V druhej časti nášho prehľadu sa pozrieme na ďalších pár tipov na filmy, ktoré sú dostupné v ponuke SCANDI – prehliadky severskej kinematografie. Tú každoročne organizuje distribučná spoločnosť Film Europe. Prvú časť ste si mohli prečítať na tomto odkaze.
Ďalších pár tipov na skvelé kúsky zo SCANDI
Armand: Záleží ešte vôbec na pravde?
Keď je všetko na prvý pohľad také jasné a zrejmé, len to je desivejšie ako pravda. Ak niekoho zaujíma pravda. Čo sa stalo medzi dvoma spolužiakmi? A dá sa to vyriešiť bez ich prítomnosti a len so svedectvom jedného z nich? Prvá polovica sa teda drží jasných dialógov postáv, pričom každý vie svoje, ale zároveň vlastne nevie nič. V pozadí sa však začne nenápadne ukazovať, že by tu mohlo ísť o niečo iné. Že pravda možno nespočíva v deťoch, ale v ich rodičoch. A ako sa postupne odhaľujú charaktery postáv a všetko sa zdá byť oveľa jasnejšie, v záverečnej tretine filmu sa všetko otočí. Vrátane toho, ako je vedené rozprávanie, ktoré prechádza od dialógov k obrazu. Teda do jeho najsilnejšej časti.
Armand je predovšetkým hudobne a vizuálne brilantne spracovaný film. Dokonale zobrazuje prázdnotu prostredníctvom využitia školských chodieb, kde to za normálnych okolností vyzerá úplne inak. Škola je tu vlastne ako rozprávač a svedok v jednej osobe. Lenže aký to má zmysel, keď miesto nemôže hovoriť, ale niekto iný by mal? Je to tiež film o tom, aké ľahké je automaticky súdiť ľudí na základe minulých skúseností. Je to film o tom, ako rodičia dôverujú svojim deťom. O tom, ako im chcú dôverovať, aby im všetko uľahčili. Je to aj o prázdnote, ktorú máme v sebe čoraz viac. A o tom, aké ľahké je sa v tom všetkom stratiť…
Zdroj: SCANDI
Chlad: Chlad okolo nás, aj v nás…
Ak ste niekedy videli podobne štylizovaný film, nemalo by vás prekvapiť, že sa tieto dve myšlienkové línie stretávajú. Budete len zvedaví – kedy a ako to potom bude spolu fungovať. Pravdou však je, že štýlu písania Yrsy Sigurðardóttir som nikdy neprepadla. A film Chlad nie je pre mňa žiadnou výnimkou. Som zvyknutá na to, že severské záležitosti sú na prvý pohľad neprístupné a drsné, ale v ich jadre, v ich posolstve, a keď sa na povrch dostane to, čo sa naozaj deje, je to absolútne spaľujúci oheň, ktorý, keby ste sa nadýchli len trochu viac, by vás spálil zvnútra. Chlad nie je zlý film. Len mu chýba „žár“. A hoci sa o to snaží slušne, len miešaním žánrov, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nesúrodé… nie je to ono.
Ak niečo dokážem oceniť, tak je to práve mix žánrov, ktoré k sebe na prvý pohľad nepasujú, pretože nemám v sebe definovanú potrebu presne vedieť, na čo sa pozerám, aby som určila, či je to dobré alebo zlé, pretože podľa pravidiel to má vyzerať a pôsobiť „tak“. Nedostatok tepla, ktorý staviate do kontrastu s chladom, ktorý Chlad prináša, je najväčšou slabinou filmu. A to je škoda, pretože zvyšok filmu sa snaží rozprávať príbeh dobrým spôsobom. Z použitej farebnej palety a aj keď je film väčšinu času svojím spôsobom veľmi civilný, je tu niekoľko naozaj krásnych záberov, ktoré ma príjemne prekvapili. Takže, keď sa to všetko zhrnie, Chlad je vlastne fajn film, ktorý si ide svojím vlastným smerom a tempom, ale na druhej strane občas pôsobí, akoby za celú svoju dĺžku nenašiel vlastnú tvár. A to je pri takto koncipovanom filme škoda.
Večný: Romanca, ktorá vám rozprúdi krv v žilách…
Keď sme boli mladí, všetko bolo také jednoduché, krásne a farebné. Ale všetko má svoje následky a niekedy je už neskoro nájsť pravdu. Presne ako to, čo sa stalo Eliasovi. Ale kedy sa končia hranice, aby nebolo neskoro všetko napraviť? Čo ak nikdy? V dojímavom príbehu, kde sa proti sebe postaví láska a ambícia niečo zmeniť a následná potreba pomôcť ľudstvu. Ale čo, ak zahodíte budúcnosť s dievčaťom, ktoré tak veľmi milujete, a vzdáte sa toho najcennejšieho, aby ste si splnili svoj sen? Máte šancu na nápravu, ak začnete niektoré veci ľutovať?
Možno sa však musíte na svoj život pozrieť z inej perspektívy. Práve na to slúži sci-fi línia, aby ukázala to pomyselné „keby“. Takže Večný sa môže zdať ako obyčajný film, ale nie je to celkom pravda. Je to krásny a citlivý príbeh, ktorý je najsilnejší vo svojej vizuálnej stránke. Takto film funguje a má silu vtiahnuť svojho diváka do deja. Tu je neuveriteľne ľahké stať sa súčasťou filmu a užívať si každú jeho minútu. Príbeh Eliasa a Anity má silu zasiahnuť vás ako celok, ale aj jeho jednotlivé kúsky, ktoré sa spájajú do skladačky, ktorá vás na svojom konci dojme.
Toto bola druhá časť nášho prehľadu filmov v rámci SCANDI. Na tomto odkaze si môžete prečítať prvú časť. A takisto aj recenzie na Hammarskjöld – Boj za mier a Nesmierny.
Zdroj obrázkov: SCANDI/Film Europe
Zdroj titulného obrázku: SCANDI/Film Europe
