Planéty podobné Zemi
Odkedy astronómovia potvrdili prítomnosť planét mimo našej slnečnú sústavy (exoplanét), ľudí ihneď zaujímalo, na koľkých by sa mohol ukrývať život. No a teraz sme o krok bližšie k nájdeniu odpovede. Podľa dát z vesmírneho teleskopu Kepler na hľadanie života by asi polovica hviezd s porovnateľnou teplotou ako Slnko mohla hostiť planéty podobné Zemi.
Kepler
Misia Kepler bola vypustená 7. marca 2009 za účelom hľadania kamenných svetov podobných Zemi. Pred dvoma rokmi teleskopu došlo palivo a ukončil tak svoju aktívnu púť, počas ktorej skúmal pol milióna hviezd a 3 tisíc exoplanét. Detegoval ich takzvanou tranzitnou metódou. Zameral sa na hviezdy a ich pravidelné poklesy žiarenia, ktoré znamenajú prítomnosť práve pred nimi prechádzajúcej exoplanéty. Jeho misia, ktorá bola rozčlenená do dvoch fáz (hlavná a a rozšírená), bola veľmi úspešná. Teleskop Kepler je totižto zodpovedný až za dve tretiny celkovo objavených exoplanét. Všetky, za ktorými stojí tento ďalekohľad, to majú aj v názve, ako napríklad Kepler-88d.
Len obývateľná zóna nestačí
Kepler nám taktiež povedal, že v Mliečnej dráhe je viac planét ako hviezd. Ale na výpočet toho, ako časté sú svety podobné tomu nášmu, sa vedci pozreli na výlučne kamenné planéty o veľkosti 0,5 – 1,5 Zeme. Podmienkou bolo aj to, aby obiehali okolo hviezdy teplotne a vekovo podobnej Slnku. Takých je v Mliečnej dráhe asi 7% zo všetkých hviezd.
Ide o širokú škálu hviezd, z ktorých každá má svoje vlastné vlastnosti ovplyvňujúce okolité planéty. Preto je ťažké určiť počet planét s vodou a prijateľnou teplotou. Vedci to teda skúsili novým spôsobom. Doteraz totiž za pravdepodobnosť toho, že je na planéte voda, považovali hlavne jej pozíciou v obývateľnej zóne. Ide o miesta, kde je planéta v hodnej vzdialenosti od hviezdy.
Najnovšie do toho však zapojili aj vzťah teploty hviezdy so svetlom, ktoré vyžaruje a prípadná planéta absorbuje. Táto analýza spomínané vzťahy zohľadňuje a môže poskytnúť lepšie pochopenie toho, či daná planéta je alebo nie je schopná podporovať výskyt tekutej vody a potencionálneho života. V tomto prípade silno záleží aj na zložení atmosféry planéty.
To všetko je možné spojením dát Keplera s dátami od teleskopu Gaia, ktorý detailne skúma hviezdy. Vedcom poskytuje informácie o množstve energie vyžarovanej na planétu na základe toku hviezdy. Inými slovami, na základe množstva energie emitovanej v určitej oblasti za určitý čas.
Druhá Zem za každým rohom?
Vedci urobili verdikt z doteraz pozbieraných dát. Výsledkom je, že až 50% Slnku podobných hviezd môže hostiť planéty podobné Zemi. Ak do úvahy neberú novú analýzu, ale len odhad na základe obývateľnej zóny, výsledok je dokonca 75%. Tieto hodnoty ešte pravdepodobne budú zmenené vplyvom nastupujúcich systémov a spôsobov, ktoré už sú vyvíjané a pripravené posunúť hľadanie života za hranicami slnečnej sústavy na nový level. Podobné zistenia nám v budúcnosti pomôžu pri odhadnutí na prvý pohľad nádejných hviezdnych systémov.
Zdroj: space.com
