Slnečná sústava a smrť Slnka

Už dlho vieme, že by tu bez neho život nevznikol. Slnko bolo pred 4,5 miliardami rokov spúšťačom chemických reakcií na Zemi, ktoré stáli za zrodom života a aj dnes je dirigentom dôležitých procesov. Takto to však navždy neostane a raz sa situácia z pohľadu Zeme a ostatných planét obráti o 360 stupňov. Slnko v budúcnosti prejde do finálnej fázy svojho života, čím úplne zmení dianie okolo seba. Prežije slnečná sústava smrť Slnka?

Premena na červeného obra

Naše Slnko s priemerom 1,4 milióna kilometrov zaraďujeme medzi takzvaných žltých trpaslíkov. Tento druh hviezd zvyčajne žije okolo 10 miliárd rokov, čo znamená, že Slnko je momentálne vo veku 4 a pol miliárd rokov približne v polovici svojho života.

Mladšie hviezdy počas svojho života spaľujú vodík, ktorý premieňajú na hélium. Výsledkom fúzie je energia prechádzajúca vnútrom hviezdy až do vonkajšieho priestoru. Lenže akonáhle hviezde dôjde vodík, začne sa drasticky meniť a prechádzať do fázy červeného obra. Namiesto vodíka nastane fúzia ťažších prvkov, čo spôsobí, že sa začne niekoľkonásobne zväčšovať. Slnko je tým, ako starne len žiarivejšie a žiarivejšie. Napríklad dinosaury ho poznali menej žiarivé ako my.

Smutný osud Zeme

Vedci odhadujú, že stred našej sústavy sa k Zemi dostane asi o 5 až 7 miliárd rokov. Teploty na Zemi už však prestanú byť únosné najneskôr o niekoľko sto miliónov rokov. V tom čase Zem nebude vyzerať tak ako dnes. Oceány sa vyparia, atmosféra, akú poznáme, zmizne a zo Zeme sa v podstate stane druhá Venuša.

Potom to bude už len horšie. Slnko narastie do takej veľkosti, že s istotou pohltí dve najbližšie planéty k nemu – Merkúr a Venušu. Ďalšou v poradí je Zem, no nie je jasné, či sa Slnku dokáže vyhnúť alebo nie. Keby sa jej to podarilo, teploty na nej by boli také vysoké, že by sa roztopili aj horniny a povrch by bol posiaty lávou.

Zvýšenie teploty sa nebude páčiť ani vzdialeným objektom slnečnej sústavy a prstencom Saturnu. Tie, rovnako ako väčšina objektov v Kuiperovom páse, sú zložené hlavne z ľadu, ktorý nebude mať šancu. Je však možné, že zvyšné plynné obry ako Jupiter či Neptún okrem teploty pridajú aj na veľkosti. Ich silná gravitácia k sebe môže pritiahnuť plyny okolo Slnka. To by vysvetľovalo, prečo sú detegované plynné planéty pri obrovských hviezdach takmer vždy väčšie ako Jupiter.

Život možno nekončí

Expanzia Slnka je pre život na Zemi určite zlou správou. No koniec Zeme by paradoxne mohol zo Slnečnej sústavy spraviť polievku života. Obývateľná zóna sa posunie niekde na úroveň plynných obrov, okolo ktorých obieha hneď niekoľko kandidátov na hľadanie života v našej blízkosti. Mesiace Saturnu Enceladus, Titan a Europa patriaca Jupiteru sú dnes zamrznuté svety, ktoré však pod ľadovou vrstvou schovávajú oceány vody v kvapalnom skupenstve. Je teda možné, že v budúcnosti z nich budú čisto vodné svety s ideálnymi teplotami a podmienkami na život. To platí aj pre desiatky ďalších mesiacov či napríklad Pluto, kde bude teplota podobná tej na Zemi.

Biely trpaslík

Vo veku približne 10 miliárd rokov sa Slnko už ako červený obor zmení na takzvaného bieleho trpaslíka. Ostane po ňom len husté biele jadro o veľkosti Zeme a zbytkový materiál okolo neho,  ktorý je nazývaný ako planetárna hmlovina. Aj samotné jadro bude vyžarovať teplo, no oveľa slabšie.

Zdroj: space.com