Bronz nad zlato
„Veríte na zázraky?“ Tieto slová odzneli z úst amerického komentátora po finálovom zápase medzi USA a Sovietskym Zväzom na zimných olympijských hrách v Lake Placid 1980. Podceňovaný tím vysokoškolákov zdolal Ruskú zbornú s veľkými menami vtedajšieho hokeja na čele s legendárnym Vladislavom Tretiakom. O podobný počin sa počas víkendu postarali aj naši hokejisti. Nie v tak veľkých rozmeroch ako Američania, ale po prvýkrát mohlo malé Slovensko oslavovať veľký hokejový medailový úspech pod piatimi kruhmi. Bronz nad zlato sa však začalo rodiť už dávno pred olympijskými hrami.
Kde Slovák nemôže, Kanaďan pomôže
Písal sa rok 2017. Slovenský hokejový tím zažil najhorší šampionát za posledných 10 rokov, keď v Kolíne takmer vypadol z najvyššej kategórie. Zachránila nás úvodná výhra s trpaslíkom z Talianska po predĺžení. Pod trénerskou stoličkou Zdena Cígera sa netopil ľad, ale v priebehu niekoľkých zápasov si sám pod sebou vyzeral obrovskú dieru, v ktorej sa utopil. Či už to bol nezvládnutý šampionát, alebo bojkot hráčov nechajme minulosťou. Zmenu si pýtal každý, pretože takýmto smerom sa obľúbený šport miliónov Slovákov nemohol uberať.
Hodené kocky vylosovali z vreca osudia kanadského trénera Craiga Ramsayho. Mnohí boli po jeho príchode skeptickí a internetoví odborníci Kanaďana odpísali ešte pred úvodným tréningom: „Na čo nám je ďalší zahraničný tréner, čo ich na Slovensku nemáme dosť?!“, kričalo z komentárov rovnako ako pri Vladimírovi Vůjtekovi. Ako však môže jeden tréner zmeniť mentalitu všetkých hráčov za tak krátku dobu? Slovenský hokej sa pustil do experimentálneho prerodu, ktorý mu mal o pár rokov zabezpečiť úspech.
Oslava športu na Ďalekom východe
Prvá ostrá skúška prišla vo februári 2018 na Ďalekom východe. Nie, Bača Ramsay so svojou družinou necestoval do Humenného, ale Slovákov čakal olympijský turnaj v Pjongčangu. Pre menej geograficky zdatných, Pjongčang je prímorská časť v provincii Gangwon na východe Kórey, tej Južnej samozrejme. Po 20 rokoch sa na mužskom hokejovom turnaji pod piatimi kruhmi nepredstavili hráči z NHL. Naskytla sa obrovská šanca uspieť pre malé hokejové krajiny, čo potvrdilo Nemecko, ale k tomu sa dostaneme. Pozbierali sme najlepších hráčov z Európy a vydali sa na dlhú cestu do Ázie.
Hneď na úvod nás čakal súper najvyššieho rangu. Ruskí hokejisti už v tom čase nemohli vystupovať pod vlastnou vlajkou, a tak sme prvýkrát na vlastné oči videli hrdých patriotov nastupovať na ľad pod zástavou Ruského olympijského výboru. Pýtate sa prečo? Kvôli štátom riadenému dopingu. Po prevalení škandálu milióny mladých mamičiek okamžite povyhadzovali matriošky zo skríň a minimálne do konca roka 2022 prestali variť boršč. Ale späť k veci.
Tentokrát mu už nestál
Hlavami sme zostali v šatni, samotní hokejisti boli zmätení, proti komu vlastne hrajú. Už po štyroch minútach sme s našim súperom prehrávali 0:2. Tréner Ramsay však nedával na sebe poznať žiadne známky emócii. Slovákom sa podarilo do prestávky vyrovnať a zápas začal odznova. V tretej tretine vybuchla na Slovensku sopka radosti. Peter Čerešňák, ktorý ani nie rok predtým rozhodol veľkolepý zápas s Talianskom, dostal puk na modrú čiaru, a tentokrát sa už nemusel upokojiť pretože mu stál, ten puk samozrejme. Fantázia, oslavujme nového trénera, kupujme nové televízory. Vyhrali sme nad Ruskom.
Toto bolo naše prvé aj posledné víťazstvo v Pjongčangu. Nasledujúci zápas proti Slovinsku sme prehrali po nájazdoch, aj napriek obrovskej motivácii po zlatom úspechu Anastasii Kuzminovej. Posledný súboj v skupine s Amerikou sme nezvládli a rovnaký súper nás zdemoloval aj v osemfinále. Dovidenia Južná Kórea, 11. miesto z 12 sme si zrovna nepredstavovali. Hokejový svet prekvapili Nemci, ktorí sa prebojovali až do finále. V ňom podľahli Ruskému olympijskému výboru. Rozhodujúci gól strelil Kaprizov, dnes hrajúci v zámorskej profilige.
Domáci šampionát spojil Slovákov a zdvihol ich tlak
Po ôsmich rokoch sa šampionát konal na Slovensku. Nabudení Slováci s Kanaďanom za kormidlom a cieľom konečne postúpiť do štvrťfinále, vykorčuľovali na ľad pred úvodným zápasom s USA. Diváci pozerali ako puk, čo chlapci s dvojkrížom na hrudi predvádzali na zamrznutom rybníku košickej Steel arény.
Fantázia v pohybe, technika majstrov, dobre zase nepreháňajme. V otváracom zápase sme prekonali amerického súpera v každom ohľade. Na Fínov sme boli opäť prikrátky. Hetrikom nás schladil Kaapo Kakko, ale šanca na postup bola naďalej enormná. Proti Kanade sme zažili azda najlepší hokej od zisku zlata v Goteborgu, až na ten srdcervúci záver. Zápas ako na hojdačke rozhodli hráči „Javorového lista“ dve sekundy pred koncom.
Proti Nemcom sme museli otáčať, čo sa nám aj podarilo, ale v poslednom úseku nášho divadelného hokejového predstavenia sme akosi odplávali preč z deja. Nemci vyrovnali a Draisaitl pol minúty pred koncom otočil vývoj stretnutia. Štvrťfinálovým dverám sme mohli opäť iba zamávať, aj napriek vysokým výhram nad Francúzskom, Veľkou Britániou a derniére Ladislava Nagya v zápase s Dánskom. Radosť z predvedenej hry striedal smútok z výsledku. Hra Slovenska pod Ramsaym gradovala. Ukázalo sa, že výber nového lodivoda bol správny.
Štvrťfinálová neúčasť mrzela o to viac, že postup na nasledujúcu olympiádu v Pekingu sme si museli vybojovať v kvalifikácii. Rok na to sa zmenil celý svet. Turnaj v Bratislave a Košiciach ovládli naši saunoví kamaráti z Fínska, rovnako ako pred ôsmimi rokmi. Očividne sa im na Slovensku páči.
Ako jeden netopier celý svet doma zatvoril
Príbeh o netopierovi z Wu-chanu ste už asi počuli. Hokejový a celý športový svet zamrzol. Nasledujúce majstrovstvá boli zrušené, hokejová kvalifikácia bola presunutá na rok 2021. Smelé plány sme tak museli odložiť a najmä prežiť. Pod rúškom vírusu sa však nenápadne na Slovensku rodili nové hviezdy nášho budúceho hokeja. 16-ročných Šimona Nemca a Juraja Slafkovského sme mali možnosť prvýkrát vidieť na MS juniorov v Kanade. Skutočne sme sa tešili, čo predvedú, pretože sa šepkalo o novom Chárovi či Gáborikovi. Bodovo sa mladí junáci nepresadili, ale svojimi výkonmi si vybojovali miesto v na MS v Rige.
Odhodlaní postúpiť po ôsmich rokoch do štvrťfinále a vytrieť zrak hneď prvému súperovi. MS sa konali čisto v Rige, kvôli politickej situácii v Bielorusku. Nebudeme bližšie špecifikovať.. ech ech Lukašenko. Menšia hala v hlavnom meste Lotyšska pripomínala skôr socialistickú telocvičňu ako priestor na usporiadanie hokejového šampionátu, ale budiš podarilo sa. Súperi padali na slovenských hokejkách jeden za druhým.
Štvrťfinále v lotyšskej telocvični
Bielorusov sme deklasovali, za čo sme si vyslúžili aj prostredník od ich mladej vychádzajúcej hviezdy, v tom čase však mohol vyjsť maximálne po schodoch do hotelovej izby. S Britmi sme sa trápili, ale nakoniec sme tesne zvíťazili. Rusko, teda Ruský olympijský výbor alebo hokejistov z Ruska sme dokázali taktiež zdolať a štvrťfinálový sen bol naozaj blízko. Potom však nastal zlom. Švajčiarom sme podľahli vysoko 1:8, čo nečakal azda nikto. Dáni proti nám dlho držali bezgólový stav, až sa na to jeden z usporiadateľov nemohol pozerať a vypol svetlá v telocvični, teda na prázdnom štadióne. Evidentne nám to pomohlo, pretože sme dokázali dvoma gólmi preklopiť misky váh na svoju stranu.
Štvrťfinálovú istotu sme si mohli vybojovať proti Švédom, ale nepodarilo sa. Pomohli nám však Rusi a Švédi sa prvýkrát v histórii nepredstavili medzi osmičkou najlepších. Zápas s Českom bol iba nezvládnutou lahôdkou, prehra 3:7 nás nepotešila, ale ani nezarmútila. Vo štvrťfinále sme opäť vysoko prehrali s americkým mužstvom. Ale boli sme vo štvrťfinále nie? Konečne sa to podarilo. Turnaj ovládla Kanada, aj napriek tomu, že po troch zápasoch svietila na ich konte bodov tučná nula. V nasledujúcich zápasoch však opäť ukázali, že sa s hokejkami už narodili. Slovákov čakala olympijská kvalifikácia v Bratislave.
Peking tras sa, už ideme – Bronz nad zlato
Olympijskú kvalifikáciu si mohli slovenskí hokejisti vychutnať aj s divákmi na tribúnach. Medzi našimi hokejistami a postupom do Pekingu stála trojica Rakúsko, Poľsko, Bielorusko. Všetky tri zápasy sme zvládli, aj keď v niektorých prípadoch s odretými ušami. Realizačný tím mohol zarezervovať letenky do Číny. Krátko pred novým rokom prišla smutná správa, hokejistom NHL kvôli bezpečnosti nedovolili účasť na zimnej olympiáde. Po štyroch rokoch sa tak v ďalekom Pekingu predstavili opäť iba hráči z Európy a nižších zámorských líg. Garnitúra slovenských hráčov za morom je v posledných rokoch skutočne biedna, takže to zvýšilo naše šance na kvalitné umiestnenie.
Zostava slovenskej reprezentácie pod piatimi kruhmi vzbudzovala množstvo otáznikov. V skvele hrajúcej forme Lantoši či Liška do tímového konceptu nezapadali, ale Marko Daňo napríklad áno. Miro Šatan a spol. sa do ázijskej krajiny rozhodli zobrať aj mladíkov Nemca, Slafkovského a Kňažka. Po úvodnom kempe a viacerých testoch sa slovenskí hokejisti vydali bez veľkých očakávaní na misiu Peking. V uzatvorenej bubline trávili hráči spolu množstvo času a pripravovali sa dobyť ľady nehokejovej krajiny. Ešte pred odchodom bol pozitívne testovaný Peter Cehlárik a k mužstvu sa pripojil neskôr. Hráči z českej ligy si na svoj prílet museli takisto počkať.
Severská kombinácia na úvod – Bronz nad zlato
Okrem zraneného Ďalogu sme však do prvého zápasu proti Fínom nastúpili v plnej sile. Neobľúbený súper, proti ktorému sme nevyhrali takmer 18 rokov, nám príliš zrkadlo olympijských šancí nenastavil. Celé hokejové Slovensko šokoval mladý Slafkovský, ktorý otvoril skóre zápasu. V reprezentácii sa mu príliš nedarilo či v seniorskej alebo juniorskej. Jednoducho sa nedokázal presadiť, ale v National Indoor Stadium to konečne zlomil. Slafkovský sa stal najmladším strelcom na olympiáde od roku 1984. Tri nasledujúce góly Fínov nás položili na lopatky. Slafkovský síce druhým gólom opäť vykresal iskierku nádeje, ale úvodný zápas sme prehrali 2:6.
24 hodín po prvej pekinskej prehre sa proti nám postavili Švédi. Bilancia hovorila jasnou rečou. Proti „Tre kronor“ sme pod piatimi kruhmi ešte neprehrali. Po prvej tretine však bolo všetko inak. Tri presné zásahy žltých kanoniérov vyhnali z bránky Tomeka. V druhej tretine sme už videli medzi troma žrďami Patrika Rybára, syna bývalého slovenského brankára Pavla. Rybár v bráne čaroval a za svoj chrbát nepustil ani jeden puk. Gólovú poistku pridali Švédi do prázdnej brány. Čo čert chcel, Slafkovský sa dokázal presadiť tretíkrát na turnaji. Jeho gól mal však iba kozmetický charakter.
Keď Lotyša lapajú, pekne mu spievajú – Bronz nad zlato
Ako už tradične, na štvrtej olympiáde za sebou, zo skupiny postupovali všetky mužstvá. Priama účasť vo štvrťfinále nepripadala po dvoch prehrách do úvahy, ale prípadne víťazstvo s Lotyšskom by nám zabezpečilo lepšiu pozíciu v play-off o postup. Stalo sa. Konečne zlomila strelecké prekliatie aj prvá formácia. Na gól Marinčina síce dokázal náš pobaltský súper odpovedať, ale góly Cehlárika a štvrtý Slafkovského už boli moc aj na bujných lotyšských zabijakov. Tí ešte nazačiatku tretej tretiny znížili, ale Zuzin a Jurčo, ktorý z polky ihriska vymietol pavučinu v prázdnej Lotyšskej bráne, rozhodli o našej výhre 5:2. V play-off na nás čakali Nemci.
Neboli to tí Nemci akých sme poznali z predchádzajúcich šampionátov. Prakticky ich Slováci ani nepustili k slovu. Šťastný gól Hudáčka nasledovali presné zásahy Cehlárika a Krištofa. V tretej tretine si gólové konto otvoril gólom do prázdnej bránky náš kapitán Marek Hrivík. Rybár si opäť udržal čisté konto. Naši sa víťazne naladili a po 12 rokoch sa im podarilo preniknúť do štvrťfinále olympijského turnaja. USA nebol nezdolateľný súper.
Výkrik rannej radosti zobudil susedov – Bronz nad zlato
Súboj proti Amerike sme hrali opäť o piatej ráno nášho času. Tretíkrát po sebe si slovenskí fanúšikovia museli privstať, ale to je obeta ázijských olympiád. Skóre zápasu proti zámorskému súperovi otvoril, kto iný ako Juraj Slafkovský piatym gólom na turnaji. Americký brankár Mann musel ešte pri odlete počuť cinkať tyčky za svojicm chrbtom. USA otočilo vývoj stretnutia, ale Slováci bojovali a zo všetkých síl sa snažili druhýkrát v zápase pretlačiť gól za Mannov chrbát.
46 sekúnd pred koncom sa to podarilo. Trmu-vrmu pred americkou bránou využil Hrivík a vlna radosti takmer vybila plexisklá na našej striedačke. Zápas dospel do samostatných nájazdov. Rybár predviedol päť excelentných zákrokov, z našej ekipy sa presadil Cehlárik a Slováci postúpili do vytúženého semifinále. Čakal nás opäť súboj proti Fínom.
Neprekonateľná stena tisícich jazier
Znie to ako názov tureckej telenovely, ale neprekonateľná stena tisícich jazier je skutočná a slovenských hokejistov trápi už dlhých 18 rokov, áno 28.4. to bude 18 rokov čo sme proti Fínsku vyhrali naposledy. Fíni strelili prvý gól zápasu, stiahli sa do obrannej ulity a rožky vystrkovali iba v núdzových prípadoch. So všetkými šancami Slovákov si pozorný Harri Säteri poradil. Do finále sme sa rovnako ako vo Vancouveri neprebojovali. Čakal na nás zápas o bronz proti Švédsku.
V roku tigra so srdcom draka – Bronz nad zlato
Zápas o bronz sledovalo pravdepodobne celé Slovensko. Aj tí čo hokej videli iba v amerických hollywoodských filmoch, sadli v sobotu 19. februára o 14.10 pred obrazovku a očami posúvali slovenských hokejistov k vytúženej medaile. Po prvej bezgólovej tretine rozjasal slovenských fanúšikov, počkaj si na to meno, áno, Juraj Slafkovský. Jeho tečovaná strela zaplachtila za chrbát švédskeho brankára. Ako by on sám povedal, gól ako z bufetu, ale šťastie sa priklonilo na našu stranu. Prvýkrát na šampionáte sa nám dokonca podarilo využiť presilovku. Samuel Takáč našiel milimetrový priestor vo výstroji švédskeho brankára a zvýšil na 2:0.
Švédov sme držali na dištanc. Neuveriteľná obetavosť spojená s fantastickým výkonom nášho Rybára sa dočkala svojho úspechu. Do prázdnej brány zvýšil na 3:0 Slafkovský, siedmym gólom na turnaji prosím pekne, a rovnako sa presadil aj Regenda, ktorý si za svoj výkon gól zaslúžil. Záverečný klaksón rozjasal Slovákov na ľade aj pri obrazovkách. „Máme bronz, v roku tigra so srdcom draka“, zneli prvé slová komentátora Pavla Gašpara. Tí čo očakávali rovnakú reakciu ako od Marcela Merčiaka po odloženom zjazde mužov zostali sklamaní.
Bronz nad zlato
Neuveriteľná cesta Slovákov v Pekingu skončila bronzovou medailou so zlatou príchuťou. Pri emotívnych momentoch po zápase sme cítili, že tentokrát je skutočne bronz nad zlato. Olympijský turnaj ovládli Fíni, ktorí vo finále porazili Rusov. Juraj Slafkovský mohol oslavovať viacnásobne. Stal sa najlepším strelcom, najproduktívnejším hráčom a celkovo najhodnotnejšou postavou celého hokejového turnaja (MVP). Medzi All-stars tím sa zaradil aj Patrik Rybár.
Mladej zostave sa podarilo to, na čo celé Slovensko čakalo dlhé roky, od Vancouveru 2010. Bronzovú medailu im už nikto nevezme a svojou obetavou hrou si získali srdcia všetkých na Slovensku. Chlapci Ďakujeme za krásne dva týždne strávené v opojení radosti a úspechu, na ktorý nezabudneme. Bronzoví hokejisti sa vrátia z Číny zlatí!
Historický úspech Slovákov sme si naplno užívali spolu so zlatou medailou Petry Vlhovej. Sledovali ste cestu slovenského hokejového mužstva v Pekingu? Bronz nad zlato.
Prečítaj si aj: Má 17 a strieľa góly a v očiach otázku, čo slovenský hokej zmení!
Zdroj: iihf.com
Zdroj titulného obrázka: Instagram/Juraj Slafkovský (@_slafkovsky_)
