KAPITOLA XXXI
Utorkový obed prišiel ako slastné oslobodenie. Nielenže bola moja chrumkavá švajčiarska bageta naozaj vynikajúca, ešte aj Allison mi dala pokoj. Ale obedná prestávka prešla rýchlejšie než som potrebovala. Keď som sa znechutene plazila k východu z jedálne, niekto ma potiahol za ruku.
„Whiteleeová, trocha života do toho umierania,“ zasmial sa Aaron, ktorý predo mnou stál v celej svojej kráse.
„Dnes nás čaká krásny večer, plný popcornu a filmu, tak sa usmej, tento tvoj kyslý výraz si nechaj pre Allison,“ žmurkol na mňa. Ja som sa naňho len nechápavo zahľadela.
„Nemáš poobede tréning?“ spýtala som sa.
„No počujete, vážení? Moja frajerka nevie, že v utorky mávam tréningy ráno! Ona o mňa vôbec nejaví záujem,“ skľúčene sa na mňa pozrel s trocha vystrčenou spodnou perou. Mne na tvári avšak stále zostal nechápavý výraz, ktorý som po chvíli stočila k Brandovi, ktorý za Aaronom netrpezlivo postával.
„Je opitý?“ spýtala som sa Brandona.
„Whiteleeová! Netvár sa, akoby som tu ani nebol, samozrejme, že nie som opitý. Mám len dobrú náladu, lebo sa teším na dnešný večer,“ zamračene sa na mňa pozrel, akoby nechápal, čo mám za problém. Musím uznať, že Aaron Kyle vyzerá dobre naozaj s každým výrazom.
„Oh, takže takto, Kyle,“ uškrnula som sa. Moja nálada hneď nabrala pár obrátok, keď si môj mozog konečne uvedomil, o čom presne Aaron rozpráva.
„Takže rande? Neviete, že na to treba kyticu exkluzívnych ruží? Plagát či helikoptéru s nápisom: Pôjdeš so mnou na rande? Pán Kyle, to vás doma naozaj nič nenaučili?“ zachichotala som sa. Aaron na mňa chvíľu zarazene hľadel, ale akonáhle si uvedomil, že si len robím srandu, vybuchol do smiechu, ku ktorému sme sa po chvíli aj s Brandonom pridali.
„Whiteleeová, ty sa nezdáš,“ uškrnie sa aj on. Ja naňho len s úsmevom žmurknem.
„Takže na čo dnes ideme?“
„Obaja vieme, že by si ma na žiadnu hlúpu romantiku nedostala, čiže som vybral niečo medzi…“ prihlúplo sa na mňa pozrie.
„Horor? Nejaké strielačky ako Rýchlo a zbesilo? Animák?“ zvedavo sa naňho pozriem.
„Preboha, samozrejme, že nič z toho. Na horor ani strielačky by si nevošla. A animák nemám fakt za potrebu pozerať,“ žmurkne na mňa. „Treba predsa niečo na rozohriatie, no nie?“ za pás si ma pritiahne bližšie.
„Ty prasa!“ buchnem ho do hrude. „Žiadne prasačinky v kine nedávajú!“
„Škoda,“ povie smutne. „Ideme na komédiu, predsa. Dnes je premiéra filmu s Adamom Sandlarom a Jennifer Aniston! Nehovor mi, že si o tom nevedela!“
„Nie,“ poviem šokovane.
„Ale áno, Whiteleeová!“ šťastne sa usmeje, „na tento film som čakal celého pol roka. Ani nech ti nenapadne vycúvať.“
„Nemôžem uveriť, že som úplne zabudla na ten najlepší film, aký nás za tento rok čaká!“ vykríknem pobúrene, „Adam Sandler s Jennifer Aniston? Na ich ďalší spoločný film som čakala roky! Ako to, že mi to úplne vypadlo?!“ Aaron mi venoval len spokojný úsmev, očividne bol potešený, že zdieľame záľubu v tých istých hercoch.
„Film je o siedmej, mám zarezervované lístky v Dream on Screan…A keďže som mal tréning ráno, mám čas poobede. Pôjdeme ešte pred tým kinom jesť?“
„Tak to teda ideme! Takúto ponuku nemôžem odmietnuť!“ uškrniem sa.
„Stretneme sa po škole pri tebe, dobre? Pôjdeš sa prezliecť alebo čokoľvek, čo vy ženy robíte, a pôjdeme mojím sa najesť. Súhlas?“ s očakávaním na mňa pozrel.
„Súhlas,“ s úsmevom som prikývla. Aaron sa spokojne usmial, natiahol sa ku mne a venoval mi sladký bozk. Ako mi len chýbal, pomyslela som si. Než som si ho, ale mohla užiť, Aaron sa s úškrnom odtiahol.
„Vidíme sa po škole, Whiteelová,“ boli jeho posledné slová, predtým ako odišiel. Našťastie, poobede som mala už len jednu hodinu. Fyziku, ktorú som mala s Newovou, druhou najlepšou profesorkou na škole, čiže hodina prešla rýchlo. Skoro celú som sa ju totižto hrala na mobile, či sa rozprávala s Cass. Hoci som jej o tom rande ešte nechcela povedať, po chvíle to zo mňa aj tak vyletelo. V kamarátstve, ktoré trvá roky, to už tak chodí.
Po skončení fyziky som sa vybrala do skrinky, kam som si vložila učebnice na znak protestu, že sa do nich po dnešku už aj tak nikdy nepozriem. Včera som sa naozaj chcela učiť chémiu, ale kvôli dňu strávenému s Aaronom to bolo nemožné a dnes som na to doplatila. No úprimne, radšej by som prepadla z chémie, ako keby som sa mala vzdať Aarona. A nie som si istá, či to je správne.
Pri skrinkách ma už samozrejme čakala Aaron spolu s Brandonom, ktorý sa koketne uškrnul na Cass. Moja kamarátka tomu nepripisovala žiadny kredit, no odo mňa získal jeden veľmi zamračený pohľad. Cass mala niečo s Royom a nemôžem dovoliť, aby skončila Cass nešťastná. Ona si zaslúži len to najlepšie.
„Ahojte,“ pozdravili sme s Cass naraz a ja som venovala Aaronovi rýchly bozk.
„Neuveríte, čo sa dnes stalo pred našou triedou!“ zvolal Brandon nadšene.
„Čo?“ spýtala sa Cass, kým som si vkladala učebnice do skrinky.
„Poznáte tú babu, myslím, že je tiež tretiačka…Julia sa volá. Tá, kvôli ktorej zavolali políciu na tú párty, ktorá bola u Thea…“ počkal, kým sme obe prikývli, a potom pokračoval.
„To, že sa pridala k skupinke šprtov, sme tušili. No normálne sa bozkávala s Markom!“ zmätene sme sa naňho pozreli.
„No a čo? Akoby si nepokrstil každý jeden záchod na tejto škole,“ povedala som a zavrela skrinku. Brandon mi venoval jeden pobavený a zamračený pohľad.
„Si na mňa veľmi zlá, Mads. Vôbec nie každý, len dva. Ale späť k veci. Nejde o to, že by sa bozkávali na chodbe, to je bežné. Ide o to, že Juliin otec je náš profesor etiky a zhodou okolností prechádzal presne vtedy okolo,“ Brandon to hovoril tak nadšene ako ženy, keď ohovárajú niekoho, koho nemajú rady.
„Spravil s ňou na chodbe taký krik ako ešte nikto. Vraj sa jeho dcéra nebude stýkať so žiadnou spodinou,“ dodal Aaron, ktorý ma medzi časom chytil za ruku a viedol na parkovisko.
„To nemyslíš vážne!“ spýtala sa prekvapene Tiff. Juliu sme poznali viac menej iba z videnia, no nezdala sa ako nejaká namyslená krava. Ale taktiež som nemala tušenia, že jej otec je profesor na našej škole, takže ľudia vedia mať veľa tajomstiev.
„Ale najzaujímavejšia časť ešte len prichádza! Keď po nej jej otec kričal, Mark potichu stál za ňou, zatiaľ čo sa jej zastal ďalší štipendista, Noah. Ten do nej musí byť poriadne buchnutý,“ po tomto rozhovore ma už nikto nepresvedčí, že ženy sú horšie ako chlapi.
„Chudák, to je pravda. Všimla som si to už dávnejšie, keď som ich videla,“ pritakala Cass.
„No dobre, my vás opúšťame. Vidíme sa zajtra na tréningu?“ otázku venoval Aaron Brandonovi, ktorý jednoducho prikývol. Objala som Cass na rozlúčku a nastúpila k Aaronovi do auta.
„A čo ty, aký si mala deň?“ spýtal sa, keď sme sa pohli z parkoviska.
„Príšerný. Zaspala som, čo sa stáva bežne, avšak dnes bola prvá hodina s Tettanovou. Čiže, keď som vbehla do učebne chémie, rovno mi povedela, že môžem ostať pred tabuľou. Moje námietky, že som tu týždeň nebola, nebrala do úvahy. Bola som medzi poslednými, ktorí ževraj neodpovedali. Horko-ťažko som to vytiahla na 3, čo mi na nálade aleže vôbec nepomohlo. Na jednotku z chémie som proste mohla zabudnúť.
Ďalšia hodina bola ešte horšie peklo. Triedny sa rozhodol, že je čas ma vyskúšať zo slovíčok a moje protesty rovnako ako Tettanová ignoroval. Bol už utorok, mala som si to dobrať. Idiot. Zo španielčiny som taká vygumovaná, že tie slová neviem ani prečítať, nieto ešte napísať na tabuľu. Moja odpoveď bola jedna veľká sranda, opísala som to celé z hodiniek vďaka Cass, ktorá mi to celé poslala do správ.
Ale jemu bolo po mojich protestoch hneď jasné, že je niečo zle. Potom, čo mi povedal, že si mám vyhrnúť rukávy, v ktorých samozrejme nič nenašiel okrem hodiniek, mi povedal, že to mám celé prečítať. V krátkosti, dostala som 5 s poznámkou za opisovanie. Moje ďalšie vyhováranie, že som sa to učila písať a nie čítať ani nepočúval a radšej sa snažil pokračovať v hodine. Čo sa mu nepodarilo, nakoľko ho znova nikto nepočúval.
Keď už som si myslela, že to ani nemôže byť horšie, prišla matika. Lompová, naša profesorka, si pre nás pripravila malú „ľahkú“ päťminútovku. Nič viac mi nemohlo pokaziť deň ako pohľad na všetky tie čísla a písmenká. Ale našťastie, som si stihla opísať hlavný vzorec, čiže sa mi to nejako podarilo vypočítať. Teraz len dúfať, že aj dobre.
Anglická literatúra mi zdvihla náladu, toľko srandy som si z chudáka Colzy už dlho nerobila. Chvíľu som sa cítila zle, keď som slzami v očiach vybehol z učebne, avšak veľmi rýchlo ma ten pocit aj opustil.
Dejiny som prespala, Boh žehnaj, Methovej, ktorá to mala v paži. Najlepšia profesorka, akú som si mohla priať. Nie ako minulý rok, keď nám ju vymenili s profesorkou, ktorá celú hodinu nerobila nič iné, než nám diktovala poznámky, ktoré si vopred na papier prichystala. Methovej som skoro nohy bozkávala, keď som sa dopočula, že sa znova vracia k dejinám. A ty?“ konečne som sa po mojom monológu dokázala nadýchnuť.
„Určite som nemal taký pestrý deň ako ty. Aj včera, aj dnes sa nás stále iba vypytovali na vysoké, či už sme podali prihlášky, či máme všetko pripravené a či sa poriadne učíme,“ otrávene prevrátil očami. No presne v tom momente ma zasiahla jedna myšlienka celkom nepripravenú. Vysoká škola. Aaron odchádza na výšku. Odíde odo mňa preč? Čo sa stane s nami, keď odíde? Dopekla, na toto som ani nepomyslela.
„Tak to muselo byť naozaj otravné…“ snažila som sa znieť zaujato, no všetko, čo som mala pred očami, bolo, ako odíde niekam do Európy a už nikdy sa neuvidíme.
„Ideš alebo…?“ rýchlo som sa spamätala a vystúpila z auta. To som naozaj tak dlho rozprávala, že sme už stihli prísť ku mne?
Na chodníku si ma Aaron sa pás pritiahol k sebe a v takej polohe sme aj kráčali smerom domov. Allison mala aj dnes požičané moje auto, no kým sme ju nemuseli brať my, bolo mi to jedno.
„Ahojte,“ zakričala som, keď som za nami zavrela dvere. Všetci okrem otca by mali byť doma, čo mi ako inak vyhovovalo. Jeho názor na môj vzťah s Aaronom sa vôbec nezmenil, no nemal s tým čo urobiť.
„Ahoj, zlato,“ mamina vykukla z obývačky, zabalená vo svojom obľúbenom župane.
„Dobrý deň,“ pozdravil Aaron slušne.
„Ahoj. Dáte si niečo papať?“ spýtala sa milo.
„Och, nie. Idem sa iba rýchlo prezliecť a pôjdeme sa niekam najesť. Prídem až neskôr večer,“ po ceste ku schodom som venovala mame pusu na líce a následne sme s Aaronom zmizli v mojej izbe.
Aaron sa automaticky hodil na moju posteľ a pozorne ma sledoval, ako si vyzliekam bundu a vešiam ju na stoličku.
„Kam pôjdeme jesť?“ spýtala som sa.
„Na čo máš chuť?“
„Dostal si niekedy v živote odpoveď na túto otázku?“ spýtala som sa s úškrnom.
„Na čínu,“ zasmial sa a vytiahol mobil z vrecka. Ja som sa zatiaľ ponorila do šatníka a úpenlivo rozmýšľala, čo si oblečiem. Predsa len, je to naše skutočné rande.
Najskôr som zvolila čierne roztrhnané rifle s bielym sieťkovým crop-topom, no potom som zahliadla svoje obľúbené biele kvetinkové šaty, ktoré som doplnila hrubým hnedým opaskom a hnedými topánkami. A musím uznať, že k tým nevyžehleným kučeravým vlasom sa to úžasne hodilo. Ešte som si troška upravila make-up a bola som pripravená odísť.
„Vyzeráš úžasne,“ vydýchol Aaron po pár sekundách, počas ktorých na mňa uprene pozeral. Jemne som sa usmiala a sadla si k nemu na kraj postele. Rukou mi prešiel po stehne a v momente, keď sa nám stretli pohľady som prestala dýchať.
„Eh…mali by sme ísť, aby sme to stihli,“ povedal Aaron nakoniec a postavil sa z postele. Bola som trochu sklamaná, no bolo mi jasné, že by sme sa odtadiaľto nikdy nedostali ak by sa jeden z nás pohol vpred.
„Áno, som hladná ako vlk,“ priznala som a vyskočila taktiež s postele. Spoločne sme sa vybrali dole, kde sme pozdravili ešte raz maminu a znova nasadli do Aaronovho auta.
„Uhm, inak…je to trošku dopredu, ale koncom mesiaca máme maturitný ples. A tak mi napadlo, či by si tam nechcela ísť so mnou. Ja som tam pôvodne vôbec nechcel ísť, ale Tiffany sa mi vyhrážala smrťou, takže…“ letmo na mňa pozrel a čakal čo poviem.
„Samozrejme, rada pôjdem,“ usmiala som sa a snažila sa nedať najavo ako nadšená som bola. Toto je ten vzťah, o ktorom sníva každé jedno dievča. Toto je ten vzťah, ktorý mali moje Barbie, keď som sa s nimi hrávala. Toto je ten vzťah, ktorý chcete, aby trval navždy.
„Och super, zachránila si mi môj úbohý život,“
„Takže hovoríš, že keď sa ťa budem chcieť zbaviť, stačí, ak nepôjdeš na ten ples?“ uškrnula som sa.
„A ako chceš docieliť, aby som tam nasilu nešiel?“ zasmial sa Aaron.
„Hm…neviem. Možno by som začala tým, že by som sa vyzliekla a po…“
„Vy ženy ste naozaj zákerné bytosti,“ prerušil ma Aaron, nad čím som sa zasmiala.
„To nie je pravda. My len vieme, ako dosiahnuť, čo chceme. Je to taký dar,“ mykla som ramenami.
„To, že ste manipulatívne zákerné bytosti, je dar?“ prevrátila som očami a buchla ho do ramena.
„To si povedal ty. Ja len tvrdím, že vieme, čo chceme a ideme si za tým,“
„Zaujímavé, že keď som sa pýtal, kam chceš ísť jesť, nevedela si,“ zasmiala som sa a znova pobavene prevrátila očami.
Zvyšok cesty sme sa bavili o drobnostiach, no zároveň mi to pripadalo ako najdôležitejšie veci. Aaron zaparkoval pred čínskou reštauráciou, do ktorej sme chceli s Cass, Dianou a Alice ísť už miliónkrát, no nikdy sme sa sem nedostali. Je to vraj tá najlepšia čína v okolí, takže ma ani neprekvapilo, že ma Aaron vzal sem.
Otvoril mi dvere aj na aute, aj vchodové dvere a dokonca mi aj odsunul stoličku. Bolo to naozaj zlaté a zakaždým, keď sa na mňa usmial, mi poskočilo srdce. Objednali sme si u čínskeho čašníka, ktorý nám rozumel každé druhé slovo, a tak sme boli veľmi zvedaví, čo nám prinesie.
Prekvapivo sme obaja dostali presne to, čo sme si objednali a ešte aj rekordne rýchlo. Nadšene som sa pustila do svojej chrumkavej kačky s rezancami, zatiaľ čo Aaron mal niečo, o čom som v živote nepočula a ešte aj v pikantnej omáčke. Doslova nenápadne zariadil, aby som sa jeho jedla ani nedotkla. Potom nám čašník priniesol ešte dezerty a nejaké ovocie, na ktoré som sa naozaj tešila.
AARON Kapitola 31: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
