KAPITOLA IX.
Zápas sa začínal presne o dve hodiny a Aaron ešte nebol ochotný zdvihnúť svoj zadok z domu a priniesť mi ten dres. Za 10 minút som mala odísť a stretnúť sa s Carmen, s ktorou som sa počas chémie dohodla, že ju vyzdvihnem a pôjdeme spolu, a ja si nemám čo obliecť.
Zatiaľ mám na sebe biele kraťasy, vysoký cop, ktorý mám v pláne rozpustiť si hneď, ako budem mať príležitosť, čipkovanú podprsenku, ktorá by mala ladiť s dresom, ktorý nemám, a na moje prekvapenie perfektné linky na očiach.
Ak mám byť úprimná, nevyzerala som zle, ale nemala som žiadnu náladu tam ísť. A ak mi Aaron neprinesie ten hlúpy dres, nikam ani nepôjdem. Nedoprajem mojej sestre to, že by som tam prišla bez neho. Allison už pol hodinu nie je doma, pretože ako správna roztlieskavačka musí byť na ihrisku skôr.
Zvonček konečne zazvonil a ja som sa bez akéhokoľvek rozmýšľania rozbehla dole. Nebolo prekvapenie, že pred dverami stál Aaron v čiernom tričku a v ruke držal svoj dres, na ktorom bolo veľkými bordovými písmenami napísané Kyle. Na tvári sa mi roztiahol veľký úsmev rovnako ako jemu keď zbadal, že nemám tričko.
„A to som si myslela, že si sa na mňa vykašľal,“ povedala som a kývla hlavou, že môže vojsť dovnútra.
„Nie, ale pridám tvojmu plánu grády. Odveziem ťa tam,“ povedal a vstúpil do chodby.
„To nemôžeš!“ povedala som a zamračila sa. „Teda, som dohodnutá s Carmen, že ju prídem vyzdvihnúť, pretože nemá auto,“ doplnila som, keď nahodil ten zamračený pohľad.
„To ma nezaujíma. Tak jej požičaj svoje alebo čo. Nezabúdaj, dlžíš mi to,“ pravdou je, že mu nedĺžim nič, ale jeho nápad mal niečo do seba. Pretiahla som si dres cez hlavu a skontrolovala v zrkadle, ako veľmi v ňom plávam. Veľmi. Preto som chytila stred a spravil menší uzol, vďaka čomu mi lepšie vynikli boky, no stále bolo jasné, komu patrí dres.
„Napíšem jej. Ale ne…“
„Žiadne ale,“ stopol ma a hlavou kývol k topánkam. S povzdychom som sa obula, vzala si mobil a nasledovala Aarona k jeho autu. Za iných okolností by som určite nadávala, že nebudem skákať ako píska, no dnes som ten dres naozaj potrebovala a hlavne tlačil nás čas, keďže Aaron na tom ihrisku naozaj potrebuje byť.
Ja: Prepac Carmen, nemozem ta vyzdvihnut, prisiel pre mna Aaron, nevedela som o tom. :/
Carmen: Nevadi, uzite si v aute. 😉 Vidime sa tam, sedis s nami, nie?
Ja: Jasne, stretneme sa pri brane.
„Prečo ma zrazu tak ochotne vezieš?“ spýtala som sa, aby som prelomila ticho rozliehajúce sa autom. Dokonca nezapol ani rádio.
„Sama si to povedala. Kvôli tvojej sestre. A ak to nevyjde, môžeme sa na tom zasmiať u Thea,“ s úškrnom sa na mňa pozrel.
„Tam radšej sleduj cestu, aby sme sa tam ešte dnes dostali,“ povedala som. Takže scenáre na dnešný deň sú dané. Buď ja, alebo Allison. Och, bože, prosím, nech nie som ja tá druhá možnosť, potom to všetko bude na nič a Allison si bude myslieť, že odo mňa utiekol naspäť k nej.
Dobre, dneska večer musím znova zbaliť Aarona Kylea.
Cesta autom sa vliekla, nakoľko Aaron zjavne nemal náladu na konverzáciu a na rádio tiež nie. Takže sme sa zvyšok cesty ignorovali až na moment, kedy prebehol na červenú hádam osemdesiatkou. To som nezabudla utrúsiť: „Nezabudni potom naraziť do stĺpa.“ – narážka na jeho brata – či: „Svoje nohy mám rada.“ – tiež narážka na jeho brata. Samozrejme, na čo očervenel od hnevu a výrazne pribrzdil, až som si myslela, že ma z toho auta vyhodí. Avšak, vďakabohu, to predýchal a o pár sekúnd opäť išiel normálne. Potom som už bola radšej ticho pre všetky prípady. Zatiaľ čo Aaron odbočoval do uličky ku škole, pípla mi smska, od Carmen.
Carmen: Isli sme si uz nakoniec sadnut na tribunu, ked tu budes, pis.
Ako sa tam stihla tak rýchlo dostať?
Ja: Okej, napisem.
Než som stačila žmurknúť už sme vystupovali pred školou. Aaron bol po mojom boku, ihneď ako som sa otočila. Chytil ma za ruku a s úškrnom povedal: „Teraz ma pôjdeš odprevadiť ku šatni, hej?“
Nechápavo som sa naňho pozrela, avšak on ma len ďalej ťahal do šatní. Keď sme tam dorazili hneď mi bolo jasné, o čo mu išlo. Rugbisti boli rozložení cez celú šatňu, pričom väčšej väčšine sedela na kolenách nejaká roztlieskavačka. A tam vzadu, skoro až na konci šatne, sedela moja sestra v Nathanovom lone. Pričom jej dve najlepšie kamarátky, Ashley a Nicolle, sedeli na Kevinovi a Deanovi. Div z tých chalanov pod nimi nevysali dušu.
S pozdvihnutým obočím som sa obzrela na Aarona, ktorý mi len venoval úškrn. Svoju tašku, ktorú som si ani nevšimla, že drží, hodil k jednej skrinke a pomocou druhej ruky si ma pritiahol k sebe. Inštinktívne som dala ruky pred seba, takže pristáli priamo na jeho hrudi, po ktorej som provokatívne prešla nechtami. No aj napriek tomu som mala v očiach zmätený pohľad, pretože som naozaj nevedela, čo odo mňa chce. Venoval mi však len úškrn tesne predtým, ako ma tvrdo oprel o skrinky pár krokov za mnou.
„Hraj so mnou,“ zašepkal sekundu predtým, ako sa mi vrhol na pery. Všetky myšlienky v hlave zrazu zastali a moje srdce bilo ako o závod. Presne, ako keď sa idete úplne prvýkrát bozkávať a neviete čo máte robiť. Mozog mi začal pracovať až vtedy, keď sa Aaron odťahoval s mojou perou medzi zubami. Dobre, nezačal pracovať môj mozog, pretože som mu bozky okamžite začala vracať, priam som si pýtala viac.
Jeho ruka sa presunula na môj odhalený bok a postupne postupovala ďalej hlbšie pod tričko, kde ma pohladil na odhalenej koži. Tento chlap naozaj vedel, ako jedným pohybom vzrušiť ženu. Ruku som mala položenú na jeho ostrej sánke a snažila sa ho pritiahnuť ešte bližšie, aj keď to bolo nemožné.
Prerušilo nás až zakašlanie vedľa nás, ktoré samozrejme nepatrilo nikomu inému ako mojej úžasnej sestre. Aaron sa odo mňa začal pomaly odťahovať, no stihli sme si vymeniť ešte jeden bozk. Potom sa Aaron odtiahol spolu so svojou rukou a po jeho teplom dotyku ma zaliala husia koža.
„Čo tu robíš, sestrička?“ spýtala sa ma uštipačne, keď sme jej obaja venovali pozornosť. A spolu s nami ešte asi polovica šatne, no to nebolo podstatné.
„Pokiaľ viem, zrak máš v poriadku. Keď si ty strkala jazyk do úst Nateovi alebo kto to bol, ja som ti nič nehovorila,“ venovala mi len zamračený pohľad.
„Nepýtam sa, čo tu robíš s ním…ale čo robíš tu. Nevieš predsa, že sem majú ostatní ľudia zákaz chodiť?“ protivne sa na mňa usmiala a prehodila vlasmi ako najväčšia pani.
„Pokiaľ viem, rodina a priatelia sem prísť môžu,“ zamračila som sa tentokrát na ňu ja.
„Presne…ale do akej kategórie patríš ty?“
„Madison, je tu so mnou. Koniec debaty. Máš s tým problém?“ zavrčal Aaron a pritiahol si ma bližšie k sebe. To, že vyslovil niečo také, musela byť naozaj vážna vec, pretože všetci jeho kamaráti nám začali venovať plnú pozornosť a prestali si všímať ich obetné ovečky, ktoré si vyžadovali ich pozornosť. Rovnako sa tak pozrela aj Allison, akoby od Aarona nič také nečakala.
„Dal si jej aj ten skurvený dres! To to s ňou myslíš akože vážne alebo čo? Celý ten čas ti išlo len o moju sestru alebo ako to mám chápať? So mnou si chodil a nič, no s ňou sa raz vyspíš a div, že ju nenosíš na rukách, akoby bola tvoje všetko!“ rozčuľovala sa moja sestra.
„A kde berieš istotu, že sme spolu nespávali už počas toho, ako ste boli spolu?“ spýtala som sa s úškrnom. Aaronovi sa na sekundu zatajil dych – čo som cítila, keďže môj chrbát bol opretý o jeho hruď – no potom sa jednoducho uchechtol. Neviem ako ostatným, no Allison to ako priznanie stačilo.
„Takže som mala pravdu! Keď si za mnou v ten deň prišla, aby som sa s ním nerozchádzala bolo to iba o tom, aby ste si vy dvaja mohli aj naďalej užívať? Čo si to doriti za sestru?“ vykrikovala ako zmyslov zbavená. Takto naštvanú som ju ešte nevidela. Ale za prvé, aký by malo vôbec zmysel prosiť vlastnú sestru, aby chodila s niekým, s kým by som ja chcela spávať? A za druhé, ako ona vôbec môže mne povedať, čo som ja za sestru?
„Nie je to jedno? Aj tak si sa s ním chcela po mesiaci rozísť. Vlastne aj rozišla. Ale poviem ti, tie tri dni, kedy si bola chorá…hmm najlepšie dni môjho života, vážne,“ povedala som a jazykom si prešla po spodnej pere. Preboha, prečo som rovnaká sviňa ako je Allison?
„Neviem, čo riešiš, Lisa. Skončili sme spolu, pamätáš? Mohla by si sa prestať hrať na nejakú žiarlivú ex?“ pretočil Aaron očami, na čo moja sestra chcela zareagovať fackou. Nie som si úplne istá, komu mala byť venovaná, no Aaron jej zachytil ruku skôr, ako sa niekoho stihla dotknúť.
„Láskavo tu prestaň všetkých fackať,“ povedal Aaron a surovo jej ruku odstrčil naspäť k nej.
„Teraz by si bola taká láskavá a aj so svojimi sliepkami odtiaľto vypadla? Za chvíľu začína zápas a musíme sa pripraviť,“ venoval jej jemné zamračenie a potom sa otočil ku mne. Za zátylok si ma pritiahol k sebe a spojil naše pery do rýchleho bozku na rozlúčku. Hoci som odtiaľto potrebovala hneď odísť a všetko niekomu povedať, keď sa náš bozk predĺžil, neprotestovala som. Muselo nás prerušiť až ďalšie zakašlanie.
Ale tentokrát patrilo Brandonovi, Aaronovmu najlepšiemu kamarátovi, ktorý nám jeho zamračením dal jasne najavo, že sa zápas o chvíľu naozaj začne a oni potrebujú svojho kapitána. Ospravedlňujúco som sa na nich usmiala a vybrala sa preč zo šatne. Pri dverách ma čakala Allison, na ktorú som už naozaj nemala náladu. Čiže, keď sa mi postavila do cesty, len som do nej ramenom strčila a išla ďalej. Samozrejme, to sa jej nepáčilo, čiže ma cestou na tribúny sprevádzali hysterické výkriky mojej sestry: „Ešte sme neskončili!“
Tomu ver, že neskončili. Pomyslela som si, keď som rýchlym krokom kráčala na školský dvor.
AARON Kapitola 9: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
