KAPITOLA XXXXI
„Kašli na nich,“ povedala Cass, keď sme si sadli na obede pri náš zvyčajný stôl. V situácii, kedy na nás hľadela cela jedáleň, som si nebola istá, o kom presne rozpráva.
Šepkajúci študenti nás nasledovali celú cestu sem. No jej zamračený pohľad stočený k stolu, kde sedeli štvrtáci, mi to jasne vysvetlil. Hovorila o Aaronovi s Allison, ktorí za ním sedeli. Našťastie, dnes ma nečakal pohľad na ich k sebe sa lepiace telá. Allison niečo búrlivo rozprávala, no Aaron jej nevenoval ani kúsok pozornosti.
„Ja viem, ale tak strašne to bolí,“ zamrmlala som.
Cass na mňa len ľútostivo pozrela a za rameno si ma pritiahla k sebe. Bezmyšlienkovito som si moju hlavu položila na jej plece. Nechcela som však, aby ľudia vedeli, ako zle sa naozaj cítim.
„Mala by si skúsiť niečo zjesť,“ povedala potichu Tiff.
„Nie som hladná,“ odvetila som, hľadiac na stôl so zjavne novým párikom.
„Je mi zle,“ zašepkala som, keď sa mi pri pohľade na nich zdvihol žalúdok. S povzdychom som pustila moju najlepšiu kamarátku a pomalým krokom odišla z jedálne. Cass na mňa len z miesta ľútostivo hľadela, pretože vedela, že potrebujem chvíľku pre seba.
Nechápala som, čo sa stalo. Ako sa to všetko mohlo tak rýchlo pokaziť? Včera bolo všetko v poriadku a dnes sa deje toto? Čo som spravila zle?
Utrela som si opatrne oči, nech mi moja špirála nespôsobí ešte väčšie kruhy pod očami ako doteraz. Dala som si menšiu pauzu na záchodoch, kde som sa s toaletným papierom snažila zotrieť všetku možnú špirálu. Neustále trenie mi však len spôsobilo ešte väčšie začervenanie, čiže som vyzerala, akoby som plakala niekoľko dní bez prestávky. Skvelé.
Keď som pod pohľadmi ostatných zazerajúcich žiakov, došla k mojej skrinke, všimla som si, že pri nej stojí mohutná postava. Tmavé vlasy padajúce do tváre, biele obtiahnuté tričko, ktoré som mala niekoľkokrát oblečené a pohľad stočený do zeme. Nemusela som ani zaostriť, aby som vedela, že je to Aaron. Bolo mi to ale jedno, že si ma všimol hneď, ako som sa objavila na chodbe. Otočila som sa na päte a začala kráčať naspäť, odkiaľ som prišla.
„Madison!“ vykríkol, ale ja som neobzrela. Dokonca som ani viackrát nežmurkla, ako príznak toho, že som jeho krik počula. Pokračovala som stále ďalej, jeho činy z rána a obeda vraveli všetko. Nemal mi čo ďalšie povedať. Allison vyhrala, tak čo on odo mňa ešte chce?
Zabočila som smerom ku schodisku, keďže čím vyššie, tým lepšie. Hnala som sa bezmyšlienkovito hore schodami bez toho, aby som sa pozerala pred seba. Preto ma ani neprekvapilo, keď som do niekoho narazila.
„Maddie, si v poriadku?“ známy hlas sa mi odrážal v ušiach. Ale priradiť som ho dokázala až vo chvíli, keď som zdvihla hlavu. Predo mnou stál James, ktorý mal na sebe jeho zvyčajnú bundu s logom tímu a na tvári sa mu zračil nespokojný výraz. Asi som naozaj vyzerala zle. Jediné, čo som chcela, bolo byť doma, ľahnúť si do postele a spať.
„Jasné,“ povedala som, snažiac sa o úsmev. Naozaj som nechcela, aby ma takto niekto videl, hlavne nie niekto ako James.
„Vieš, že som nikdy nebol fanúšik Kyleovcov, takže Maddie, stačí povedať a pôjdem tomu hajzlovi rozbiť hubu.“
„ Ďakujem, ale to zatiaľ nebude potrebné,“ odvetila som čo najpokojnejšie. Nech mi Aaron práve ublížil akokoľvek, nedokázala som si predstaviť, že by trpel. Aj keď by si to zaslúžil.
„Keby na to prišlo, vieš kde má nájdeš,“ usmial sa a vtiahol má do objatia, ktoré som dnes asi naozaj potrebovala. Cass sa nepočíta. Potrebovala som od niekoho cítiť, že stále mám nejakú hodnotu.
Hlavu som mala položenú na jeho ramene, so zatvorenými očami som si užívala pokoj, ktorý mi toto objatie prinieslo. Ale keď som ich po chvíli otvorila, pretože sa k nám približoval hlasný dupot. Nečakala som, že prvé, čo uvidím, bude rozzúrený Aaron na schodoch, ktoré viedli dole. Celá som stuhla, čo zapríčinilo, že sa James obzrel k smeru, kde som sa pozerala.
„Doriti,“ započula som Jamesov hlas v momente, keď Aaron začal brať schody po troch.
„Čo si doriti myslíš, že robíš, ty hajzel,“ vykríkol Aaron hneď, ako sa ku nám dostal. Chytil ma za plecia a silno si ma pritiahol k sebe. Za normálnych okolností by sa mi jeho žiarlivosť páčila, no teraz ma ešte väčšmi zmiatla.
„A čo robíš ty? Nevidíš, že jej ubližuješ?“ povedal James a ukázal na moje ramená, ktoré Aaron ešte stále zvieral v rukách.
„Vypadni, Campbell. Vypadni predtým, ako ťa odtiaľto skopem, rozumieš? VYPADNI!“ zahrmel Aaron takým tónom, až sme sa obaja s Jamesom mykli.
„Nemysli si, že sme tu skončili, Kyle. Ďalšie dievča tvoja rodina už nepotopí, o to sa postarám,“ zamračil sa na Aarona. Ale než som stihla niečo povedať, James už schádzal vedľa nás dole po schodoch.
„Nemyslíš si predsa, že si bol jej prvý, však?“ Potom, ako to dopovedal, sa usmial tak nejamesovským úsmevom, až som chvíľu pochybovala, či to bol vôbec on.
Pozerala som v tichosti na Aarona. Bolo to to jediné, čo som v tej chvíli zvládla. Nedokázala som vyzerať nahnevane, aj keď to bola jediná emócia, ktorú som cítila. Bola som z dnešného dňa zničená, tento deň bol rozhodne jeden z najhorších, aké som kedy mala. Nemyslela som si, že niečo predbehne tú hanbu, ktorú som cítila, keď som omylom pustila alarm v galérii. Avšak bolesť, ktorú som dnes cítila, a potupenie, ktoré som dnes zažila kvôli svojej láske, sa tomu s ľahkosťou vyrovnali.
„Madison, môžeš má vypočuť, prosím?“ nebola to prosba, vyžadoval to odo mňa.
„Načo? Pripravil si si ďalšie klamstvá, ktorými má chceš kŕmiť?“ povedala som sarkasticky a odstúpila od neho.
„Nie. Pravdu,“ povedal. V očiach sa mu zračila zúfalosť a ja som nechápala prečo. No zároveň som len naivne potrebovala počuť, že to všetko iba vyzerá inak, ako to je.
„Neunúvaj sa, ja rozumiem. Je to presne, ako povedal Brandon vtedy na obede. Vyspala som sa s tebou, už nie som ničím zaujímavá,“ mykla som ramenami, akoby to nič neznamenalo. No pravdou bolo, že doteraz mi táto myšlienka ani nenapadla, a tak ma teraz zasiahla celkom nepripravenú. Očividne aj jeho. Pretože predo mnou stál celý stuhnutý a prekvapený. V očiach sa mu zračila vina a mne sa spustila neposlušná slza z oka.
„Takže mám pravdu, hej?“ spýtala som sa, keď dlhší čas mlčal. Na konci sa mi zlomil hlas a koniec vety sa stratil v mojom hrdle.
„Samozrejme, že nie, Madison! Nikdy by som ti niečo také nespravil…“ povedal odhodlane, ale ja som cítila tú neistotu, keď som sa naňho pozerala. Povzdychla som si, pretože som na to nemala čo povedať.
„Madison, dopekla, nikdy by som sa nezachoval ako nechutný hajzel! Nie som ako môj otec!“ povedal rozhorčene. Niekoľko študentov sa za nami dokonca otočilo. Zlomilo mi to srdce dnes už miliónty raz. Stál predo mnou, zúfalstvo z neho priam kričalo a ja som ničomu nechápala. Aaron nie je ako jeho otec, to je jedna vec, ktorou som si istá.
„Čo si robil s mojou sestrou, Aaron?“ povzdychol si a chytil ma za ruku.
„Naozaj si myslíš, že ak by som s ňou niečo mal, išli by sme na raňajky do Freddie’s? Že by som ju odviezol do školy a následne ťa presviedčal, že si jediná, ktorú chcem?“ rozplakala som sa. A nedokázala som to zastaviť. Aaron ma v momente vtiahol do objatia, hlavu som si zaborila do jeho ramena a vzlykala. Jediný človek, pri kom som chcela práve byť, bol ten, pre ktorého som plakala.
„Čo si robil s mojou sestrou, Aaron?“ Pozbierala som zvyšok svojej dôstojnosti a zopakovala som svoju otázku.
„Chcela sa so mnou porozprávať. Už niekoľko dni mi vyvoláva, vypisuje, odstavovala si ma v škole…chcel som jej len povedať, nech mi dá pokoj, no nechcel som do toho zbytočne miešať aj teba. O nič nešlo. A to isté aj teraz na obede. Už jej ani nevenujem pozornosť.
„Ak to je pravda, prečo si mi to nepovedal hneď ráno?“ Aaron sa zamračil a zdvihol obočie.
„Ja som chcel, ale odišla si. Potom má k tebe nechcela Tiffany pustiť. A keď odišla, našiel som ťa, ako sa objímaš s tým hajzlom. Kedy presne som mal možnosť?“ Nebol nahnevaný, až kým si nespomenul na Jamesa.
„Veľmi dobre vieš, že s Jamesom nič nemám!“ Ja som síce nebola v pozícii, kedy som sa mala obhajovať, ale potrebovala som, aby to vedel.
„Viem, že nie,“ povzdychol si nakoniec. Stále má držal za ruku a ja som nebola schopná ho pustiť.
Kedy sa to stalo? Kedy som sa do neho tak veľmi zaľúbila? Nebolo to v pláne, toto sa nikdy nemalo stať. Všetku vinu hádžem tomu sprostému výletu! Keby tam nejdem, nič sa nemuselo stať! Nespoznala by som Aarona na takej úrovni, na akej ho poznám. Kebyže tam nejdem, kebyže s ním nestrávim sedem dní v kuse, nič by sa nestalo. Mala som zostať doma a nechať Allison na pokoji. Malo mi to byť jedno.
„Poď, ideme odtiaľto preč,“ potiahol má za ruku skôr, ako som stihla namietať. Zišli sme spolu dole po schodoch, preplietol si so mnou ruky a zovrel mi ruku, akoby ma už nikdy nechcel pustiť.
„Kam ideme?“ spýtala som sa, keď mi Aaron otvoril dvere na jeho aute.
„Dokázať ti, čo pre mňa znamenáš.“
Cesta trvala asi hodinu, ale bola to tá najdlhšia hodina na svete. Za ten čas mi totižto stihli stŕpnuť aj nohy aj chrbát. Stres z celého dnešného dňa bol príšerný a už nikdy som nechcela nič podobné zažiť. Aaron mi celú cestu držal ruku a palcom po nej prechádzal. Prsty sme mali prepletené, ale celú cestu sme boli ticho. V pozadí ticho hralo rádio, ktoré som v polke cesty zapla ja.
„Kam ideme?“ opýtala som sa, keď zabočil na ďalšej odbočke.
„Na miesto, ktoré mi ťa pripomína,“ pustil mi ruku a ukázal do diaľky. Kde sa pomaly, ale isto začali objavovať prvé horské dráhy, kolesá, reťazové kolotoče, ktoré boli v enormných výškach.
Išli sme ešte asi ďalších zopár minút, než sme naozaj zastavili pred vstupom do zábavného parku, do ktorého sme s Cass vždy chceli zájsť. Všetky atrakcie už len z diaľky vyzerali príšerne, to bol dôvod, prečo som sem s Cass nikdy nešla.
„Nechaj si veci v aute. Nič nebude potrebovať,“ začal Aaron, keď sa ani jeden z nás k ničomu nemal. Otočil hlavu smerom ku mne a pozrel na mňa spopod jeho hustých čiernych mihalníc. Nevinné oči zabodol do tých mojich a pokojne čakal, aké budú moje ďalšie kroky.
„Dobre,“ povedala som. Z batohu som si vytiahla mobil a peňaženku, ktorú Aaron okamžite chytil a odhodil dozadu.
„To dnes nepotrebuješ,“ povedal. Smutne sa na mňa pozrel a mne opäť stislo srdce. Cítila som sa, akoby sme boli dvaja úplne cudzí ľudia sediaci v jednom aute.
„Okey,“ povedala som nakoniec a bez slova vystúpila z auta. Aaron spravil to isté a spoločne sme sa pohli vpred. Ruky sa nám neustále udierali o seba, ale ani jeden z nás nemal odvahu spojiť ich.
„Toto bol jeden z mojich najobľúbenejších zábavných parkov, keď som bol ešte malý,“ povedal, keď stáli v rade k pokladniam.
„Mali tu tú najlepšiu zmrzlinu na svete, atrakcie na ktoré nás naši nechceli pustiť, čiže sme sa s Haydenom na tie najhoršie museli zakrádať. A to nespomínam ešte tie hranolčeky, bože,“ mľaskol si spokojne. „Pre tie hranolčeky by som vraždil,“ potichu som sa zasmiala nad jeho tónom. Nikdy som ho takého uvoľneného nevidela.
„Čiže si ma sem doviezol na to, aby si mi povedal, že som ako hranolčeky?“ spýtala som sa sarkasticky. Aaron sa zasmial, no neodpovedal. Zaplatil paní za okienkom a spoločne sme vošli do areálu. Náš čas strávený pokope bol ako lepidlo na moje zlomené srdce. Jeho ruka, ktorá nabrala odvahu a chytila tú moju, mi hojila sebavedomie. Aaron kráčal kúsok predo mnou, bol uvoľnený a usmieval sa. Ani najnežnejší Aaron, ktorý mi plakal na ramene, si nezískal moje odpustenie tak ako tento.
„Myslíš si, že by som pre teba vraždil?“ nakoniec na moju otázku predsa len odpovedal a na mojom prekvapenom výraze sa len smutne zasmial.
„Madison, spravil by som pre teba hocičo. Si ako moje nebo. Nie hocijaké nebo. Ty si moje nebo na zemi, peklo v posteli. Slnko, keď mám zlý deň. Mesiac, na ktorý sa viem spoľahnúť každú noc. V týchto týždňoch si všetko, čo mám, a aj o teba nechcem prísť. Možno to znie presladene a nerealisticky, ale nikdy som sa s nikým necítil tak dobre ako s tebou. A… nemyslím, že ešte niekedy budem,“ zdĺhavo sa na mňa zahľadel a moje srdce išlo vybuchnúť. V hlave sa mi dokola ozývali jeho slová a ja som nevedela ako reagovať. Ale Aaron odo mňa odpoveď nevyžadoval. Chytil ma za ruku a potiahol ma k jednej horskej dráhe.
„Dôvod, prečo som ťa sem zobral, je ten, že tento park má jedny z najväčších horských dráh na svete. A ty… teda my… my ju pripomíname,“ zahľadel sa do zeme. Prekvapene som naňho hľadela, neschopná akéhokoľvek slova.
„Myslím si, že to, čo medzi sebou máme, je ako horská drahá, ktorá nemá konca. Raz budeš hore a budeš sa cítiť fantasticky až euforicky. No potom prídu tie časy, kedy budeš mať pocit, že ideš prudko dole. Nebudeš sa vedieť nadýchnuť, budeš kričať zúfalstvom a strachom. Budeš kričať, aby to už skončilo, aby to spomalilo, aby ti to dalo sekundu na nádych. Lenže aj napriek tomu všetkému sa pôjdeš znova posadiť na tú dráhu, pretože v konečnom dôsledku to bola jazda tvojho života,“ zašepkal nakoniec. Nahol sa ku mne a hladiac mi priamo do očí mi zastrčil vlasy za ucho.
„A ja nechcem, aby naša jazda už skončila, Whiteleeová. Chcem byť s tebou, aj keď mi to teraz neveríš. Chcem ti ukázať, ako sa pri tebe cítim z inej perspektívy. A na to je najlepšia práve horská drahá,“ nežne sa na mňa usmial, a ja som len zaskočene pozerala. Kedy sa jeho úškrny zmenili na úsmevy? Kedy sa náš vzťah zmenil z ničoho na niečo? Čo bolo vlastne reálne a čo nie? Kedy sa to všetko začalo? Nič nedokážem skutočne vnímať, keď sa ku mne môj frajer nakloní a zašepká tie dve slová. Dve sladké slová, ktoré by dokázali aj nemožné.
„Ľúbim ťa, Madison. Viac než čokoľvek na svete.“
Dve slová, ktoré mu získali moje odpustenie a zároveň moju dôveru. Moju lásku. Dve slová a môj dosial poznaný svet sa roztrieštil na kúsky.
AARON Kapitola 41: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
