KAPITOLA XXI
Prenikavý zvuk budíka bola prvá vec, ktorú som ráno počula. Začiahla som sa za telefónom a snažila sa ho po slepiačky vypnúť. Tiff vedľa mňa niečo nespokojne zavrčala, otočila sa na druhú stranu a pritiahla si prikrývku na hlavu.
„Ani mne sa nechce, ale musíme…“ zamrmlala som ospalo. Bolo presne osem hodín ráno, a aj napriek tomu, že stretávať sme sa mali o desiatej, musíme ešte stihnúť raňajky. Síce som po tej včerajšej pizzy vôbec nemala chuť ísť jesť, vedela som, že hneď, ako opustíme hotel, budem hladná.
Včera sme chvíľu sedeli vo vestibule, ja, Tiff, Aaron, Simon a Brandon. Čakali sme, kým nám doručia pizzu, ktorú sme následne rozniesli ostatným účastníkom výletu. Potom sme sa s Aaronom na chvíľku vrátili do vestibulu, kde sme iba sedeli a rozprávali sa o všeličom možnom a popri tom sme jedli pizzu. Teda, Aaron zjedol svoju a potom ešte polovicu mojej. A áno, stále vyzeral rovnako dobre, čo naozaj nechápem.
„Ja viem…veď už vstávam,“ pretrela si oči a posadila sa. Ako je možné, že to dievča vyzerá rovnako dobre, keď sa zobudí ako keď ide spať? Zasmiala som sa a taktiež donútila svoje telo posadiť sa. Chvíľku sme strávili prezeraním sociálnych sietí, no potom sme sa presunuli do obrovského šatníka, kde sme si včera večer uložili všetko oblečenie.
„Čo si obliekaš?“ spýtala som sa popri prehrabávaní sa mojimi vecami.
„Neviem, ale asi rifle a tielko. Svieti slnko, určite je teplo,“ odvetila a vytiahla spomínané oblečenie z poličky. Spravila som teda to isté a vytiahla tmavomodré rifle a biele tielko, zatiaľ čo Tiff mala biele rifle a čierne tielko.
Potom sme sa presunuli do kúpeľne, kde som si vyžehlila vlasy, zatiaľ čo Tiff si ich natočila. Ani jednej z nás sa nechcelo príliš maľovať, no Tiff ma presvedčila, že ak by sme sa náhodou niekde chceli fotiť, aby sme aspoň vyzerali dobre. Mala pravdu.
Aaron, Simon, Brandon, Nate a Caleb sedeli za veľkým stolom a o niečom vášnivo diskutovali.
„Zlatí, že nám obsadili miesta,“ povedala ironicky Tiff, keď si všimla, že všetky miesta okolo nich sú už obsadené. Urazene – teda Tiff bola urazená – sme si sadli čo najďalej od nich a od čašníka si vypýtali lievance s ovocím a kávu. Museli sme sa na tento deň nejako nakopnúť predsa. Čo najrýchlejšie sme sa najedli a vrátili sa na izbu. Samozrejme, chlapci si nás ani nevšimli.
„Práve mi Simon napísal, či sme už hore a kedy chceme ísť na raňajky!“ zakričala nahnevane Tiff, keď sme ležali na posteli. Začala som sa smiať a pokrútila hlavou.
„Nechala by som mu tam videné…“ povedala som pobavene. Tiff okamžite prikývla a odhodila mobil na opačný koniec postele, čiže do mojej nohy. Vďaka Tiff.
„Čo všetko si berieš so sebou?“ spýtala som sa po chvíľke ticha.
„Peňaženku. Čo viac potrebuješ?“
„Ja neviem, mikinu keby bola zima, pitie, jedlo, kondómy…je toho veľa,“ mykla som ramenami.
„Pozri, som rada, že sa mi do tej kabelky zmestí peňaženka a voňavka, nie to ešte mikina. Samozrejme, kondómy sú v peňaženke, a ak budem smädná, môžem vypiť voňavku. Aspoň budem voňať aj zvnútra,“ samozrejme, vždy nad vecou. Musela som sa nad ňou zasmiať, no skôr, ako som stihla hocičo povedať, s buchotom sa otvorili dvere, kde so smiechom stáli Simon, Brandon a Aaron.
„Och, už ste oblečené, super. Idete jesť?“ spýtal sa Simon s úsmevom.
„Samozrejme, škoda len, že sme tam už boli,“ povedala Tiff vyčítavým tónom. Súhlasne som prikývla a sledovala nechápavé pohľady chlapcov.
„Čo?“ spýtal sa nechápavo Simon.
„Kedy?“ spýtal sa Aaron. „My sme tam teraz boli a nevideli sme vás,“ dodal ešte.
„Áno, my vieme. Aj miesta ste nám pekne držali,“ ironicky zatiahla Tiff a urazene sa posadila na posteľ.
„No, my sme na vás čakali,“ zatiahol Simon. Samozrejme, Aaron sa iba uškŕňal opretý o dvere.
„Dobre, to je už teraz jedno,“ povedala som nakoniec, pretože som nemala náladu začínať deň hádkou. Všetci okrem Tiff súhlasne prikývli, a tým to bolo uzavreté. Chvíľu sme pobudli ešte u nás v izbe, no potom prišiel čas presunúť sa do autobusu, tak sme si pozbierali veci a spoločne sa vybrali dole. Príjemný pocit z toho, že ma Aaron drží za ruku zotrvával celý čas, až kým sme nevystupovali z autobusu.
Dnešok by sa dal opísať veľmi rýchlo. Najdlhší deň v mojom živote. Začalo sa to celkom výborne. Prišli sme do hôr, kde sme mali prechádzať rôznymi cestičkami medzi skalami a podobne. Tešila som sa, aj keď turistiku nemám rada.
Učitelia nám dali rozchod, iba nám povedali kedy a kde sa stretávame. Išli sme v zložení ja, Aaron, Brandon, Nate, Amanda, Caleb, Tiff a Simon a ešte nejaké dve dievčatá, ktoré som nepoznala. Neprešlo ani desať minút a dievčatá zastavili pri veľkom strome, ktorý práve kvitol a začali sa fotiť. Chlapci postávali bokom a rozprávali sa, zatiaľ čo my sme sa hrali na profesionálne fotografky.
Ale potom sme pokračovali hlbšie a hlbšie medzi skaly s občasnými prestávkami na fotenie, raz dokonca aj na cikanie. Za prvé, nebol tam záchod a za druhé je to predsa príroda, nie? Išla som len ja a Tiff, spoločne sme sa chránili pred nežiadúcimi pohľadmi okoloidúcich.
No ako sme boli pohltení skalami, ochladilo sa. Zo studených stien sálal chlad a žiadna z nás na to nebola pripravená. Po chvíľke nám už bolo jasné, že prechladneme a nedalo sa tomu nijako vyhnúť. Až kým mi Aaron neponúkol jeho mikinu, no okamžite som odmietla. Áno, bolo to romantické gesto, no mal pod ňou len krátke tričko a potom by ochorel on. Ale Aarona to nezaujímalo, vyzliekol si svoju mikinu a v priebehu pár sekúnd ju pretiahol cez moju hlavu a pohľadom ma donútil, aby som si ju obliekla poriadne.
V jeho bunde som sa utopila, rukávy som si musela vyhrnúť až po lakte aby som si vôbec videla prsty a o dĺžke ani nehovorím. No moje telo okamžite prijalo Aaronovo teplo a vôňu. Zvyšok cesty sme teda prešli nalepený na sebe, keďže mal strčené ruky vo vreckách svojej mikiny, aby mu nebola úplná zima. No nevybral si ich ani vtedy, keď sme sa vrátili naspäť do tepla, nad čím som sa usmievala ešte hodnú chvíľu.
Tiff strávila väčšinu času s jednou jej spolužiačkou, Olive, takže som bola odkázaná na Aarona a Brandona. Ukázalo sa, že si s oboma dosť rozumieme. Brandon mal síce svoju povesť drsňáka a kurevníka, no bol to zlatý a vtipný chalan. Smiali sme sa väčšinu času a ja som ani na sekundu nepochybovala o tom, že ísť na tento výlet bol dobrý nápad.
Po príchode na izbu sme sa s Tiff obe hodili na posteľ a unavene sledovali biely strop nad nami. Spravila som si rýchly cop a konečne si vyzula tenisky, ktoré som odhodila k dverám na balkón.
„Psychicky to nezvládam,“ povzdychla si Tiffany a smutne na mňa pozrela.
„Ani mi nehovor, myslela som, že tam zamrznem!“ odvetila som a pritiahla si Aaronovu mikinu bližšie k telu.
„Ty máš šťastie, že ťa Aaron navliekol do tej mikiny! Simon žiadnu nemal,“ rozčuľovala sa Tiff, no na perách sa jej pohrával úsmev.
„Všimla som si. Bola mi zima aj za teba,“ zasmiala som si a konečne si ľahla k nej. Po celom dni na nohách som si nevedela predstaviť nič lepšie ako ľahnúť si do mäkkej postele a už nikdy sa nepostaviť.
„Inak…chcela som ťa o niečo poprosiť,“ povedala Tiff do ticha, ktoré bolo rozhostené po izbe.
„Áno?“
„Nemohla by si dnes v noci spať s Aaronom? Kľudne môžete spať tu, len by sme chceli byť so Simonom sami,“ prvýkrát v živote som videla Tiffany červenať sa.
„Samozrejme, pohoda,“ usmiala som no vnútorne som bola celá vyplašená. Nechcem spať s Aaronom celú noc v jednej posteli a aby sme boli zamknutí v jednej izbe! Áno, je mi jasné, že by ma neznásilnil ani nič podobné, no nie som si istá, či sa už cítim na niečo takéto. Stráviť spolu noc, preboha!
„Si úžasná!“ zvolala a celá sa rozžiarila.
„No neviem, či s tým bude Aaron súhlas…“
„Bude, toho sa vôbec nemusíš báť,“ perverzne sa na mňa uškrnula. A doriti, čo teraz? Ako mu vysvetlím, že žiaden sex sa nebude konať?
Chvíľku sme sa rozprávali o všetkom možnom, no potom prišiel čas, kedy mala Tiff odísť a ja čakať na Aarona. Snažila som sa nenadväzovať žiadnu romantickú atmosféru, takže som si z copu spravila neupravený drdol a namiesto riflí si obliekla teplákové kraťase a nechala si jeho obrovskú mikinu.
„Ahoj, Whiteleeová,“ ozval sa jeho hlas v momente, ako som si dorobila vlasy. Aké pekné načasovanie. Otočila som sa naňho a ako prvé som zbadala jeho nezbedné modré oči na mojom zadku, tak som si rýchlo, ale nenápadne sadla na posteľ.
„Ahoj, Kyle,“ odvetila som a počkala, kým si taktiež sadne na posteľ.
„Obleč sa, pôjdeme sa najesť,“ oznámil mi s nezbedným úškrnom.
„Jedáleň je už otvorená?“ ktovie, ako dlho trvajú tieto svadby.
„Neviem, no my ideme inam. Poznám tu jednu výbornú talianskú reštauráciu,“ otočila som sa naňho asi až príliš rýchlo na to, aby to vyzeralo prirodzene.
„Pozývaš ma na rande?“ tie slová vyleteli z mojich úst skôr, ako som im to dovolila.
„Iba ak máš rada talianske jedlo,“ povedal.
„Milujem celé Taliansko,“ usmiala som sa a následne zmizla v šatníku. Tam som vymenila tento pohodlný outfit za rovnaké rifle, aké som mala počas dňa, tričko a čiernu bomberu. Rozpustila som si vlasy, prečesala ich rukou a bola som pripravená na večeru s Aaronom. Prvé oficiálne rande a ja som mala motýle v bruchu. Tešila som sa.
Po ceste sme sa zastavili na recepcii, kde si vypýtal F812, čo som vôbec netušila, čo je. Recepčná mu ochotne podala obálku, Aaron slušne poďakoval a ruka v ruke sme prešli k výťahom namiesto toho, aby sme išli k východu. Bola som zvedavá, no pýtať som sa nechcela. Stlačil tlačidlo -3 a ja som nedočkavo čakala, kým výťah zastaví.
Na mínus trojke bola podzemná garáž, v ktorej parkovalo zopár nechutne luxusných áut, ktoré určite patrili Kyleovcom. Z obálky Aaron vytiahol čierny kľúč a otvoril nízke, červené, športové Ferrari. Ako prvý džentlmen mi podržal dvere a potom nastúpil aj on. Zasnene som sledovala interiér tohto auta a Aaron si môj pohľad užíval.
„Aaron, nemá toto auto nejako veľa pedálov?“ zazrela som pod jeho nohy, kde sa okrem plynu a brzdy nachádzala aj spojka. Áno, pred časom, keď som si robila vodičák som vedela jazdiť aj s takýmto autom, no to je dávna minulosť. Aaron sa len zasmial, stlačil brzu, spojku, zaradil jednotku a vyštartovali sme z garáže.
„Jazdíš ako diabol,“ poznamenala som pri jeho rýchlosti dvestoštyridsať, keď sme išli po diaľnici, kde jasne svietila stoštyridsiatka.
„Žiadna narážka na môjho brata? Robíme pokroky, Whiteleeová,“ samozrejme, že som mala pred očami Jamesovu sestru, no dôverovala som Aaronovi v šoférovaní.
„Môže aj to ešte prísť, pokiaľ ti to chýba,“ uškrnula som sa. No hneď na to mi so smiechom položil ruku na stehno a moja bezmyšlienkovite vkĺzla do tej jeho. V jazde sme pokračovali ešte asi dvadsať minút, kým sme zastavili pred menšou budovou, v tmavej štvrti a slepej uličke. Boli tu len jedny červené dvere a zopár miest na parkovanie, kam Aaron hneď zaparkoval.
„Vzala ma sem raz moja sesternica, keď sa staval hotel. Áno, vyzerá to tu hrozne, ale prisahám, že majú najlepšie jedlo na svete.“
„Budem ti veriť,“ odvetila som pokojne a nasledovala ho dovnútra. Miestnosť nebola veľká, bolo tu len zopár stolov a skoro všetky boli obsadené. Steny boli ladené do tmavočervenej, no so svetlými svetlami to tu vyzeralo naozaj kúzelne. Aaron ma za ruku viedol k jednému z voľných stolov, kde mi odsunul stoličku a následne si sadol aj on.
Usmial sa na mňa a upriamil na mňa oči spopod jeho veľkých čiernych mihalníc. Vyzeral úžasne a ja som nerozumela, prečo tu sedí zrovna so mnou. Mohol mať ktorúkoľvek babu z okolia a aj tak tu sedí so mnou.
Čašníčka nám priniesla na stôl jedálny lístok, no ja som ho nepotrebovala. Vedela som presne, čo si dám.
„Bude sa to vôbec rátať ako rande, pokiaľ si neobjednám šalát?“ spýtala som sa a položila jedálny lístok pred seba. Aaron sa rozosmial, pretože mu to určite pripomenulo naše prvé rande, ak sa to tak dá nazvať.
„Nie som si istý, ako presne to funguje v ženskom svete,“ prehrabol si vlasy a uprene na mňa pozrel.
„Máte vybraté?“ spýtala sa mladá čašníčka, keď sa znova pristavila pri našom stole.
„Lasagne!“ vyhŕkli sme naraz, na čom sme sa znova obaja zasmiali. Čašníčka si zapísala, Aaron ešte rýchlo doplnil, čo si dáme na pitie a potom zasa odišla.
„Takáto kalorická bomba, Whiteleeová?“ zasmial sa Aaron, no ja som iba jednoducho pokrčila ramenami. Milujem to jedlo.
„Tak teda, povedz mi niečo o sebe, Whiteleeová,“ povedal po chvíľke toho, ako sme na seba iba intenzívne hľadeli.
„Fu…mám jednu sestru, dvojičku, s ktorou vôbec nevychádzame…“ začala som ironicky, no hneď mi skočil do reči.
„Prečo?“ spýtal sa úplne vážne.
„Vlastne, ja ani neviem. Bolo to tak už odkedy sme boli malé. Nikdy sme neboli nejaké kamarátky a každý mamin pokus o to, aby sme sa hrali spolu, skončil extrémnou hádkou, pri ktorej sme sa pobili. Allison je totiž príšerne žiarlivá, čiže nikdy nemohla nastať situácia, že ja by som mala niečo, čo ona nie. V čase, keď medzi nami stál Cameron, sa to dalo zvládnuť, no keď sa odsťahoval, išlo to celé dole vodou…Ale o tom ste sa určite bavili,“ mykla som ramenami. Páčilo sa mi, ako uvoľnene som sa cítila, no zároveň ma to poriadne desilo.
„My sme sa s Lisou nikdy moc nerozprávali…najdlhší rozhovor sme viedli asi vtedy, keď sa sme sa rozchádzali,“ vedela som si presne predstaviť, čo spolu robili, a zarazil ma fakt, ako ma tá predstava zabolela. Ale je to už predsa len minulosť.
„To je Allison…a čo ty?“ s úsmevom som naňho pozrela.
„Mám troch bratov a jednu sestru. O Haydenovi si už pravdepodobne počula – od Jamesa- no na rozdiel od teba s Lisou, my spolu máme veľmi dobrý vzťah. A malá vsuvka, James nemá ani poňatia, čo sa stalo v tom aute. Dvojičky sú úžasné, nikdy sa s nimi človek nenudí. A najmladšia sestra je…skrátka moja malá sestra,“ ani som netušila, že Aaron má takúto veľkú rodinu.
Zvyšok večera sme sa rozprávali o blbostiach, no aj o naozaj osobných veciach. Nemala som problém zveriť sa mu s niektorými vecami a očividne to cítil rovnako. Nikdy by som neverila, že to poviem, no cítila som sa v jeho prítomnosti naozaj dobre. Užívala som si každý jeden moment, kedy som ho rozosmiala.
Čas letel, Aaron zaplatil za našu večeru, ktorá bola naozaj výborná, dokonca som sa nechala prehovoriť na dezert v podobe gaštanového cheessecakeu a neľutovala som. Spoločne sme opustili priestor reštaurácie a ocitli sa pred autom. No namiesto toho, aby mi Aaron otvoril dvere spolujazdca, hodil mi do rúk kľúče.
„Čo robíš?“ spýtala som sa prekvapene, kým som ho sledovala, ako si sadá na miesto spolujazdca.
„Naspäť ideš ty,“ odvetil jednoducho a zavrel dvere. S hlbokým nádychom som prešla na druhú stranu auta a sadla si. Zdesene som pozrela na Aarona.
„Neviem, čo mám robiť,“ povedala som. Aaron sa zasmial a natočil sa smerom ku mne.
„Stlač brzdu a následne spojku…“ s trasúcou nohou som zošliapla spojku a čakala, čo bude ďalej.
„Výborne, teraz naštartuj…presne tak. A zaraď si jednotku,“ presunula som ruku na páku a posunula ju na správne miesto. Pomaly som pustila brzdu a sledovala, ako sa auto pohlo.
Neviem, akým zázrakom sme sa dostali až na diaľnicu, kde mi Aaron zatlačil na nohu, aby som zrýchlila. Auto začalo pridávať a musím uznať, že to bol ten najlepší pocit na svete. Preháňať sa prázdnymi cestami takouto rýchlosťou s Aaronovými očami prilepenými na mne.
Auto som nakoniec zaparkovala na rovnaké miesto, z ktorého sme ho zobrali. Vystúpila som a aj napriek tomu, ako sa mi nohy triasli, podišla som k Aaronovi, objala ho a pobozkala ho. Bol to čin, ktorý som neplánovala, no v ten moment som to presne tak cítila. Zveril mi jedno z najdrahších áut v tejto garáži.
„Si šikovná,“ zašepkal mi do ucha, keď sme sa od seba odtiahli. Chytil ma za ruku a spoločne sme sa vrátili do izby. Aaron ma nechal, aby som sa osprchovala prvá, čiže keď on vošiel do kúpeľne, nechala som tam peknú saunu. Prekvapilo ma, že sa nechcel sprchovať so mnou.
Obliekla som si presne to isté, čo pred tým a ľahla som si do postele. O chvíľu vyšiel von aj Aaron, podotýkam v šedých teplákoch bez trička a s mokrými vlasmi a ľahol si na druhú stranu. Do nosa mi udrela jeho krásna vôňa a doslova som ľutovala, že nevyzerám dobre.
„Len aby si vedela, chápem, o čo ti išlo. Ale v tých kraťasoch, mojej mikine a s drdolom vyzeráš ešte viac sexy ako hociktorá iná žena v erotickom spodnom prádle,“ a s tými slovami zhasol svetlo a uložil sa na spánok.
AARON Kapitola 21: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
