Vietor rýchlejší ako zvuk
Planéta K2-141b je skalnatý svet vzdialený okolo 200 svetelných rokov, ktorý má oceány, atmosféru a silný vietor. Aj keď to znie nádejne, život, aký poznáme, by sme tu hľadali márne. Ide totiž o pekelnú planétu vystavenú obrovským teplotám, ktoré na nej vytvárajú zvláštne úkazy. Oceány sú tvorené lávou a vietor tu je rýchlejší ako zvuk na Zemi. A ani to nie je všetko.
Predpoveď počasia: pršať budú kamene
K2-141b je k svojej materskej hviezde tak blízko, že ju za jeden pozemský deň stihne obehnúť hneď trikrát. Inými slovami, rok tam trvá len niekoľko hodín. Deň a noc tam naopak však trvá večnosť, keďže planéta je k hviezde neustále otočená jednou stranou.
Vedci si myslia, že vďaka týmto faktorom sú dve tretiny povrchu osvetlené. Na týchto miestach sa teplota šplhá až na neuveriteľných 3 000 °C. To je dosť na to, aby vznikali desiatky kilometrov hlboké oceány lávy tvorenej hlavne roztavenými horninami. Nielenže tieto teploty horniny roztápajú, ale ich aj vyparujú do tenkej atmosféry. Tam zúria super vetry pohybujúce sa rýchlosťou viac ako 5000 kilometrov za hodinu, čo je rýchlejšie ako zvuk na Zemi.
Ale taktiež tam prebiehajú procesy podobné tým na našej planéte, akurát nie s vodou. Vyparené horniny v atmosfére na studenej strane skondenzujú, padnú späť do oceánov ako dážď a proces sa zopakuje.
Zima na nočnej strane
Kdežto jedna strana planéty horí, tá druhá mrzne. Doslova. Teploty na „nočnej“ strane presahujú -160 °C. Práve tento rozdiel stojí za zúrivou rýchlosťou vetra na K2-141b. Detailnejšie zloženie atmosféry je neznáme, no pravdepodobne sa v nej nachádzajú prvky ako sodík či oxid kremičitý.
Vedci tiež vysvetľujú, že cyklus počasia v atmosfére K2-141b je nestabilný a odlišný od podmienok na Zemi. Napríklad tok magmy na horúcu stranu je pomalý, čo by nakoniec mohlo v budúcnosti zmeniť povrch planéty. Zmena čaká aj Zem a predpokladá sa, že pri procese smrti Slnka sa rovnako ako K2-141b alebo Venuša stane lávovým svetom.
Zdroj: space.com
Zdroj titulného obrázku: Pixabay/geralt
