Inšpiratívny rozhovor: „Zrazu niekto spomenul, či by sme nešli študovať do Kanady. Dal som výpoveď a uzavrel obrovskú kapitolu života.“
Aký je život v Kanade, a čo potrebujete vedieť o dlhodobom pobyte? Všetko vám dnes povieme spolu s Jozefom Urgelom, mladým Slovákom zo stredného Slovenska, ktorý sa rozhodol odísť zo Slovenska a vyskúšať život vo Vancouveri.
Ahoj, mohol by si sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť?
Ahojte, som Jožko, ktorý prepadol z angličtiny, no aj tak išiel študovať na školu, do anglicky hovoriacej krajiny. Paradox na úvod.
Prečo si sa rozhodol odísť zo Slovenska do zahraničia?
Na začiatok tejto odpovede musím povedať to, že je to jednoznačne najčastejšie otázka, ktorú dostávam ohľadne Kanady, ale aj tak na ňu stále odpovedám nepriamo. Skúsim to vysvetliť takto. Chyby sa dejú, to je bežné, ale to čo je na chybách dôležité, je to, či si tú chybu dokážeme priznať a či tú chybu zopakujeme. Ja som si priznal to, že bola chyba snažiť sa usadiť tak skoro a poučil som sa z chýb druhých ľudí, ktorí nikdy neodišli zistiť, aký je svet rozmanitý a krásny.
Prečo práve Kanada?
Pamätám si taký moment, pár rokov dozadu niekoho z kamarátov zaujímalo že v ktorej krajine by sme chceli žiť, ak by sme mali na výber. Moja odpoveď bola síce ničím nepodložená, ale bola to Kanada. Pár rokov ubehlo, písal sa rok 2020, nočná Bratislava, kamaráti, pivko, veget a zrazu niekto spomenul, či by sme nešli študovať do Kanady, trochu sme pofantazírovali, vypili ešte jedno a šli spať. Očakával by som že ráno budeme len oddychovať, ale opak bol pravdou. Ja, premiérovo na kolobežke, osem hodín ráno, smer Injoyagency. V deň keď sa môj nový život začal, sa mohol aj skončiť. Jozef nezvládol udržať kolobežku na uzde a môj dramatický pád zaujal viacerých okoloidúcich. Našťastie vo mne pivko stále rezonovalo a poznáte to, opitému sa nikdy nič nestane.
Čo všetko si musel vybaviť pred odchodom a koľko to trvalo?
Prišli sme do agentúry, chalan v našom veku, povedal na rovinu ako sa veci majú, veril som mu a oplatilo sa. Dal som výpoveď v Orange-i a uzavrel som obrovskú kapitolu života. My sme mali čas cca 10 mesiacov, takže sme to riešili pekne postupne, ale myslím, že keby sa chce, dá sa to všetko vybaviť aj do mesiaca, stačí vám Noro (agent). Kanada je krajina kde takmer všetko funguje ako hodinky, čiže riešiť víza/byrokraciu nebolo nič náročné. Problém nebol ani to, že sme brali aj nášho „syna“, psa Kevina.
Ako je to s bývaním, prácou, školou? Všetko bolo vybavené vopred?
Prileteli sme, na letisku bol pripravený pán s tabuľkou a na nej naše mená, čistá Amerika. Prvý mesiac sme mali vybavený homestay, čiže transfer nás zobral rovno tam. Mesiac na rozkukanie a hľadanie si bytu. Robota vybavená vopred nebola, asi najväčšia obava každého, ale zrovna toto je tu asi najmenší problém. Dva dni po prílete mi skončila karanténa (po výsledku pcr testu, ktorý robia zadarmo na letisku), začal som riešiť prácu, ubehli tri-štyri dni a ja som mal za sebou už dve pracovné skúsenosti, čiže naozaj, roboty je tu dosť.
Československá komunita tu funguje dokonale a drží pri sebe. Robím u Slováka, ktorý mi zároveň pomohol spoznať ďalšieho Slováka, ktorý má zhodou náhod na starosti nejaké nehnuteľnosti. Povedal že ak chceme, má pre nás dom a dá nám možnosť tam bývať za cenu garsónky v meste. Človek by za tým niečo hľadal , ale… šťastie praje pripraveným priatelia, tak sa pripravte! V dome býva ešte jeden párik z Toronta, vysoké stropy, krásny dom. Vraj tam Netflix natáčal nejaký film, zážitok.
Aké boli tvoje prvé dni? Ako si na tom s angličtinou?
Vancouver je študentské mesto, sú tu ľudia z celého sveta, takže ľudia sú zvyknutí na rôzne prízvuky. Keď niečo nerozumiem, spýtam sa „sorry what you said“ a on/ona to jednoducho povie zrozumiteľnejšie. Moja hovorová angličtina je v pohode, to je tak všetko. Časy a podobne, to už je horšie, ale keď tu človek žije, lepí sa to na neho samé, to je jasné. Prvé dni boli ako v nejakej hre, doslova neuveriteľné.
Aký je život v Kanade?
Slovensko je krásne, ale ak mi niečo na Slovákoch vadí, tak je to takéto postkomunistické negovanie, toľko krát som počul aký to je zlý nápad. Týmto pozdravujem z Kanady. Veľký rozdiel je najmä v tej mentalite, ľudia povedia „thank you“ napríklad aj autobusárovi, za to že ich odviezol. Sedieť pri oceáne v parku by som dokázal hodiny, aj kvôli tomu aké je to tam krásne, ale aj kvôli tomu že vždy keď som tam, niekto sa mi prihovorí, trochu sa pobavíme zasmejeme a každý ide ďalej, stačí sa usmiať a ten život je proste krajší.
Aké sú finančné náklady, čo je najdrahšie? Dá sa všetko pokryť?
Priblížim vám to z reálneho hľadiska. Škola je v pondelok až štvrtok od 17:00 do 21:00, čiže ja osobne zvládam robiť normálne 40 hodín/týždeň. Minimálka je tu 16$, takže 2560$/ mesiac. Keď sme si hľadali byt pre dvoch, mali sme ponuku na jednoizbák za 1450$. Mobil 35$/mesiac, mesačenka 100$, to je všetko. Zvyšok už míňame každý na to na čo potrebujeme. Hovorí sa o tomto meste ako o drahom, ale potraviny tu sú cenovo na tom podobne, ako na Slovensku. Keď sme si s priateľkou objednávali pizzu v Nitre, vždy sme platili okolo 10€ za jednu pizzu. To som na Slovensku zarobil za 2-3 hodiny v robote. Tu, na pizzu zarobím za hodinu. Najdrahšie sú tu cigarety, štát sa snaží držať ceny tabakových výrobkov vysoko, spotrebná daň z tabakových výrobkov je tu oveľa väčšia ako na Slovensku a predstavte si, funguje to, ľudia tu fajčia tabak veľmi zriedkavo.
Čo je na Kanade úplne najlepšie?
Mood v ktorom tu ľudia žijú.
Čo by si odkázal záujemcom, ktorí nad odchodom do Kanady rozmýšľajú, alebo sú práve pred odchodom?
Zbytočne nestresujte a poďte niečo zažiť! Nebojte sa spraviť v živote zmenu teraz, pretože potom možno budete tí, ktorí vždy na túto tému povedia „škoda že som nešiel keď som bol mladší, teraz sa mi už nedá“. Na Slovensko sa vrátim, mám to tam rád, mám tam rodinu aj kamarátov. Ale som rád, že som sám sebe dokázal, že to ide, dokonca aj bez peňazí od tatka.
Tí čo sem už idete, nezabudnite si zapáliť rozlúčkovú cigaretu, tabak tu fajčiť nebudete chcieť. Fun-fact na záver, týždeň tu začína nedeľou.
„Chcem ešte ti ešte na záver poďakovať za rozhovor. A vďaka patrí aj mojej priateľke, kamarátom a rodine za support at all!
My by sme sa na záver takisto chceli Jojovi poďakovať za rozhovor a užitočné info a zároveň držíme palce ďalej v živote v Kanade!
Ak sa ťa bavia rozhovory so šikovnými Slovákmi určite nevynechaj ani tento s Miškou, študentkou medicíny v Prahe! Odkaz naň nájdeš tu.
Zdroj titulného obrázka: autorka článku
