KAPITOLA XXX
Obedová prestávka prišla skôr, ako by bolo vhodné. Totižto Aarona som na chodbe zahliadla len raz a bol v kruhu Tiff, Brandona, Amandy a Natea, takže on si ma vôbec nevšimol. Dúfala som, že to tak bude prebiehať aj na obede. Nemyslím to v zlom, ale dnešné ráno som mala stále v zuboch. Naozaj si myslel, že budem súhlasiť s tým, že odvezieme aj Allison?
„Whiteleeová! Strávila si týždeň so mnou v posteli. Neskús sa mi vyhýbať,“ boli slová, ktoré som počula, keď som prešla okolo štvrtáckeho stola smerom k svojej partii. Ako prvá zbystrila Diana svoju pozornosť a zamračila sa na usmievajúcu Tiff.
„To by som si nikdy nedovolila,” zasmiala som sa a položila si tácku na svojom zvyčajnou mieste, vedľa Cass. Potom som sa vrátila k štvrtáckemu stolu a objala Tiff. Skoro má rozpučila v objatí, pritom sme sa videli naposledy včera.
„Nesadneš si k nám?” Ich stôl bol cely plný okrem Aaronovho zvyčajného miesta. Netuším, kde bol, keďže Brandon aj Nate tu sedeli.
„Idem dobehnúť týždeň s nimi,” hlavou som kývla smerom k u Cass, ktorá pozorne počúvala.
„Jasné, veď sa môžeme stretnúť hocikedy po škole,” usmiala sa na mňa.
„Jasné,” povedala som, keď ma znova objala na rozlúčku. Obe sme sa vybrali k svojim miestam a k svojim kamarátom.
Po obede som už kráčala k svojmu autu, kde má čakali dve osoby, ktorým som sa celý deň poctivo vyhýbala. Mohlo mi napadnúť, že keď ani jeden nebol na obede, budú tu spolu.
„Máte úchylku na moje auto?” spýtala som sa, keď som si odomkla.
„Daj svojej sestre kľúče,” povzdychol si Aaron. Prekvapene som sa otočila a premerala si oboch pohľadom.
„Prosím?” Musela som zle počuť.
„Ona pôjde domov. Ja a ty máme iné plány a toto nám ušetrí čas,” vysvetlil Aaron a kývol hlavou smerom k Allison. Očividne sa jej tento nápad nepáčil, no bolo to buď toto, alebo ísť opäť autobusom. Prevrátila som očami a podala mojej sestre kľúče od auta. Neochotne si ich vzala a nastúpila dovnútra, zatiaľ čo ja a Aaron sme kráčali smerom k jeho autu.
„Mohla ísť pešo,” povedala som, keď sme vychádzali z areálu školy.
„Mám pocit, že sa stále hneváš,” povedal Aaron do ticha, ktoré sa rozhostilo v aute.
„Nie, že hnevám…len…neviem skratka…rozumieš?” Jediná odpoveď, ktorú som dostala bolo uchechtnutie.
„Nechcem byť to hlúpe dievča, ktoré nevidí, čo sa deje okolo nej,” priznala som.
„Whiteleeová, ty nie si hlúpa.”
„Vďaka,” odvetila som ironicky, pretože druhú polovicu mojej vety odignoroval.
„Naozaj. Na dobu neurčitú si môžeš byť istá, že si nebudem hľadať žiadnu inú Whiteleeovú,”
„Fakt si ma upokojil,” zvyšok rozhovoru sme nedokončili, pretože mu zazvonil telefón.
„Áno?…Nie som, idem von….nie, nemôžem…Hayden, sakra, prečo sa do toho ešte staráš?….Čo začala?…dobre, idem domov. Postrážime ich. Ahoj,” Niežeby som bola zvedavá, o čom sa bavili, no zvedavo som na neho pozrela a čakala, čo povie.
„Čo sa stalo?” spýtala som sa.
„Musíme ísť postrážiť mojich súrodencov. Hayden musí niekam ísť.” Bolo na ňom vidieť, že to nechce riešiť, no moja zvedavosť bola väčšia.
„Sophia?” spýtala som sa opatrne. Mykol hlavou smerom ku mne a povzdychol si.
„Áno…ženie sa za ňou ako blázon do rehabilitačného centra, pričom veľmi dobre vie, že ho tam nepustia. Je hlúpy a robí len hlúpe rozhodnutia!” Bol nahnevaný, to bolo jasné.
„Nemalo by to byť práve o tom? V dobrom aj v zlom?” Snažila som sa trochu zastať Haydena.
„Samozrejme. Ale kým jej skurvená rodina nebude vedieť, čo sa v tú noc nič skutočne stalo, nikdy ho nebudú akceptovať. Nepustia ho za ňou ani potom, čo zaplatil všetky výdavky za jej liečbu, čo vôbec nemusel robiť,”
„Ja neviem, čo sa tam vtedy stalo. Nikto okrem nich to nevie a mali by si to vyriešiť oni dvaja medzi sebou,” povzdychla som si. Sčasti to bola pravda, no chcela som ho hlavne upokojiť. Bolo jasné, že mu na Haydenovi naozaj záleží a boji sa o neho.
„Ja viem,” povzdychol si a bez ďalších slov pokračoval v ceste.
„Kam ideme?” opýtala som sa, keď išiel úplne opačným smerom ako bol jeho dom, v ktorom sa konala oslava jeho narodenín.
„Domov. Ten dom, v ktorom bola oslava, je len taká naša zašívareň. Kúpili sme si ho s Haydenonom na večierky a podobné srandy. Inak sa nepoužíva.” Wow, oni naozaj nevedia čo s peniazmi.
O niekoľko ulíc ďalej sme zastavili pred obrovským preskleným domom. Panstvom. Vilou. Je mi jedno, ako sa to nazve, bolo to obrovské a nádherné.
Spoločne sme vystúpili z auta a rovno medzi vchodovými dverami sme sa zrazili s Haydenom. Videla som ho len zopárkrát, hlavne na školských zápasoch. Hayden bol štvrták, keď ja som bola prváčka, čiže patril k tým ľuďom, na ktorých som sa ani len nepozrela.
„Ahoj. Ponáhľam sa, ale deti sú v obývačke, ešte nejedli. Ahoj, Madison.” Z dohľadu sa nám vyparil skôr, ako som mu vôbec stihla odpovedať.
„Môj brat v skratke,” povzdychol si Aaron a postrčil má dovnútra. Vstupná hala bola presne tak veľká, ako som si predstavovala. Vysoký strop, obrovské francúzske okná a o palme, ktorá bola zasadená v strede ani nebudem hovoriť. Z otvoreného priestoru vedľa nás sa vyrútili tri malé telá a s nadšením zastavili pred nami.
„Aaron!“ zvolali naraz. Užasnuto som sledovala dvoch chlapcov, ktorí boli o polovicu mladší ako on, no vedela som si predstaviť, že keď bol Aaron v ich veku vyzeral rovnako ako oni, zatiaľ čo sa drobné dievčatko s hnedými vlasmi podobalo skôr na Haydena.
„Ahojte, drobci. Úlohy už máte?“ spýtal sa a dievčatku postrapatil vlásky.
„Pjestaaň,“ zasmiala sa a odstrčila mu ruku.
„Kellsy, Ian, Owen…toto je Madison,“ predstavil nás. Ian mal materské znamienko na krku, zatiaľ čo Owen ho mal na tvári. Pokiaľ by ich tam nemali, nedali by sa rozoznať.
„Si pekná,“ povedal Ian, nad čím som sa zasmiala.
„Ďakujem,“ odpovedala som s úsmevom.
„Kebyže chceš, môžeš byť moja frajerka,“ pokračoval a postavil sa priamo predo mňa. Aaron sa uchechtol a s úškrnom čakal čo spravím.
„Bolo by mi cťou,“ povedala som nakoniec.
„Super! Hovoril som ti, že si nájdem babu skôr ako ty,“ prstom buchol Aarona do brucha a zatváril sa ako frajer.
„Budem sa musieť od teba naučiť nejaké triky,“ povedal Aaron uznanlivo a zasunul mi ruku do zadného vrecka.
„Dobre, ale teraz všetci traja za stôl a robte si úlohy. Krpaňa, ty si choď kresliť. My vám zatiaľ spravíme jesť,“ ako na povel sa všetci traja vrátili, odkiaľ prišli a posadali si za stôl.
„Mám sa obávať o tvoju vernosť nášmu vzťahu?“ uškrnul sa Aaron, čím si zaslúžil jeden obrovský vražedný pohľad.
„Ty? Že sa ty vôbec ozýv..“
„Dobre, dobre…pokoj. Robím si srandu,“ so smiechom ma prerušil a následne objal.
„Poď, musím zistiť, aké sú tvoje kuchárske schopnosti,“ za ruku ma potiahol do miestnosti, do ktorej predtým zmizli deti. Všetci traja sedeli za stolom, pohľad mali strčený v knihách a poctivo sa učili. Kúsok za nimi bola enormne veľká kuchyňa, ktorá čakala priamo na nás.
„Mama miluje variť, preto je taká obrovská,“ vysvetlil Aaron, keď zachytil môj pohľad.
„Je krásna,“ uznanlivo som prikývla.
„Čo si prosíte papať?“ spýtal sa Aaron, keď sme prechádzali okolo detí.
„Puding!“ zakričali jednohlasne, nad čím som sa taktiež pousmiala. Vždy som chcela mladších súrodencov.
„Aký chcete?“ spýtala som sa, keď Aaron vytiahol niekoľko rôznych príchutí.
„Vanilkový,“ povedali chlapci, nad čím som ohrnula nosom.
„Čokoládový,“ povedala Kellsy.
„S tým súhlasím,“ usmiala som sa na ňu.
„Vanilkový má viac hlasov,“ povedal Aaron a ťahal mi vanilkový prášok z ruky.
„Keď chce moja frajerka čokoládový, bude čokoládový,“ Ian sa snažil znieť čo najmužnejšie, zatiaľ čo na Aaronovi bolo vidieť, ako veľmi sa premáha, aby sa nezačal smiať.
„Vidíš, aspoň jeden môj frajer si ma váži,“ povedala som potichu.
„Môžeme spraviť oba a budú všetci spokojní,“ povedala som nakoniec. Tým bolo rozhodnuté, Aaron začal chytať vanilkový s piškótami, zatiaľ čo ja som robila čokoládový s ovocím.
„Máš divné chúťky, Whiteleeová,“ oznámil mi Aaron, keď sme čakali, kým nám zovrie mlieko.
„Viem, chodím predsa s tebou,“ pobavene som prevrátila očami a sledovala, ako zlato sa Aaron zasmial. Chytil ma za ruku a pritiahol si ma na svoju hruď. Zdvihla som hlavu, aby som sa na neho pozrela a on ma v tom momente pobozkal. A úprimne? Už mi to pripadalo ako najnormálnejšia vec, ktorú robíme.
„Vôbec ti nevadí, že obťažuješ moju frajerku?“ ozvalo sa pri nás jemné zakašlanie. Ian stál pred nami s rukami prekríženými na hrudi. Zasmiala som sa a položila si hlavu na Aaronovu hruď.
„Nechceš skôr nejakú svoju vekovú kategóriu?“ Aaron sa snažil ukončiť ten vzťah namiesto mňa.
„Nie. Jack hovoril, že staršie baby sú viac povoľnejšie…ak chápeš,“ na konci nenápadne žmurkol na svojho brata a ja som sa rozosmiala.
„To si teda počul zle,“ uškrnul sa Aaron a pozrel na mňa, nad čím som prevrátila oči.
„Úlohy už máš hotové? Kým nebudú, žiaden x-box,“ Aaron rýchlo zmenil tému a Ian sa so sklopenými ušami pobral naspäť k stolu.
„Takže by si mala byť povoľnejšia, hej?“ uškrnul sa Aaron, keď som opäť začala miešať puding.
„Nie, nie…ja som totižto mladšia ako ty. Mrzí ma to, ale musíš si nájsť nejakú staršiu,“ smutne som sa naňho usmiala.
Deti sme nakŕmili, pomohli sme im s úlohami a nakoniec sme sa všetci zložili na obrovskej pohovke v obývačke. Kellsy si kreslila na malom stolíku, chlapci hrali x-box a Aaron sa mi spokojne hral s vlasmi, zatiaľ čo ja som sa snažila učiť na zajtrajší test z chémie.
Naozaj som sa snažila učiť, ale Aaronova prítomnosť to robila takmer nemožné. Raz ma pobozkal na krku, potom na uchu…a tak ďalej. Hovorím, nemožné učiť sa pri tomto chlapovi.
„Naozaj sa musím tú chémiu naučiť, Aaron,“ povzdychla som si, keď ma opäť pobozkal. Samozrejme, nedokázala som mu odolať, no musela som.
„Ja som v chémii veľmi dobrý,“ uškrnul sa.
„Tento typ chémie nemám na mysli,“ zasmiala som sa. Aaron išiel niečo povedať, no v obývačke sa zjavila pani, ktorú som spoznávala z nášho prvého rande. Aaronova mama.
„Dobrý deň,“ pozdravila som a rýchlo sa posadila, nad čím sa Aaron uškrnul.
„Čau, mami,“ odpovedali všetky tri deti neraz bez toho, aby na ňu vôbec pozreli.
„Ahojte. Ako ste sa mali?“ s úsmevom podišla k nám.
„Fajn,“ znova trojhlasne odpovedali bez akéhokoľvek náznaku záujmu.
„Kde je Hayden? Nemal ich strážiť on?“ Aaronova mama si nás oboch premerala pohľadom a čakala na odpoveď.
„Musel ísť odovzdať papiere k futbalu,“ povedal Aaron pohotovo.
„To bol urobiť včera. Dúfam, že nešiel do toho centra znova,“ povzdychla si Aaronova mamina.
„Nerieš to, mami…“ povedal Aaron a postavil sa zo sedačky a nasledoval mamu do kuchyne. Samozrejme, ja som zostala sedieť na sedačke a dopriala im trochu súkromia.
„Nemôže tam stále behať. Majú súdny príkaz nepúšťať ho k nej,“ povzdychla si Aaronova mamina.
„Ja viem, mami. Ale nevyhovoríš mu to. Radšej na to nemysli a daj si puding. Nehovor jej to, ale ten od Madison je fakt lepší…“ nechcene som sa pousmiala rovnako ako jeho mamina.
„Je veľmi zlatá. Aj decká sú pri nej uvoľnené,“ povedala uznanlivo.
„To áno, bol som z toho dosť prekvapený. Ian s ňou dokonca začal chodiť,“ zasmial sa Aaron.
„Ajaj, máš konkurenciu,“ zasmiala sa.
„Veľkú.“
„Dobre, idem sa prezliecť a potom na nich dám pozor. Dvojičky majú aj tak tréning,“ s tými slovami odišla a Aaron sa opäť objavil pri mne.
„Musíme ísť aj my, tiež mám tréning. Môžeš sa pokojne pozerať,“
„Veľmi rada by som, ale naozaj si musím pozrieť tú chémiu. Nabudúce zostanem,“ usmiala som sa. Aaron ma chytil za ruku a viedol ma hore, asi do jeho izby. Bola to typická chlapčenská izba až na to, že bola obrovská.
„Musím sa prezliecť. Chceš mi s tým pomôcť?“ šibalsky sa uškrnul.
„Ak by som ti s tým išla pomôcť, nikdy by sme sa odtiaľto nedostali,“ povedala som a sadla si na jeho obrovskú posteľ.
Po pár minútach sa vrátil už prezlečený a hodil sa na voľné miesto vedľa mňa. Položila som telefón vedľa seba a otočila sa naňho. Nevedela som si ani predstaviť dokonalejšieho chlapa ako bol Aaron Kyle. A v tomto momente som sa ani nebála povedať, že som zamilovaná až po uši.
„Veľmi rád by som tu takto zostal, ale musíme ísť. Ale na zajtra si nerob plány, ideme na rande.“ Pobozkal ma a spoločne sme sa vybrali k autu.
AARON Kapitola 30: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
