Filmový festival škandinávskej kinematografie SCANDI nechal aj tento rok českých aj slovenských divákov vstúpiť do tohto kultúrne odlišného sveta Severu. Predstavuje desať žánrovo rôznorodých filmov a prvé dve epizódy seriálu Hra o moc. Spoločnou niťou, ktorá tieto projekty spriada dohromady sú silné osobné príbehy s často prítomným politickým podkresom. Medzi tie sa radí práve táto výpovedná snímka kombinujúca skutočnosť a fikciu, ktorá sleduje kľúčové momenty ku koncu života významného švédskeho diplomata, a predovšetkým druhého generálneho tajomníka OSN medzi rokmi 1953 a 1961, Daga Hammarskjölda.
Hammarskjöld – Boj za mier, ale za akú cenu?
V roku 1961 praská studená vojna vo švíkoch. V tom čase si už môže skúsený generálny tajomník na svoj účet pripisovať prevenciu mnohých konfliktov a niekoľko diplomatických úspechov. Oslobodenie amerických pilotov v roku 1955, ktorí boli zajatí počas vojny v Kórei alebo vyriešení Suezskej krízy v roku 1956, ktorá vyústila v ozbrojený konflikt o strategicky zásadný Suezský prieplav. Avšak hlavným pilierom Hammarskjöldovho pôsobenia v úrade dodnes zostáva jeho cieľ dekolonizácie afrických krajín a nastolenie mieru.
Čerstvo nezávislé Kongo sa stretáva s problémom v podobe provincie Katanga, ktorá pod vedením ich prezidenta Moïsa Tshombeho plánuje násilný mocenský prevrat. Neuznáva totiž výsledky volieb a zvolenie premiéra Patrice Lumumbu. Ten na Organizáciu Spojených národov apeluje a žiada o pomoc pred tým, než bude príliš neskoro. Týmto momentom začína nezastaviteľná súhra akcií a reakcií zo strán Konga a OSN, medzi ktorými stojí Dag Hammarskjöld.
Ľudskosť nie je prejavom neslušnosti
Život tohto diplomata bol poznamenaný osamelením kvôli vysokému pracovnému nasadeniu. Vykreslenie tohto stavu prebieha veľmi subtílne v pokojnejších pasážach, ktoré kontrastne dopĺňajú stretnutia Valného zhromaždenia a bezpečnostnej rady OSN. Ale aj napriek všednosti týchto scén vo vnútri Dagovho bytu, ktorý s ním obýva jeden z mála tvorov, ku ktorým má vzťah – jeho opica, je myšlienka filmu jasná. Hammarskjöldov logický, diplomatický, ale predovšetkým morálne správny a zásadový prístup, ktorý niekedy oponuje protokolovým postupom na riešenie čiastkových fáz krízy, je v záujme pochopenia jeho mysle a činov kľúčový.
Človek by mal až dojem, že s takým uvažovaním a vrelou ľudskosťou prestane kríza prekypovať spod pokrievky veľmi zásadným tempom. Opak sa ale stáva pravdou a film sa nebojí pripomínať, že sa nachádzame v búrlivých šesťdesiatych rokoch, a teda ako v liberálnejšie zmýšľajúcom 21. storočí. Najmä vďaka presvedčivému výkonu Mikaela Persbrandta hrajú tieto pasáže nahliadajúce do jeho mysle na tie správne emócie. V hlavnej úlohe sa pravidelne striedajú súcit, ľútosť, znechutenie, ale aj pocit úspechu a nádeje.
Film umožní náhľad do duše samotného Hammarskjölda
Osobnú líniu dopĺňa stretnutie s dávnym priateľom z mladosti Petrom, ktoré v Dagovi vzbudí nádej na šťastný súkromný život plný priateľstva.
Pri povahe svojho postavenia a ešte viac pri svojom workoholizme však nemôže dostatočne pestovať priateľský vzťah. Vo chvíľach, v ktorých sa mu to podarí, však režisér Per Fly odmeňuje divákov švédskymi scenériami na vidieku. Formou flashbackov sa dozvedáme o bozku Daga a Petra, ktorý vtedy ukončil priateľstvo, a náčrt Hammarskjöldovej sexuality.
A nie je ťažké si predstaviť možné dôsledky zverejnenia týchto informácií, ktoré by mohli byť výhodné pre jeho odporcov, najmä v tomto období. Je to jeden z prvkov, ktorý udržiava napätie. Dagova vzájomná debata s Petrom vyvrcholí, keď Peter nájde Dagove zápisky básní, z ktorých podľa Petra vyplýva jeho sexualita, hoci si to nepriznáva. Až tieto poznámky, zverejnené po jeho smrti, umožňujú svetu nahliadnuť do duše Daga Hammarskjölda ako nikdy predtým.
Občianska vojna na spadnutie
Za človeka hovoria jeho činy. Preto sa Hammarskjöld nebojí postaviť kríze čelom a odcestovať do Konga, pretože politikárčenie a spustenie dvoch operácií na stabilizáciu situácie v Kongu zlyhali. Mnohé úmrtia, silná medializácia na celom svete a kritika zo strany niektorých krajín si nevyžadujú nič iné ako doslova osobný prístup.
Nesmieme však zabúdať na obdobie studenej vojny, teda na všadeprítomnú taktiku alebo dokonca odpočúvanie zo strany Spojených štátov. To vidíme len okrajovo a zásadný vplyv, ktorý mali Spojené štáty na situáciu, tu úplne chýba. Nehovoriac o úlohe niekoľkých stúpencov vedenia Katangy, ktorých je tu málo a nemajú žiadny zásadný vplyv. Postavenie Konga po získaní nezávislosti – rozumej celej Afriky – medzi svetovými mocnosťami však zostáva nezmenené. Je to len miesto s prírodnými zdrojmi a miesto pre obchod.
Prezident odštiepeneckej Katangy Moïse Tshombe sa stal len bábkou v tejto špinavej hre, ktorá rezonuje dodnes. A určite aj Hammarskjöld určitým spôsobom prispel k tejto situácii, ale vždy s tými najčistejšími úmyslami. Bohužiaľ, Konžania sa na tieto udalosti nemusia pozerať rovnako ako tí, ktorí sa ich priamo nezúčastnili – náhodní okoloidúci. Meno Hammarskjöld zostáva v konžskej oblasti dodnes kontroverzné.
Hammarskjöld – Boj za mier záverom
Hammarskjöld – Boj za mier zaujme kontrastom medzi búrlivými 60. rokmi a liberálnejším 21. storočím a zároveň poskytuje pohľad do duše Daga Hammarskjölda ako nikdy predtým. Najmä vďaka presvedčivému výkonu Mikaela Persbrandta film ponúka silné emócie a je silným filmovým zážitkom…
Verdikt: 8 z 10
Zdroj titulného obrázka: Film Europe
