KAPITOLA XXVI
S Tiff sme sa rozhodli, že si predposledný večer spoločne užijeme. Len my dve, babský večer. Uznali sme za vhodné, že môj rozhovor s Aaronom môže počkať, kým sa vrátime z výletu – len pre istotu. Pozrieme si film a dáme si popcorn, ktorý nám dole vďaka Aaronovi s radosťou pripravili.
Aaron a ostatní chlapci rozhodli, že predposledný deň tohto výletu je ako stvorený na to, aby sa opili. Preto sme sedeli v mikinách a legínach na jednej posteli a púšťali si už tretí film v poradí.
To, že pozerať horor nebol ten najlepší nápad, sme zistili v momente, kedy nám niekto hlasno zaklopal na dvere a my sme sa obe od strachu mykli.
„O čo sa stavíš, že sú to naše milované polovičky ožraté ako posledné prasatá…“ bez mojej odpovede sa postavila a otvorila dvere. Samozrejme, mala pravdu. Pred dverami stál Aaron so Simonom.
„Nemôžem uveriť tomu, že ste sa ožrali uprostred školského výletu!” zavrčala na tých dvoch idiotov nespokojne. „Čo ste si preboha mysleli?!”
,,Ale veď pokoj, zlatoo. Len sme sa zabavili trošku,” povedal Simon spokojne a pousmial sa.
„Trošku zabavili?! Neviete stáť poriadne ani na nohách!” zamračila som sa na nich pre zmenu ja. Obaja sa v tom momente začali smiať ako pomätenci. Nechápavo sme sa na seba s Tiff pozreli.
,,Čo Vám je teraz akože také vtipné?”
,,Chceli od nás sprepitné za to, že nám nosili pitie k stolom! Musel som to zacvakať ja, lebo pán bohatý Kyle stratil dole peňaženku,” a nasledovala ďalšia vlna smiechu.
„Šibe vám?” zakričala na nich Tiff.
„Ako sa môžeš správať tak nezodpovedne, ty idiot! Myslela som si, že toto tvoje obdobie mame za sebou!” zahulákala na Simona.
„A ty!” ukázala prstom na Aarona. „Ako sa môžeš ty idiot smiať, že si stratil peňaženku! Máš v nej určite všetky doklady, ty idiot jeden! Kam sa teraz pohneš, keď ich od nás stále pýtajú?!” ani na sekundu sa nezdalo, že by ich to nejako trápilo. Dosť sa zabávali na všetkom, čo sa dialo okolo.
„Aaron, vstavaj! Ideme ti dole nájsť peňaženku!” zavelila som a vybrala sa smerom k dverám. Nechám Tiff predsa trošku súkromia, nech si to vybavia medzi sebou.
„Neznášam ťa, ty hajzel!” počula som ešte zakričať Tiff na Simona, keď sme odchádzali. Čo bolo našťastie aj to posledné, čo som počula, aj keď bolo zvnútra počuť riadny krik. Keď sme došli k výťahu, Aaron sa na mňa len spokojne usmial predtým, ako sa ku mne naklonil.
„No tak na to zabudni,” zatlačila som mu rukami do hrude, aby sa odtiahol, no zároveň som ho zachytila za tričko, aby sa neprevážil dozadu.
„Smrdíš ako chlast,” Dodala som.
„Al vô-vobc!” zamrmlal nezrozumiteľne. Dal si ruku pred ústa a dýchol. Z toho, ako sa otriasol, usudzujem, že so sebou asi spokojný nebol.
„Hej, jasné, jasné,” zamrmlala som a stlačila nulu. Popohnala som ho do výťahu a modlila sa, aby sme nikde nestretli profesorov, pretože by mohol mať vážny problém. No na druhú stranu bolo skoro jedenásť hodín večer, všetci profesori už určite spali.
Výťah cinkol a spoločne sme sa vybrali do hotelového klubu, z ktorého sa ozývala hlasná hudba už na chodbe.
„Kde presne ste boli?” spýtala som sa zúfalo, keď sme sa predierali cez všetky tie telá. Aaron bol ticho a vôbec nejavil záujem odpovedať mi. Nahnevane som sa naňho otočila, no na moje prekvapenie za mnou nestál. Začala som sa okolo seba obzerať ako zmyslov zbavená, ale nikde som ho nevidela. Rozhodla som sa, že pri bare je najväčšia šanca nájdenia ako peňaženky, tak aj Aarona. Ale napokon, som našla len tú peňaženku, ktorá ležala na zemi pri jednej zo stoličiek úplne na boku baru.
Keď som už peňaženku držala bezpečne v rukách, začala som sa poriadne obzerať po tom idiotovi. A netrvalo mi to ani tak dlho, ako som si myslela, že mi to bude trvať. Keď mi na ňom, ale spočinul zrak ostala som šokované stáť. Aaron nebol sám…Oproti nemu stála vysoká blondínka v obtiahnutých čiernych šatách, z ktorých jej pomaly vyliezali bradavky a rukou spočívala na jeho hrudi.
Tak takto chutí žiarlivosť?
Neviem, ako dlho som tam bez pohnutia stála, ale nevedela som, čo mám robiť. Ruky sa mi triasli, tak som tvrdo stlačila jeho peňaženku a pohla sa vopred. S neutrálnym výrazom som zastavila pri nich, strčila mu peňaženku k telu a zavrčala: ,,Nech sa páči.”
„Hmm…” zamrmlal mi na oplátku a než stihol niečo povedať, ozvala sa tá blondínka. „Tu je to moje číslo,” zažmurkala naňho tými jej umelými mihalnicami.
Cítila som ten nepríjemný pocit v žalúdku, ktorý zrazu prišiel celým mojím telom, až sa nakoniec chcel vyplatiť von skrz moje oči. Naozaj sa stalo toto práve teraz, keď som k nemu naozaj začínala niečo cítiť? Zrovna teraz?!
„Užite si,” bolo jediné, na čo som sa zmohla predtým, ako sa mi zlomil hlas a oči zaliali slzami. Vybehla som von z klubu a bola si istá, že aj keby ma Aaron chce dobehnúť, pri jeho aktuálnom stave som rýchlejšia. Nastúpila som do výťahu, počkala, kým sa zavrie, a potom som si čupla k zemi.
Čo sa to doriti práve stalo?! Ako sa všetko dobré môže zmeniť za sekundu na to zlé?! Je chyba vo mne alebo v ňom? Pri každej ďalšej myšlienke sa mi do očí tlačili slzy a keď výťah zapípal, rozplakala som sa úplne.
Prestaň plakať, pomyslela som si. On za to nestojí. Lenže… ľahko sa to hovorilo a ťažko robilo, lebo sĺz nebolo konca. Vtrhla som do izby bez rozmýšľania, no Simon bol už našťastie preč. Tiff som nikde nevidela, tak mi napadlo, že ho išla uložiť.
Oprela som sa o dvere a nechala nohy, aby sa zmenili na necitlivé kusy mäsa. Zadkom som narazila na tvrdú dlážku a snažila sa zhlboka nadýchnuť. Potrebujem ísť domov, nechcem tu zostať už ani jednu jedinú minútu.
„Preboha, čo sa stalo?!” spýtala sa Tiff, keď vyšla z kúpeľne a okamžite si kľakla predo mňa.
V ten istý moment sa ozvalo klopanie na dvere, ktoré určite patrilo Aaronovi.
„No tak, Whiteleeova nebolo to tak, ako to vyzeralo!” už zjavne vytriezvený hlas sa snažil dobiť dovnútra. Znova sa mi skotúlala slza po tvári a Tiff sa okamžite postavila.
„Čo si spravil, ty idiot?!” nahnevane zavrčala a pootvorila dvere.
„Nič!“ zvolal Aaron, čo zapríčinilo ďalší príval sĺz.
„Máš jedinú šancu povedať mi, čo si spravil predtým, ako sa naozaj nahnevám,“ povedala Tiff nahnevane. Spoza dverí sme počuli iba unavený povzdych.
„Aj tak mi nebudete veriť…“ odvetil nakoniec a ako sme si domysleli, aj odišiel. Nebojoval o nás. To mi zlomilo srdce ešte viac. Tiff si okamžite sadla vedľa mňa a objala ma.
„Zlatíčko, čo sa stalo?“ spýtala sa popri tom ako mi hladkala vlasy.
„Som iba ďalšie bezvýznamné dievča chodiace po svete, ktoré si nevie nájsť chlapa, ktorý nepotrebuje čísla pekných blondínok z hotelových barov,“
„To nemyslíš vážne!“ spýtala sa šokovane.
„Bohužiaľ, myslím,“ utrela som si neposlušnú slzu, ktorá mi stekala po tvári.
„Vstávaj, Whiteleeová,“ povedala vážne Tiff a postavila sa.
„Myslím to vážne. Ideme ukázať tej krave, kto je Madison Whiteleeová! Utri si slzy dievča, ideme nájsť tú nadržanú kurvu, ktorá nevie kedy prestať,“ vyrazila mi dych.
„Poďme na to.“
Tiff mi utrela kruhy pod očami, obliekli sme si rýchlo pekné topy a sukne a vybrali sa spoločne dole do baru.
Vyzeralo to tam rovnako ako pred pár minútami – všade samí tancujúci ľudia a rovnaký smrad od cigariet. Nič z toho mi momentálne nevadilo, Tiff ma viedla priamo k baru.
„Dve vodky. Dvojité,“ povedala Tiff okamžite a hodila mu na pult bankovku. Barman nám položil poháriky na pult a vzdialil sa. Bez rozmýšľania som otočila pohár do seba a nechala priezračnú tekutinu stiecť mi cez hrdlo až do žalúdka. Pálilo ma hrdlo, ale potrebovala som viac.
Preto som znova kývla na barmana, aby nám nalial ešte raz to isté. Tiff sa napila poslušne so mnou a zasmiala sa.
„Kde je?“ spýtala sa a položila pohár na pult.
„Neviem, ale niekde tu určite je,“ ozrejmila som. Neviem, či som chcela, aby tu bola alebo som ju už nikdy v živote nechcela vidieť.
„Poď tancovať, tak ju uvidíme skôr,“ nemala som síce žiadnu náladu na tanec, no vedela som, že má pravdu. Nemôžem tu sedieť a donekonečna sa po nej obzerať.
Vmiešali sme sa do davu s začali sa vlniť do rytmu hudby. Pesnička išla za pesničkou, jeden alkohol za druhým a zrazu tam bola. Stála vedľa nás s úsmevom sa pozerala na barmana a čakala na svoj drink. Tiffany očividne veľmi rýchlo pochopila, že to je ona, pretože v momente, ako blondíne barman podal drinky, Tiff do nej vrazila a všetko jej pitie sa rozlialo priamo na blondínu. Nezostávalo mi nič iné iba sa zasmiať a úsmevom pochváliť kamarátku.
Bolo to tým alkoholom, no necítila som žiadne výčitky svedomia za zničenie oblečenia. Aj keby od nás chce preplatiť drinky, je to takmer zadarmo.
„Och prepáč, nevidela som ťa. Ale to je v poriadku, keďže ani ty očividne nepozeráš na slobodných chlapcov,“ blondína si ju zmätene prezrela a potom si všimla aj mňa.
„A kde je ten zlatý chlapec?“ Aaron a zlatý? Tak to ťažko.
„To ťa vôbec nemusí zaujímať, sme tu my, to ti musí stačiť. Takže cicka, rada by som ti niečo ozrejmila. Neviem, kto si, a zatiaľ ma to ani nezaujíma. Ale ešte raz sa dozviem, že sa dotkneš nejakého môjho zadaného kamaráta, zistím si, kto si a prinesiem ti do života neskutočné peklo. Pochopili sme sa?“ s chladným výrazom na tvári som sledovala Tiff.
„Netuším, o čom hovoríte, tvrdil, že nikoho nem…“
„Dievčatá to by hádam stačilo,“ skočil nám do reči jeden z SBSkárov.
„Viete vy vôbec kto sme?!“ obrátila sa naňho Tiff nahnevane. Jediné, čo som mala ja pred očami, bol Aaron tvrdiaci tejto babe, že s nikým nechodí.
„Toto dievča chodí s pánom Kyleom, vaším šéfom! Tak by som vás poprosila o trochu rešpektu!“ rozhodila rukami a ukázala na mňa.
„Dobre, Tiff…poď odtiaľto,“ ozval sa známy hlas za nami. Oliver. V tej tme nevyzeral tak zle, ako keď sme vystupovali z autobusu, no jasne som si pamätala zranenia, ktoré mu Aaron spôsobil.
„Ty sa do toho už vôbec nestaraj!“ povedala a odsotila jeho ruku nabok, no Oliver sa nevzdával.
„Ona už pochopila, že sa Aarona nemá ani dotknúť. Poďte odtadiaľto preč skôr, ako si narobíte zbytočné problémy,“ viem, že hovoril celkom rozumne. No mne sa odísť nechcelo, alkohol práve začal účinkovať. Hore by som bola sama so svojimi myšlienkami, tu som mohla aspoň žiť.
„Tiff, toto je moja obľúbenú pesnička,“ a viac jej nebolo treba. Spoločne sme sa prepchali do stredu parketu a oddali naše telá hudbe a alkoholu.
AARON Kapitola 26: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
