Rozhovor: Doktor Martin Solík – „Inteligencia je schopnosť riešiť problémy a na konkrétnych príkladoch sa človek naučí vždy najviac“
Doktor Martin Solík vyštudoval filozofiu na FF UCM v Trnave a právo na PF UK v Bratislave. Absolvoval doktorandské štúdium na FiF UK v Bratislave. Je šéfredaktorom vedeckého časopisu Communication Today a zástupcom šéfredaktora časopisu Acta Ludologica. Pôsobí v redakčných radách vedeckých časopisov Central European Journal of Communication, Lege Artis a Media Literacy and Academic Research. Je členom vedeckej rady Centra vied o umení SAV a súčasne členom Slovenského filozofického združenia. Je hlavným organizátorom pravidelnej medzinárodnej vedeckej konferencie Megatrendy a médiá. Okrem toho Martin Solík vyučuje na FMK UCM v Trnave.
Klobúk dolu, ste veľmi vyťažený človek. Ktorá časť práce vás baví najviac?
Jednoznačne najviac ma baví práca na našom vedeckom časopise Communication Today, ktorý vediem ako šéfredaktor od roku 2010, pričom sme ho zakladali na konci roku 2009. S naším „CéTé-čkom“, ako mu zvykneme v redakcii hovoriť, sme si prešli veľmi dlhú cestu. V roku 2015 sa nám s ním podarilo dostať do najprestížnejšej vedeckej databázy Web of Science. Tento úspech sa dá prirovnať k tomu, ako keď dostane reštaurácia Michelinovu hviezdu. V časopise je neustále obrovský potenciál na rast a som šťastný, že kolegovia majú neustále veľkú mieru entuziazmu a posúvame ho neustále vpred. Tú súdržnosť a zapálenie považujem za unikát.
Potom je tu výučba. Popravde, odovzdávané poznatky sú už pre mňa možno z času na čas rutinou, ale ja som sa vždy usiloval o to, aby som sa aj ja sám vo vzájomnej interakcii niečo naučil a vďaka študentom sa mi to aj darí. Prichádzam na nové veci a impulzy, ktoré sa mi od študentov dostávajú. Faktom je, že výučba a všetko s ňou spojené tvoria asi iba 15 % mojej práce, ale ja to neberiem ani ako prácu, ale skôr ako relax, pri ktorom zisťujem nové veci.
Ako to bolo vo vašom prípade s výberom povolania, patrili ste k tým, ktorí od malička vedia, čo chcú v živote robiť?
Na strednej škole som bol sprvu presvedčený o tom, že pôjdem študovať kombináciu matematika-fyzika. Potom som čím ďalej, tým viac začal inklinovať k biochémii, ale bavila ma iba organická chémia, anorganická vôbec. No a následne som sa v plnej miere vrhol na právo a filozofiu a keďže som mal pocit, že 2 vysoké školy by som mohol súbežne zvládnuť, vyštudoval som ich. K výučbe som sa dostal úplnou náhodou, keď som pôsobil v advokátskej kancelárii a mal som možnosť ísť do Levíc robiť školenia, vtedy som zistil, že ma to baví. Následne prišla ponuka učiť na FMK a tu som sa etabloval naplno.
Študenti majú veľakrát stres kvôli hodnoteniam. Ako presne sa však hodnotia vyučujúci?
Ide o vcelku komplikovaný systém. Ak by som to však mal zjednodušiť, tak nás hodnotíte vy študenti, pretože sme tu nielen pre vás, ale hlavne vďaka vám. Bez vás by bola škola iba prázdny priestor. Potom je tu vnútorné hodnotenie kvality zo strany fakulty a rovnako v zmysle všeobecne platných pravidiel, ktoré majú zabezpečiť kvalitu výučby, pedagogický a publikačný rast vyučujúcich a nároky na našu vedeckú činnosť.
Ako sa vám vyučuje na vysokej škole, čo vás vie najviac prekvapiť?
Musím sa priznať, že ak by som sa mal na niečo sťažovať, musel by som si vymýšľať.
„Veľa sa hovorí o kvalite súčasných študentov. Áno, ich prístup je iný ako tomu bolo 10 rokov dozadu, ale povedzme si pravdu, aj svet je zase o poznanie iný a práve posledné desaťročie zmenilo asi najviac v histórii komunikáciu ako takú, takže zostať zaseknutý v starých vzorcoch mi príde neaktuálne a neadekvátne.“
Mňa to už veľmi neprekvapuje, ale páči sa mi, že študenti sú sebavedomejší a mám rád, keď majú veľa otázok. V minulosti som sa často pýtal sám seba, či je to v poriadku, že toľko priestoru sa usilujem venovať diskusii, pretože keď som študoval ja, išlo skôr o zapisovanie si poznámok. Lenže my sme nemali možnosť nájsť na internete nepreberné množstvo zdrojov, knihy sme si často museli kupovať.
Dnes si tú otázku už nekladiem a možno robím chybu, ale vychádzam z premisy, že všetky zdroje sú dostupné a dôležité je vedieť orientovať sa v nich. Napríklad pri práve považujem memorovanie za metódu stredoveku. Nie je dôležité, aby človek vedel všetko naspamäť, ale naopak, ako spolu veci súvisia. Dokonca som rád, ak v rámci prednášok odpovie študent v diskusii nesprávne, pretože môžeme rozobrať konkrétny problém a nie iba nadiktovať zopár riadkov „do zošita“ ako matematický vzorec. Inteligencia je schopnosť riešiť problémy a na konkrétnych príkladoch sa človek naučí vždy najviac.
Veľa mladých ľudí uteká za štúdium do zahraničia. Čo hodnotíte ako najväčšie problémy v našom školstve?
Často sa kritizuje kvalita vysokých škôl na Slovensku, ale to, čo už zaznieva menej často, je fakt, že aké kritériá sú kladné na vysoké školy zo strany ministerstva. Humanitné odbory sú porovnávané s prírodnými vedami, veď to vedel už Kant a viacerí pred ním, že humanitné vedy sa nedajú „testovať“ tak ako prírodné vedy.
Potom sa ocitnete v podmienkach, kedy by ste napríklad radi priniesli viac praktických predmetov. Máte ako fakulta záujem zamestnať ľudí z agentúr, ale oni nemajú vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. A tak sú pre školu istou príťažou, pretože ich nemáte ako relevantne „upratať“ v rámci tabuliek, ktoré musíte striktne dodržiavať.
Nemyslím si, že by sme mali nekvalitných ľudí v rámci pedagogického procesu, veď sa len pozrite, koľkí sa vedeli bleskurýchle uplatniť v zahraničí. Absentujú tu však materiálne podmienky a, bohužiaľ, ani jedna reforma vysokého školstva zatiaľ nedopadla najšťastnejšie. Takže o nekvalitnom personálnom substráte to nie je. Ministerstvo by sa malo v tomto inšpirovať v krajinách, kde majú efektívny a kreatívny systém.
Snažíte sa zo študentov vybudovať lepších ľudí alebo sa sústredíte len na vzdelanie?
Ako som už uviedol, nie som typ človeka, ktorý by mal vzťah k tomu, aby som študentom niečo nadiktoval. Odpoviem inak, študentom rád spomeniem, že zo školy si odnesú len to, čo sami budú chcieť. Tak ako zo života, zoberiete si z neho, to, čo chcete, alebo to, na čo sa cítite byť predurčený.
„Avšak škola je tu i na to, aby v študentoch prebúdzala ich potenciál, aby sa našli v tom, v čom môžu byť dobrí. Nie je dôležité urobiť každého takého istého. Nie sme továreň produktov.“
Jeden je dobrý kreatívec, druhý je skvelý v produkcii, ďalší má iné predpoklady. Friedrich Nietzsche hovoril, že človeka najspoľahlivejšie skazíme, ak ho naučíme, aby si vážil rovnako zmýšľajúceho viac ako inak zmýšľajúceho. Niečo na tom je.
Prezradíte nám, ako trávite svoj voľný čas?
Mám veľmi rád hudbu, filmy, takmer každý deň behávam a cez leto milujem bicyklovanie. Pri týchto činnostiach si viem prečistiť hlavu a nabrať energiu. Často mi umožňujú aj zase inak popremýšľať o veciach či už osobného, alebo pracovného razenia. No a potom mám rád komunikáciu, pretože v nej sa človek veľa dozvedá o všetkom, aj o sebe.
Aká je vaša rada pre študentov?
Pravdou je, že nemám rád rôzne motivačné slovné floskuly a nerád poúčam. Často sa hovorí, že dávajte si krátkodobé a dlhodobé ciele. Dá sa povedať, že v práci aj v osobnom živote fungujem v dvoch rôznych moduloch. Ten prvý je operatívny. Znamená zobrať nejakú vec, ktorá sa zdá byť zložitá, rozložiť ju na prvky a spraviť z nej niečo jednoduché, vnímateľné, čo rýchlo dokáže ísť medzi ľudí. Ten druhý je strategický spôsob premýšľania. Zoberiem niečo, čo sa zdá byť zložité a ešte viac to skomplikujem a nalejem do toho ďalšie prvky, ale v konečnom súčte potrebujem, aby z toho zase vzniklo niečo jednoduché.
Dlhodobo tvrdím, že väčšina veľkých vecí prichádza sama a je treba byť len v strehu. Vyzbrojený skúsenosťou, rozvahou, rozumom a taktiež citom. Byť pripravený na čokoľvek a následne sa chopiť príležitosti.
Doktor Martin Solík nám venoval svoj čas, preto mu musím poďakovať za ochotu a zaujímavo zodpovedané otázky. Ja sa z tohto rozhovoru osobne veľmi teším, pretože ponúka pohľad aj z druhej strany.
Ako sa vám rozhovor páčil?
Môj tip na rozhovor.
Zdroj: FMK.sk
Zdroj titulného obrázka: autorka článku
