KAPITOLA XIII.
Zaspala som skôr ako som stihla nájsť vhodnú odpoveď. V nedeľu som sa zobudila konečne dobre vyspatá, čo mi dalo nádej, že dnes to môže byť dobrý deň. Prehrabla som si vlasy a vybrala sa do kuchyne. Sedela tam už celá rodina ponorená v dramatickom tichu. Dokonca aj otec bol doma z nejakej pracovnej cesty, z Dubaja myslím.
„Konečne sme u všetci. Musíme sa porozprávať,“ ozval sa otec diplomatickým hlasom, keď som si aj s raňajkami od Randy sadla na svoje miesto pri stole.
„O čom?“ zaujímala som sa.
„O vašom neakceptovateľnom správaní.“
„Neviem presne, čo myslíš,“ ozvala som sa po pár sekundách, nič zlé som v poslednej dobe predsa nespravila. Alebo…?
„Ty Allison, čo to stváraš s tými chlapcami? Naozaj chceš zničiť celú reputáciu našej rodiny, na ktorej sa tvoj starý otec natrápil? A ty Madison, čo to máš preboha s dochádzkou?“ prekvapene som vypleštila oči na otca.
„Sranduješ? Dochádzka?“ vyštekla som.
„Súhlasím! Ja by som jej tiež radšej nadávala za to, že roztiahla nohy pred mojím frajerom!“ otec, ktorý ma doposiaľ videl ako tú nevinnú pannu, ktorá nevníma mužské pohlavie na tejto planéte, na mňa hodil pohľad, ktorým si okamžite pýtal vysvetlenie.
„Rozišli ste sa, Allison. Už to nie je tvoj frajer,“ povedala som podráždene. Otec zalapal po dychu, pretože som sa ani nesnažila vyvrátiť Allisonine slová.
„Spávala si s ním ešte keď to bol môj frajer, sama si to povedala!“
„Aj tak si od začiatku vedela, že sa s ním chceš rozísť, aby si si náhodou nepokazila svoju reputáciu kurv…štetky,“ povedala som nahnevane.
„Nekričte po sebe, dievčatá…“ ozvala sa mama sklamane.
„Madison, to, čo si spravila, je neprijateľné!“
„Čo teraz? Že som s ním spala alebo že chodil s Allison?“ bolo to ako priliať olej do ohňa.
„Ako sa to so mnou rozprávaš, Madison? Som tvoj otec, tak sa so mnou nerozprávaj ako s nejakým kamarátom!“
„Pýtal si sa,“ odvetila som čo najpokojnejšie.
„Niekto by vás mal naučiť sa slušne vyjadrovať! Nielenže je Allison sklamaním tejto rodiny, ale už ním budeš aj ty? Znečisťovať meno našej rodiny vašimi sexuálnymi aktivitami?“ videla som, že má na srdci oveľa viac, no mama mu skočila do reči.
„Upokoj sa trochu, sú to tvoje dcéry, Nolan. Nech urobia čokoľvek, stále nimi zostanú,“ to otcovi očividne vyrazilo slová spod jazyka. Zmenil sa mu pohľad a zrazu sa akoby vrátil do reality, kde nie je na žiadnom súde, ale pri svojej rodine. Očividne s nami čas netrávil už veľmi dlho, keď stačila malá hádka, aby na to zabudol.
„Preháňa, oco. Kedy si ty s niekým prvýkrát spal? Nemusíš sa namáhať, mal si čerstvých 15 rokov!“ povedala Allison na našu alebo jej vlastnú obranu.
„Ale to bola iná doba!“ mal pravdu, ale..
„Aký je v tom rozdiel? Tá vaša bola ešte striktnejšia ako naša!“ vyhŕkla som.
„Som muž, Madison. To je úplne iná situácia.“
„Spal si so ženou, čiže to je presne to isté,“ fuj. Radšej som si ani nechcela predstaviť môjho otca, ako sa oddáva radovánkam v posteli. Je to až príliš nechutné.
„Ale tu teraz nejde o mňa. Ide o vás dve a tie situácie, do ktorých ťaháte našu rodinu a jej dobré meno,“ povzdychla som si.
„Nič zlé som nespravila. Zopárkrát som sa stretla s chlapcom. Keby sa môžem stretávať len s chlapcami, ktorí ešte s nikým predtým neboli, skončila by som ako stará panna s desiatimi mačkami,“ odvetila som nakoniec smutne, vzala si tanier s raňajkami a vyparila sa do svojej izby.
Dopekla, toľko problémov kvôli sexu s Aaronom a pritom som s ním ani nespala!
Nedeľa prišla rýchlo, oco bol doma, avšak ani ja, ani Allison sme sa s ním nerozprávali. Snaha o naše napravenie mu nevyšla, takže zvolil tichú domácnosť. Niežeby nás to s Allison trápilo. Naša mama s tým moc spokojná nebola. Neviem, či bola naštvaná na nás alebo na otca, avšak nebavila sa ani s nami, ani s ním. Takže naozaj nádherne strávená nedeľa.
Pondelok bol však iná káva, prvá bola biológia, takže som meškala len desať minút. Nakoľko som sa s partiou stále nerozprávala, keď som okolo nich prechádzala na parkovisku, iba som ich obišla bez jediného slova. Hodina prešla strašne pomaly, nakoľko sme brali začiatky genetiky, čo ma vôbec nebavilo. Všetka tá mitóza a meióza, no koniec… Nech už konečne berieme človeka.
Druhá hodina bola angličtina, takže som ju celú prespala. Naša profesorka bola nižšia, plnoštíhla pani s krátkymi riedkymi vlasmi po plecia. Bola veľmi milá, ale práve to zapríčinilo nulový rešpekt. Do piatej hodiny som nevedela, čo preberáme a ani aké máme hodiny. Proste som išla stále za mojimi spolužiakmi. Carmen dnes chýbala, takže som sa nemala moc s kým baviť. Avšak nejako mi to nevadilo, nakoľko som na rozprávanie nemala moc náladu.
Čo vyústilo na šiestej hodine, kedy som sa pohádala s telocvikárkou, lebo mi začala nadávať, že som za tri mesiace cvičila len dvakrát. No to, že som bola tri týždne chorá a potom som bola na celý jeden týždeň ospravedlnená, nebrala vôbec do úvahy. Keď mi ani po 10 minútach neprestala nadávať, proste som si zobrala svoje veci a odišla z hodiny. Rýchlo som sa aspoň osprchovala, keďže všetky dievčatá ešte cvičili, ušla sa mi teplá voda. Popri prezliekaní som sa rovno rozhodla, že siedmu hodinu vynechám úplne. Vyšla som z obrovskej dievčenskej šatne, a namierila si to priamo ku svojej skrinke.
„Madison! Stoj!” ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a poriadne si prezrela Dianu ešte stále v športových bielych šortkách a žltom tričku. Zadychčane sa zastavila, tak som jej dala minútku na vydýchnutie, kým som si dávala učebnice do skrinky. Aj tak som vedela, že ich nebudem potrebovať.
„Chcela by som sa s tebou porozprávať,” ozvala sa nakoniec ešte stále zadychčane. Obe sme mali naozaj mizernú kondičku.
„Okey,” bolo jediné, čo som povedala.
„Teraz sa musím naozaj vrátiť na telesnú, ale po siedmej hodine, na ktorú sa očividne nechystáš, sa zastavím u teba a môžeme sa ísť do Freddie’s porozprávať?” bolo to viac menej oznámenie s ilustračným otáznikom na konci.
„Ako chceš,” uzavrela som a bez rozlúčenia sa vybrala konečne domov. Bože, neviem si predstaviť byť tu ešte o hodinu dlhšie. Veď by som sa zbláznila.
Po ceste som nevedela prestať rozmýšľať nad tým, čo presne mi Diana povie. Bolo očividné, že sa konečne prestala hrať na pani urazenú a chce sa udobriť. Bola som za to rada, pretože nech som akokoľvek tvrdohlavá, moji kamaráti mi naozaj chýbali.
No bolo očividné, že sa chce porozprávať o Aaronovi a ja som naozaj nevedela, čo jej mám povedať. Hlavne po tom, čo sa stalo v piatok v noci. Cez víkend sa neozval – niežeby som to chcela alebo čakala – no dosť dobre si pamätám, ako mi chcel niečo aj on povedať. Mohlo sa to týkať Allison?
Nemalo zmysel to riešiť, keďže sa sama nič nedozviem. Preto som sa odviezla domov, kde som sa naobedovala a snažila sa ignorovať Randin vyčítavý pohľad, že som odišla zo školy.
Samozrejme, otec nebol doma a mama išla niečo vybaviť do galérie, čiže som mala dom pre seba okrem domácej a dvoch psov. No čím prázdnejší tento obrovský dom bol, tým dlhšie mi pripadalo čakanie na Dianu.
AARON Kapitola 13: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
