť podrobné ročné hydroklimatické zmeny z dávnejších období.
Záznamy zo živých a mŕtvych dubov
Profesor Büntgen a jeho kolegovia z Českej republiky, Nemecka a Švajčiarska študovali viac ako 27 000 meraní odobratých z izotopov uhlíka a kyslíka zo 147 živých a mŕtvych európskych dubov. Vzorky pochádzali z archeologických pozostatkov, subfosílnych materiálov, historických stavieb a živých stromov z dnešnej Českej republiky a častí juhovýchodného Bavorska v Nemecku.
„Čím viac sa vraciame v čase, tým sú naše zistenia menej presné, pretože súbory údajov o minulých podmienkach sucha sú zriedkavé,“ uviedol profesor Büntgen. „Naše zistenia pred stredovekom sú však mimoriadne dôležité. Umožňujú nám získať úplnejší obraz o minulých výkyvoch sucha, ktoré boli nevyhnutné pre fungovanie a produktivitu ekosystémov a spoločnosti.“
Vedci extrahovali a analyzovali izotopy uhlíka a kyslíka pre každý kruh v každom strome nezávisle. To im umožnilo vytvoriť najväčší a najpodrobnejší súbor údajov o letných hydroklimatických podmienkach v strednej Európe od rímskych čias po súčasnosť.
Počas obdobia 2 110 rokov izotopové údaje z letokruhov ukázali, že existovali veľmi vlhké letá. Napríklad 200, 720 a 1100 n.l. a veľmi suché letá, ako napríklad 40, 590, 950 a 1510 n. l. Výsledky ukázali, že za posledné dve tisícročia sa Európa pomaly stávala suchšou.
Vzorky z rokov 2015 až 2018 však ukázali, že obdobie leta je v posledných rokoch oveľa suchšie a horúcejšie ako kedykoľvek predtým.
Tieto zistenia neznamenajú, že celá Európa je nevyhnutne na ceste k zhoršeniu letných vĺn horúčav. Skôr je na ceste k väčšej nepredvídateľnosti v počasí, ktoré ovplyvňuje kontinent. Zmena podnebia neznamená, že všade budú horúce a suché letá. Niektoré miesta môžu byť vlhšie alebo chladnejšie. No tieto extrémne zmeny sa vyskytujú čoraz častejšie a každým rokom sú viac zničujúce pre ekosystémy, poľnohospodárstvo a spoločnosť ako celok.
Viac článkov o ekológii nájdeš TU!
Zdroj: independent.co.uk
Zdroj titulného obrázka: ednh.news
