Kyslík na exoplanétach môže signalizovať mimozemský život
Vedci našli spôsob ako detekovať kyslík na exoplanétach, teda planétach mimo našej slnečnej sústavy. NASA plánuje vyslať Webbov teleskop schopný zachytiť signatúry života v atmosférach. Tento krok by tak mohol znamenať revolúciu v hľadaní života mimo našej planéty.
Jedným z náznakov existencie určitej formy života, resp. biosignatúry na povrchu vzdialenej exoplanéty je kyslík v atmosfére. Ten je pre našu existenciu samozrejme kľúčový. Na zemi je vytváraný procesom fotosyntézy, keď organizmy ako rastliny, riasy či sinice premieňajú slnečné žiarenie na chemickú energiu. Prítomnosť kyslíka v atmosfére exoplanéty by teda mohla znamenať výskyt života na nej, avšak nemuselo by to tak byť. Dôležitou informáciou pre vedcov bude vzdialenosť exoplanéty od svojej materskej hviezdy. Ak by k nej bola príliž blízko, pravdepodobne by vplyvom chemických reakcií prišla o možnosť zachovať si kyslík v jej atmosfére a taktiež by to spôsobilo vyparenie oceánov z povrchu.
Ako bude Webbov teleskop hľadať kyslík?
Keďže vedci kvôli obrovskej vzdialenosti nemôžu navštíviť planétu obiehajúcu okolo inej hviezdy ako Slnko, museli vynájsť iný spôsob ako o nej získať čo najviac informácií. Dovedna najvýkonnejším teleskopom na zachytávanie exoplanét bol Hubblov vesmírny ďalekohľad vypustený ešte v roku 1990. Nasledovať ho bude Webbov teleskop, ktorý NASA plánuje vyslať do vesmíru na začiatku roka 2021. Na rozdiel od Hubblovho teleskopu bude umiestnený oveľa ďalej od zeme. Dá sa povedať, že nový teleskop bude skôr kolegom ako nasledovníkom, pretože Hubblov teleskop by mal doslúžiť až po roku 2030 a hlavne, schopnosti a úlohy týchto teleskopov sa mierne líšia.
Webbov teleskop sa na vesmír bude zameriavať v infračervenom spektre, zatiaľ čo Hubblov ho študuje primárne na optických a ultrafialových vlnových dĺžkach. Webbov teleskop bude mať taktiež oveľa väčšie zrkadlo, čo ho predurčí k zachytávaniu oveľa vzdialenejších objektov. Jeho úlohami bude hľadanie svetla z najstarších hviezd a galaxií, štúdium vzniku a vývoja galaxií či štúdium planetárnych systémov a vzniku života. V novej štúdií vedci dokázali identifikovať silný signál, ktorý molekuly kyslíka tvoria pri zrážke. Tvrdia, že by ho mal dokázať identifikovať aj Webbov teleskop. V tom bude spočívať jeho systém na detekovanie kyslíka v atmosférach vzdialených svetov.
Potenciálne ciele Webbovho teleskopu
Jednými z hlavných zástavok podrobného skúmania by mohli byť systémy TRAPPIST-1 a Proxima Centauri. Prvý menovaný má doposiaľ 7 detekovaných planét, ktoré by podľa skúmaní mohli byť všetky kamenné, pričom 3 v takzvanej obyvateľnej zóne. Proxima Centauri je so vzdialenosťou 4,2 svetelných rokov vôbec našim najbližším medzihviezdnym susedom. Pozornosť púta hlavne Proxima B. Planéta objavená v roku 2016 je kamenná a taktiež sa nachádza v obyvateľnej zóne. Oba systémy tak budú horúcimi kandidátmi na hľadanie mimozemského života.
Zdroje: Wikipedia.com, jwst.nasa.gov, phys.org
