Život v atmosfére Venuše?
Venuša je najhorúcejšou planétou slnečnej sústavy, kde teploty dosahujú hodnoty, pri ktorých sa taví aj olovo. Pekelné počasie má za následok vyparenie akejkoľvek vody na povrchu, a teda aj šance na život, aký poznáme. Ale čo atmosféra? Je tak hrubá, že v určitých častiach je v nej teplota podobná tej pozemskej. Podľa vedcov to dokonca dáva nádej na život v atmosfére Venuše.
Podobná ako Zem, no s rozličným príbehom
V poradí druhá planéta slnečnej sústavy pritom ešte pred miliardou rokov mohla byť podobná Zemi. Práve vďaka tomu, že je podobne veľká a Slnko obieha v takmer rovnakej dráhe ako Zem, je možné, že pekelná planéta kedysi mala oceány vody a podmienky vhodné pre život. Teda úplne iné, aké tam panujú dnes. Pred približne 4 a pol miliardami rokov bolo naše Slnko iné. Bolo slabšie a menšie, čo znamená, že obývateľná zóna bola na úrovni Venuše. Ako sa však Slnko zväčšovalo, teploty sa na jej povrchu zvyšovali. To malo za následok vyparovanie a následne kompletné vyparenie povrchových oceánov. Vodná para v atmosfére postupne zachytávala teplo, pričom vplyvom skleníkového efektu teploty na povrchu prudko stúpali až na dnešných 465°C.
Mikrobiálny život
Ak nejaká forma života prežila tento proces, jej záchrancom boli oblaky. Mikrobiálny život je totižto flexibilný, dokáže sa rýchlo prispôsobovať prostrediu a rýchlo meniť pozíciu.
Podľa odborníkov mohol nájsť útočisko v oblakoch Venuše, kde by však následne v kvapkách padal voči smrti na horúci povrch.
Ale skupina vedcov objavila spôsob, akým mikróby nemuseli padať, ale usadiť sa hore. Vo výške 33 až 47,5 kilometrov sa údajne nachádza záhadná vrstva atmosféry, v ktorej by mikróby mohli ostať rovnako ako častice, z ktorých je vrstva zložená. Na to, aby prežili nával tepla zo spodnej vrstvy, však museli ísť do štádia spánku a byť nečinné. Vietor by ich následne rozvial do iných vrstiev, kde by sa usadili v malých kvapkách tekutín. Takým to spôsobom by mikróby boli schopné rásť, reprodukovať a žiť možno aj roky. Až dokým sa kvapka nezväčší do takej miery, že začne padať.
Neľahké podmienky
Prípadný život na Venuši by to mal v porovnaní s tým na Zemi ťažké. Okrem mimoriadne suchej atmosféry by mikróby museli bojovať aj s miestnymi mrakmi bohatými na kyselinu sírovú. Aj keď mikróby na Zemi dokážu prežiť v „kyslých“ oblastiach, ako napríklad v oblasti Dalol v Etiópii, sú oblaky na Venuši až 100 miliárdkrát kyslejšie. Vedci však tvrdia, že by to tamojšie mikróby prežili vytvorením sírových škrupín okolo seba.
Toto nájdenie dokazuje nás núti zamýšľať sa nad tým, ako extrémny život vo vesmíre môže byť. Teoreticky by sa teda mohol nachádzať aj v atmosférach plynných obrov ako Jupiter či Neptún.
Zdroje: space.com
