Black Hammer Vol. 1
Na pulty našich kníhkupectiev a komiksových shopov prišla veľmi rýchlo prvá časť komiksovej série, ktorá dostala hneď dve Eisnerove ceny v roku 2016! Keď som po prvý raz počul o komikse Black Hammer (v našich končinách Černá palice), vedel som iba to, že ide o projekt od toho típka z Kanady, ktorého meno polka strednej Európy nevie vysloviť, pretože má francúzsky znejúce priezvisko. Hovorím o Jeffovi Lemirovi – autorovi nepríjemne kreslených autorských komiksov Sweet Tooth, Trillium, Essex Couty. Tieto grafické novely spája s jeho najnovším projektom jedno – všetky majú veľmi ťaživú atmosféru.
Černá palice!
Černá palice je komiks o vyslúžených hrdinoch, uviaznutých (nielen) v depresii, snažiacich sa vyrovnať s faktom, že sa nemôžu vrátiť. Nepripomína vám to niečo? Žeby Watchmen?! Je to tak. Lemire, podobne ako Moore v Strážcoch, pretvára bežnú stránku superhrdinstva na konverzačnejšiu a meditatívnejšiu tragédiu, plnú flashbackov a osobných drám. Naši hrdinovia sa po obrovskom boji s arcizáporákom, ktorý je krížencom Galacta a Antimonitora, teleportujú na farmu do akejsi diery uprostred juhozápadu USA. Problém je, že sa odtiaľ nemôžu dostať.
Dej
Dej komiksu začína presne v deň desiateho výročia tejto udalosti. Máme šesť hrdinov s podivnými menami – Plukovník Bizár, Madam Vážka, Valda Darda, Barbufon, Zlatuška Zlatonoška. Každý z nich odkazuje na nejakých existujúcich hrdinov. Napríklad Valda Darda je prepracovaný Kapitán Amerika. Barbufon je prakticky kopírka Martiana Manhuntera. Jedna z postáv – Plukovník Bizár – má vnímanie sveta podobné, ako má Dr. Manhattan. A tak ďalej. Celé toto dielo je vlastne pastiš (uvedomelá napodobenina výtvarného alebo iného umeleckého diela alebo výrazu). Lemire vo svojom scenári pracuje so žánrovým klišé a krásne ho pretvára na túto smutnú poctu príbehom zlatej a striebornej éry komiksu a sci-fi filmom 50. rokov.
Kresba?
To, o čom som sa zatiaľ nezmienil, je kresba. Tú tentoraz (ako už niekoľkokrát predtým – Plutona, Old man Logan, Descender) nerobil sám Lemire, ale pre mňa donedávna neznámy Dean Ormston. A ten je absolútne peckový! Vo všetkých promo veciach nájdete malú zmienku o tom, že počas práce na tomto projekte dostal mŕtvicu, pri ktorej mu prakticky ochrnula pravá polka tela – čiže aj kresliaca ruka. Kvôli tomu mal komiks dvojročné omeškanie. A na to, že tento človek prekonal niečo také, je komiks fakt k*rva dobre nakreslený! Vážne. Za mňa je toto jeden z najlepšie nakreslených a napísaných komiksov, aké som čítal.
Ormstonova technika je krásne prepracovaná a detailná. Nie každému asi sadne, ale podľa mňa je skvelá! Hrá sa dosť s čiernou plochou, ale aj s detailnou šrafúrou. Každá postava má svoj vlastný charakteristický dizajn a ani stavbou tela ani tvárou sa žiadna nepodobá na nejakú inú (však, Jim Lee). Jeho štýl pripomína z veľkej časti predmety vystrúhané z dreva. Určite nie je ľúbivý. Prináša zdeformovaný a melancholický pohľad na svet. Spolu so skvelým Davom Stewartom, ktorý sa postaral o farby, je Černá palice vizuálna pastva.
V čítaní už som trochu napred oproti českému vydaniu, pretože v Amerike vyšlo už trinásť čísel – z prvých šiestich už Dark Horse Comics urobil paperback, ktorého českú verziu s pevnou obálkou u nás vydalo Comics Centrum. Už o pár dní vyjde druhý zväzok v brožovanej väzbe na americkom trhu. Trinástym číslom aktuálna séria Black Hammer skončila, čo bol pre mňa šok, pretože 13. číslo končilo maximálnym cliffhangerom. Našťastie, pokračuje s pomenovaním Black Hammer: Age of Doom, ktorá vyšla v apríli 2018.
