Exoplanéta Proxima b
24. augusta 2016 NASA oznámila prelomový objav. Pri najbližšej hviezde k slnečnej sústave Proxime Centauri bola objavená prvá planéta. Dostala pomenovanie Proxima b a ihneď sa zaradila k cieľom pre najpodrobnejšie exoplanetárne skúmania. Svojím zložením a veľkosťou totižto pripomína Zem. Vzhľadom na to, že štatisticky je len 1 z 80 detekovaných svetov vyhodnotený ako vhodný pre život, nám tento objav dáva veľkú nádej. Je však exoplanéta Proxima b naozaj vhodná pre život, aký poznáme?
Systém Alfa Centauri
Hviezda Proxima Centauri je súčasťou systému Alfa Centauri, ktorému patria ďalšie 2 hviezdy – Alfa Centauri A a B. Tie tvoria tzv. binárny pár, čo znamená, že sa gravitačne ovplyvňujú a obiehajú okolo seba vo vzdialenosti rovnakej asi ako medzi Slnkom a Uránom. Od našej slnečnej sústavy sú vzdialené 4,3 svetelných rokov. Status najbližšej hviezdy k nám im zobrala práve neskôr objavená Proxima Centauri. Jedná sa o oveľa menšiu a menej žiarivú hviezdu typu červený trpaslík obiehajúcu okolo binárnej dvojice vo vzdialenosti len 4,2 svetelných rokov od Slnka.
Druhá Zem rovno pred nosom?
V systéme boli zatiaľ potvrdené 2 kamenné exoplanéty. Proxima c a spomínaná Proxima c. Tá sa narozdiel od Proxima c nachádza v obývateľnej zóne, čo jej dáva šancu disponovať prijateľnými teplotami na zachovanie vody v tekutom skupenstve. Jeden obeh okolo materskej hviezdy planéte trvá len 11,2 pozemských dní. Takáto vzdialenosť k Slnku by Zem premenila v peklo, no pre Proximu b je to obývateľná zóna. Hviezda, okolo ktorej obieha, je veľmi slabá a oveľa menej žiarivá ako Slnko. Povrchové teploty sa na povrchu planéty pohybujú v rozmedzí od -90 až do 30 °C.
Neistotou je však správanie červeného trpaslíka, okolo ktorého Proxima b obieha. Tento druh hviezd je totižto v porovnaní s ostatnými oveľa aktívnejší na erupcie, ktoré vystreľujú dávky nebezpečného žiarenia. Pre obyvateľov planét v okolí je to zlá správa. Búrlivé správanie hviezdy by mohlo Proximu b úplne zbaviť atmosféry a zmariť podmienky pre život. Blízka vzdialenosť k hviezde má okrem toho ďalšiu nevýhodu.
Proxima b ju pravdepodobne obieha vo viazanej rotácii, čo znamená, že jedna strana planéty je neustále otočená smerom k hviezde. Na dennej strane by teda boli teploty oveľa vyššie ako na tej nočnej a na povrchu by boli silné búrky. Na to je však potrebná prítomnosť atmosféry, ktorá ostáva záhadou. Nevieme, či Proxima nejakú má alebo nie. S určitosťou vieme len, že je o niečo málo väčšia ako Zem a o 17% hmotnejšia. Gravitácia na jej povrchu je teda silnejšia ako na našej planéte, no nie o veľa.
V konečnom dôsledku je Proxima b možno vhodná pre vznik života na nej, no pre ľudí by bola asi nebezpečná a tak sa úplne nedá považovať za druhú Zem. Ešte počas našich životov by sme sa o nej však mohli dozvedieť oveľa viac.
Projekt Breaktrough Starshot
Obrovský boom okolo Proximy b na seba nenechal dlho čakať. Krátko po objavení planéty v obývateľnej zóne najbližšej hviezdy k Slnku vedúci plánu Yuri Milner oznámil projekt Breaktrough Starshot. Plánuje doslova vniknúť do systému Proximy a urobiť fotografie obiehajúcej planéty. Plán spočíva vo vyslaní tisícich nanolodí smerom k hviezde do budúcej generácie. Každá z lodí by bola vybavená mikrokamerovým systémom v strede tenučkej plachetnice s rozmermi 4×4 metrov s celkovou hmotnosťou len pár gramov. Všetky plachetnice majú byť vynesené do obežnej dráhy, odkiaľ budú super výkonnými lasermi zo zeme vystrelené smerom k systému Alfa Centauri. Majú pritom dosiahnuť rýchlosť až 15-20% rýchlosti svetla, čo znamená, že k cieľu by dorazili za prijateľných 20 až 30 rokov cesty. Projekt je zatiaľ naplánovaný na rok 2036 a bude stáť viac ako 10 miliárd dolárov.
Čo si myslíte o objave exoplanéty Proxima b?
Zdroje: dailymail.co.uk, space.com
Zdroj titulného obrázka: ESO/M. Kornmesser (CC BY 4.0 DEED)
