Recenzia na film Čo by bolo, keby…
Vítame vás všetkých pri našej najnovšej filmovej recenzii. V dnešnej recenzii sa pozrieme na vydarený francúzsky film Čo by bolo, keby…, ktorý sa zaoberá zaujímavou myšlienkou, ktorú si v živote položil snáď každý z nás niekoľkokrát. Na tento film som sa po úžasnom traileri dosť tešil, pretože mi pripomínal iný zaujímavý film – Lola beží o život. Síce nie doslovne, ale témou – čo sa môže stať, keď sa rozhodneme tak a tak. Čo by bolo, keby… bude v kinách od 27. apríla 2023. Úvod máme za sebou a teraz sa môžeme spoločne pustiť do hodnotenia samotného filmu. Toto je recenzia novinky Čo by bolo, keby…!
Zdroj: YouTube/ Vertigo Distribution
O príbehu filmu
Čo by bolo, keby…? Takto sa Julia pozerá na svoj život, pretože v každom dôležitom bode jej kariéry a osobného života sa jej pred očami mihne iný život, iný osud, ktorý mohla mať, keby sa v tej chvíli bola rozhodla inak. Mala by šťastnejší, úspešnejší život, stretla by ďalšiu lásku, mala by očarujúcejšiu kariéru? Jeden život: nespočetné možnosti. Čo by bolo, keby… je láskyplné vyznanie života, ktoré hovorí priamo k srdcu.
Čo by bolo, keby… sa zaoberá témou, ktorá ľudí zamestnáva azda najviac: čo by bolo, keby sme sa v dôležitých otázkach nášho života rozhodli inak, ako by sa vyvíjala, vyvíjala by sa inak naša kariéra, láska a osobný život? A ak áno, mali by sme lepší, úplnejší život? Hoci v živote už následne nemôžete zmeniť svoje rozhodnutie, Čo by bolo, keby… sa s touto myšlienkou pohráva a ukazuje, že rôzne rozhodnutia majú aké rôzne následky.
Talentovaný režisér
Mám rád filmy, v ktorých sa časové línie striedajú, príbeh sa odohráva v časovej slučke alebo sa film inak pohráva s časom. Vždy mi to príde zaujímavé, elegantné a núti ma to zamyslieť sa nad tým, aké náročné bolo nakrúcanie. Tieto filmy stoja na detailoch, precíznom strihu, presnej réžii a šikovne napísanom scenári. A všetky tieto aspekty sa v tomto filme spojili. Režiséra Oliviera Treinera som nepoznal, bol pre mňa veľkou neznámou, nikdy nenakrútil žiadny film – za svoj krátky film Ladič pian získal veľké a významné ocenenie. Po tomto filme si však jeho meno zapamätám celkom dobre, pretože Treiner nakrútil veľmi dobrý a kvalitný film, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny skúsenejší režisér.
Treinerova réžia srší energiou a nápadmi. Cítim z nej veľkú ľahkosť a istú sebadôveru, ktorá je zjavná pri práci s hercami a budovaní príbehu a motivácií. Treiner sa postaral o vizuálnu stránku filmu a krásne sa s ňou pohral. Či už ide o perfektnú kameru, prácu s detailmi, atmosféru, kontrast, farebnú paletu alebo opakovanie scén a vnútornú dynamiku. Veľkou oporou je tu výborný strih, o ktorý sa postarali Camille Delprat a Valérie Deseine. Deseine a Delprat majú cit pre precízny strih a scény, v ktorých sa hrá na klavíri, sú fantasticky zostrihané a majú toľko energie a emócií. Každá scéna s pianom dokáže dokonale povedať všetko podstatné a dôležité. Presne vypovedá o tom, ako sa hlavná postava cíti a čo sa jej práve preháňa hlavou. Delprat a Deseine odviedli na tomto filme skvelú prácu a vďaka nim je ľahko pochopiteľný a zrozumiteľný, teda za predpokladu, že ste pozorní a nebojíte sa premýšľať.
Podarený scenár
Osobne sa mi scenár Camille Treiner, ktorá sa podieľala aj na scenári a réžii filmu, veľmi páčil. Je dobre napísaný a vyrozprávaný. Je vidieť, že autori majú nejaké životné skúsenosti a neboja sa premýšľať o živote z viacerých strán. Čo sa týka rozprávania, veľmi sa mi páčili momenty, keď sa príbeh začína rozvetvovať a vzniká „nová dejová línia“. Momenty, keď všetky „línie“ ovplyvní určitá udalosť, vo mne dosť silno rezonovali a každá verzia hrdinky to prežíva dosť podobne, a predsa každá inak.
Scenár má veľmi dobré dialógy, ktoré sú z môjho pohľadu prirodzené a uveriteľné. Spôsob, akým sa postavy vyvíjajú, menia a rozhodnutia, ktoré robia, fungujú veľmi dobre. Všetko sa drží na uveriteľnej úrovni, ktorá pôsobí ako niečo z každodenného života.
Presní herci
Film môže mať skvelý scenár, režisér môže byť maximálne zručný, ale ak nemá kvalitných hercov, ktorí dokážu film predať, je to všetko trochu zbytočné. Našťastie režisér Treiner získal veľmi dobré herecké obsadenie, ktoré zahrá všetko, čo treba. Lou de Laâge podáva skvelý výkon. Laâge má vo filme veľa rolí a každú z nich zahrala vierohodne, živo a zakaždým inak, no zároveň sa z nej nikdy nevytratí pôvodná osoba, na ktorej je založená. Pre herečku to musela byť veľká výzva a Laâge ju zvládla nádherne. Výkon Raphaëla Personnaza sa mi celkom páčil, pretože je veľmi sympatický a svojej postave dodal ten správny šarm, vďaka ktorému hneď pochopíme, prečo si získal srdce našej hrdinky.
Páčil sa mi aj výkon Isabelle Carré, aj keď toho nemá až tak veľa, aj tak si ukradne niekoľko scén pre seba. To isté platí aj o Grégory Gadeboisovi, ktorého herecký výkon je v závere filmu veľmi silný a dojímavý, a Gadebois to hrá na jednotku.
Komu by sa mohol film páčiť
Tento film nie je pre každého. Je trochu náročnejší na sledovanie a vyžaduje si pozornosť. Našťastie je to však stále mainstreamový film a o nejakom nepochopiteľnom umení nemôže byť ani reči. Je to jednoducho film, ktorý si vyžaduje pozornosť. A teraz je na mieste otázka, pre koho je určený? Osobne si nemyslím, že je pre puberťákov. Nie že by nepochopili pointu alebo príbeh, ale z môjho pohľadu by si ho nedokázali tak vychutnať a prijať to, čo predstavuje. Čo by bolo, keby… si najviac užijú ľudia, ktorí si v živote niečím prešli. Diváci, ktorí sa môžu spätne pozrieť na to, čím si prešli, aké chyby urobili, čo sa im v živote podarilo alebo akú životnú cestu si vybrali. Čím viac ste toho prežili, tým viac vás film môže zasiahnuť, pretože sa zaoberá témami, ktoré sa objavujú tým viac, čím je človek starší.
Klady a zápory
Už som spomenul režiséra, scenár, strih, hercov, vizuálnu stránku – kameru, farebnú paletu atď., ale jednu vec som zámerne vynechal. Tou poslednou vecou je hudba. Hudba hrá vo filme veľkú úlohu. Nie je náhoda, že práve pomocou hudby hlavná postava rieši svoje problémy alebo vyjadruje svoje pocity. A ako som už napísal, všetky scény, v ktorých sa hrá na piano, sú nádherne natočené a zostrihané.
A teraz sa dostávame k záporom filmu. Mne osobne sa film páčil, ale rozhodne nie je bezchybný. Z môjho pohľadu mohol byť o pár minút kratší. V poslednej tretine som mal pocit, že sa režisér snaží každú líniu nejakým spôsobom uzavrieť, a miestami mi to pripadalo až príliš nasilu, pretože sa buď unáhlil, alebo si vybral tú najľahšiu cestu. Trochu mi vadilo, ako sa tvorcovia vysporiadali s jednou postavou, pretože aj ona by si zaslúžila zaujímavejší koniec.
Recenzia záverom a hodnotenie filmu Čo by bolo, keby…
Som veľmi rád, že som si film pozrel, pretože mám túto tému vo filmoch veľmi rád. Film sa veľmi pekne pozerá, je inteligentný a zábavný. Veľkým plusom je samozrejme aj samotná zápletka, ktorá vás núti zamyslieť sa, čo by sme vo vlastnom živote urobili inak a boli by sme šťastnejší? Ak teda máte náladu na zaujímavý a trochu náročnejší film, Čo by bolo, keby… je dobrou voľbou.
Hodnocení: 7,5-8/10
Ďakujeme za spoluprácu distribučnej spoločnosti Vertigo Distribution!
Ďakujeme, že ste si prečítali našu recenziu. Dúfam, že sa vám recenzia filmu Čo by bolo, keby… páčila a podporíte tento inteligentný film v kine.
Zdroje: Vertigo Distribution, ČSFD
Zdroj titulného obrázku: Vertigo Distribution
