Sonda OSIRIS-REx a Bennu
Bennu je jedným zo státisíc asteroidov v slnečnej sústave. Okrem toho sa však radí aj do skupiny telies, ktoré by teoreticky mohli ohroziť Zem. Existuje šanca 1 k 2700, že sa tak v budúcnosti stane. NASA sa ho rozhodla preskúmať a v decembri roku 2018 k nemu po dvoch rokoch cesty dorazila sonda OSIRIS-REx pri misii, ktorá NASA vyšla na 800 miliónov dolárov.
Stopy počiatku slnečnej sústavy
Hlavným dôvodom skúmania asteroidu Bennu nie je jeho trajektória, ale vek. Ide totiž o teleso, ktoré vzniklo ešte v časoch počiatku slnečnej sústavy, pričom niektoré časti by mohli byť z medzihviezdneho priestoru. Odobranie vzoriek nás posunie bližšie, napríklad k pochopeniu toho, ako vznikla naša sústava alebo aj život na Zemi.
Aj napriek svojej veľkosti (priemer okolo 500 m) je Bennu vôbec najmenším telesom, okolo ktorého kedy obiehala ľudská sonda. Primárnou úlohou sondy OSIRIS-REx bolo počas 2 rokov v orbite asteroidu skúmať povrch a nájsť vhodné miesto na pristátie. Za ten čas na Zem poslala niekoľko fotiek jeho povrchu. Ukázalo sa, že sa vedci dosť mýlili v predpovedi charakteristiky asteroidu. Očakávali, že bude viac-menej hladký. Namiesto toho je však povrch nerovný a pokrytý balvanmi, ktoré komplikujú pristátie a následné bezpečné odobranie vzoriek. Vedcom sa nakoniec podarilo vybrať 4 kandidátov na pristátie.
V apríli OSIRIS-REx vykonal skúšobný manéver, keď sa priblížil k povrchu asteroidu len na 65 metrov. Ďalší dôležitý manéver, tentokrát už naostro bol plánovaný na august, avšak vplyvom situácie ohľadom koronavírusu bol preložený na 20. október. Napriek tomu, že NASA hľadá miesto na pristátie, OSIRIS-REx pri samotnej misii povrch v podstate len lízne. Keď sa pri prelete dostane do dostatočnej blízkosti, systém TAGSAM (Touch-And-Go Sample Acquisition Mechanism) vypáli náboj čistého dusíka na určitú horninu. Regolit, respektíve prach a časť horniny vystrelený z povrchu sa dostane do komory na vzorky.
Primárnym cieľom vedcov je zozbierať okolo 150 gramov vzoriek, no na úspešné ukončenie misie im bude stačiť aj 60. Sonda bude vybavená 3 dusíkovými nábojmi, čiže na zozbieranie tohoto množstva materiálu bude mať rovnaký počet pokusov. Ešte predtým, ako sa sonda potom vydá na dvojročnú cestu na Zem, však ostane približne rok na Bennu. Jej návrat aj so vzorkami je naplánovaný na 24. september 2023.
Viac prekvapení
Už v roku 2018 čakalo na vedcov prekvapenie. Sonda vyhotovila prvé snímky a vďaka spektometrom bola na povrchu Bennu detekovaná voda. Nie však vo vodnej, ale molekulovej forme. Vedci sa domnievajú, že sa molekuly vody nachádzajú v mineráloch na povrchu asteroidu. Hovorí to niečo o jeho minulosti. Kedysi teleso totiž pravdepodobne bolo súčasťou oveľa väčšieho objektu, na ktorom voda bola aj v kvapalnom skupenstve. Okrem toho je Bennu bohatý na uhlík a okolo Slnka obehne raz za 436 dní.
Myslíte, že misia bude úspešná?
Zdroje: space.com, spaceflightnow.com
