Viděl jsem všechny tři filmy, na kterých jste společně pracovali, a každý je hodně osobní a originální. Nicméně si myslím, že #RimavskaPomahaUkrajine to bude mít u diváků nejsložitější kvůli formátu a i tématu. Počítali jste s tím, už když jste na projektu pracovali? Že to ne všichni diváci dokáží docenit, nebo v tom vidět ten přesah?
Smaczna: No, vieme, kde žijeme, vieme, čo sa dá očakávať od spoločnosti… Čo sa týka témy, samotný názov „hrdinov spoza klávesnice“ vie „naštartovať“… avšak je dôležité zaznamenávať históriu a o tom je tento dokument. Aj keď nebude docenený v súčasnoti, verím, že v budúcnosti niekomu ukáže pravdu, skutočnú… nie tú zo sociálnych sietí..
Pavlík: Myslím, že úplne user friendly nie sú ani naše predchádzajúce filmy. Ako formálne, tak rozprávačsky. Ale myslím, že fanúšikov si našli. Aj keď samozrejme to nie sú crowd pleasure záležitosti. Ja si paradoxne myslím, že (aj napriek do istej miery experimentálnej forme) je toto náš najdívackejší film. Možno to tak nevyzerá, ale tentoraz sa snažíme vzbudzovať aj pozitívne emócie. Je to film o dobre. Čo je oproti OUCi, ktorá bola o hlúposti a zle celkom posun. „Problém“ vidím v prílišnej lokalizácii. Ale myslím, že podobné príbehy majú presah aj mimo naše mesto.
Určitě máte pravdu v tom, že samotný dokument je přenositelný na jakékoliv místo na světě, kde se stala nějaká tragédie a objevili se dobří lidé, kteří se rozhodli pomoc. Teď mě jen napadá jestli dokument nepřišel moc brzo. Jestli by třeba za dva tři roky neměl větší sílu? Ale v tomto se mohu plést.
Pavlík: Nemyslím, že prišiel príliš skoro. Vojna síce prebieha, no príbeh danej, konkrétnej zbierky bol uzavretý. A ľuďom treba v týchto ťažkých časoch ukázať, že na svete existuje dobro.
Koho napadlo, že černobílý format bude lepší než barevný. Já osobně jsem to hodně ocenil. Při sledování se mi vybavil film Schindlerův seznam, který taky byl černobílý až na pár momentů. A určitě bych zmínil hudbu, která byla hodně depresivní a nepříjemná.
Smaczna: Technické záležitosti ako aj výber hudby, grading, grafiku mal na starosti Peťo.
Pavlík: To mi nikdy nenapadlo, že si niekto pri tom spomenie na Schindlerov zoznam. Aj keď ho vo filme priamo spomenieme. Ale teraz vážne. Čiernobiely formát bol pre mňa estetickou voľbou. Vo farbe tie zábery vyzerali príliš realisticky a v rámci našej formy sme potrebovali, nech pôsobia trochu „snovejším“ dojmom. Výber hudby bol veľmi náročný. Chceli sme kombinovať temné odľudštené plochy so skladbami, kde je náznak nejakej melódie. A povyberať to, nech to k sebe sedí bola poriadna výzva. Dúfam, že to funguje ako sme zamýšľali.
Smaczna: Funguje!
Na téma Covidu vznikly dva projekty – jeden dokument a jeden hraný celovečerák. Bude dalším projektem celovečerák na téma války? Dostaneme další příběh o Ľubošovi?
Pavlík: Nič nechceme vylučovať. Pripravujeme viacero projektov a niektoré sú aj o vojne. Nevieme však, ktoré sa dostanú pred divákov. No jedným z potenciálnych projektov je aj pokračovanie OUCE.
To bych si osobně nechal líbit. Budete v dalších projektech experimentovat s formáty nebo zkusíte klasický film? Vím, že Vaše projekty jsou osobnějšího rázu a zaměření, a vše je taky otázka financování. Ale i s menším rozpočtem se dají dělat velké divy.
Pavlík: Zatiaľ je problém to financovanie. Takže tým pádom musíme experimentovať s formou. Čo je ale na druhej strane veľmi motivujúce a baví ma vymýšľať ako konkrétne príbehy vieme vyrozprávať.
Myslíte že zvládnete udržet tempo jeden film ročně? Mohl by se z Vás stát slovenský Woody Allen dokumentaristické tvorby!
Pavlík: Budeme sa snažiť, ale na Slovensku je niekoľko filmárov, ktorí dávajú von jeden projekt ročne. Takže tento titul sa nám asi nedostane.
Nedávno jsi udělal krátkometrážní střihový dokument, který se jmenuje ZLOvensko. Čekal jsi, že to vyvolá takovou reakci, jakou to vyvolalo?
Pavlík: Bol som milo prekvapený, že sa to dosť šírilo. Propaganda vojny u nás triafa až príliš veľa ľudí, takže reakcie boli vlastne presne také ako som čakal. Na ten náš kraťas nie je príliš pekný pohľad, no myslím, že bolo potrebné ho urobiť. Táto doba raz skončí a bude si treba pamätať, aký vie byť náš národ ovplyvniteľný. Dúfam, že k tomu prispeje aj tento náš malý projekt.
Na YouTube to vidělo cca 28 tisíc diváků, takže se to k lidem dostalo. Někomu to otevřelo oči, a někoho to mohlo pobouřit. Nicméně je potřeba ukazovat i nepříjemné věci. Bylo náročné tento krátkometrážní střihový dokument připravit?
Pavlík: Ešte viac pozretí sme mali skrz náš Facebook. Šírilo sa to celkom pekne aj na Twitteri alebo Reddite. Najťažšie na strihaní bolo pozrieť ten materiál. Vyvolávalo to vo mne veľa emócií. Zábery z protestov nebo zábery z hrôz vojny. Pôvodne som tento projekt pripravoval ako celovečerný experimentálny film. No postupne vo mne dozrela otázka. „Kto bude pozerať celovečerný experimentálny dokument?“ Tak som to stiahol na 5 minút. Nech sa to dostane k väčšej časti ľudí.
Bylo to pět velmi úderných minut, ze kterých mi nebylo moc dobře. Moc Vám oběma děkuji za rozhovor. A budu se těšit na další váš projekt.
Smaczna a Pavlík: Aj my ďakujeme pekne za rozhovor a budeme sa snažiť, nech sú naše ďalšie projekty čo najlepšie.
Toto byl náš rozhovor s Petrem Pavlíkem a Katarínou Smacznou. Doufám, že se Vám rozhovor líbil a dozvěděli jste se něco nového.
Zdroje: ČSFD, Facebook
