Jupiter okolo Slnka neobieha
Už od roku 2006, kedy Pluto oficiálne prišlo o status planéty, sa na základných školách učíme, že Slnko obieha 7 planét. Hovorí sa vlastne, že ho obieha všetko, čo sa nachádza v našej sústave. Ibaže to tak celkom nie je. Toto tvrdenie vedci vyvrátili a podľa nich plynný gigant Jupiter okolo Slnka v skutočnosti neobieha. Ako je to možné?
Je obrovský
Jupiter je s prehľadom najväčšou planétou slnečnej sústavy a nie nadarmo je považovaný za jej kráľa. Svojou silnou gravitáciou k sebe priťahuje rôzne nebezpečné kozmické telesá, ktoré by mohli ohroziť Zem. Jeho gravitácia je tak silná, že ovplyvňuje dokonca aj našu hviezdu. Ťažisko Jupitera so Slnkom sa na rozdiel od ostatných planét totiž nenachádza v Slnku, ale nad ním. Takzvané barycentrum dvojice je vo výške asi 49 tisíc kilometrov nad povrchom hviezdy (7% z polomeru Slnka). Okolo tohto bodu obiehajú obe telesá, čo vytvára dojem, akoby so sebou tancovali.
Keď menší objekt vo vesmíre obieha ten väčší, stále nevytvára úplne dokonalý „kruh“. Nájdu si spoločný bod ťažiska alebo barycentrum a ten spoločne obiehajú. Samozrejme, pri veľkom rozdiele medzi telesami je ťažisko tak blízko k centru toho väčšieho, že vykrivenie je malé až zanedbateľné. Zoberme si ako príklad Zem, je oveľa menšia ako Slnko, takže ťažisko sa nachádza veľmi blízko k jeho stredu. Naša planéta a rovnako aj ďalšie tým pádom vytvára takmer dokonalý obiehací kruh. Rovnaký proces prebieha aj medzi Zemou a stanicou ISS, kde je Zem tým väčším objektom. Tento jav sa podarilo detegovať už aj za hranicami slnečnej sústavy, čoho ukážkovým príkladom je náš najbližší hviezdny sused Alfa Centauri.
Rozdvojený osud
Ďalším odhaleným tajomstvom Jupitera je fakt, že sa ani nemusel stať planétou. Pri jeho zrode mu nechýbalo veľa a mohla z neho byť druhá hviezda. Dodnes sa im chemickým zložením podobá, no na počiatku však nebol dostatočne hmotný, aby sa jednou stal.
Zdroj: iflscience.com
Zdroj titulného obrázku: Pexels.com/T Keawkanok
