Dánsky režisér a scenárista Bille August je jedným z najuznávanejších dánskych filmových tvorcov. Bille August je držiteľom Oscara za film Pelle Dobyvateľ. Súčasne je aj držiteľom Zlatého Glóbu a taktiež aj držiteľom 2 Zlatých paliem z Cannes. Režisér filmu Les Misérables s Liamom Neesonom a dvoch epizód Malého Indiana Jonesa však naďalej pracuje predovšetkým v rodnom Dánsku. V Dánsku August nakrútil film Bozk na motívy knihy Netrpezlivé srdce od Stefana Zeiga. Zdanlivo by teda August mohol natočiť nevýraznú historickú romantickú drámu. V tomto ohľade však môže mnohých ľudí prekvapiť.
Atypická romanca s morálnym hrdinom
Anton, v podaní Esbena Smeda, je ťažko uchopiteľná postava, ktorá sa v priebehu udalostí filmu definitívne odhalí ako morálny antihrdina. Napriek možným očakávaniam sa príbeh rozhodne nevydáva klasickou cestou príbehu lásky medzi chudobným mužom a ženou z bohatej rodiny, ktorá protestuje proti vzťahu svojej dcéry s jej nemajetnou polovičkou. Edith, ktorú hrá Clara Rosager, je totiž pripútaná na invalidný vozík a podstupuje náročnú liečbu, ktorá by jej mohla pomôcť postaviť sa opäť na nohy. Medzi oboma postavami existuje istá forma vzájomných sympatií a náklonnosti, ale Anton prežíva dilemu, pri ktorej si nie je istý, či sú jeho city výsledkom skutočného citu alebo len ľútosti. Práve Antonova láska k Edith v nej prebudí opätovný záujem o liečbu, no postupne sa zamotáva do víru lží. A ukáže sa, že pojem dobromyseľná lož tak celkom nemusí existovať.
Film pracuje so zaujímavou zápletkou a predovšetkým s komplikovaným hlavným hrdinom, v ktorom sa stretávajú city a starosť o povesť. Príbeh Anthona a Edith sa odohráva v zložitom prostredí, pričom August podľa očakávania poctivo točí film ako zo starej školy, atmosféra neskrýva svoj severský pôvod, ale predovšetkým sa mu nejakým spôsobom darí budovať emócie po celý čas, čo vyvrcholí v presvedčivom a zmysluplnom finále.
Konfrontácia fantázie s realitou
Tragický nádych filmu dodáva samotný hlavný hrdina, ktorý v protagonistovi buduje očakávania napriek tomu, že je nevyhnutné, aby sa happy end nekonal. Je to tragický a zložitý príbeh, v ktorom sa láska a ľútosť krížia so znechutením a istou formou súcitu. Funguje to aj vďaka silným hereckým výkonom oboch hlavných predstaviteľov a Larsa Mikkelsena v úlohe tragického otca, ktorý sa stane obeťou falošných nádejí a otcovskej lásky. Do veľkej miery vďaka svojmu emocionálnemu náboju je Bozk veľmi nepríjemným zážitkom, ktorý núti zamyslieť sa, či naozaj nie je lepšie byť vo väčšine prípadov úprimný, ujasniť si priority a vážiť si niečo, kým to ešte máme.
Nie nadarmo sa udalosti filmu prelínajú a pretínajú s udalosťami prvej svetovej vojny, ktoré sa vlastne rútia do záveru, ktorý ponúka emocionálne podmanivý epilóg. V tomto ohľade sa ukazuje, že hoci je možné Antona miestami vyslovene nenávidieť, predsa len je možné s ním v určitých momentoch sympatizovať a chápať ho. Vo výsledku sa tak Bozk stáva filmom, ktorý nabáda k zamysleniu, konkrétne k zamysleniu nad tým, ako by sa v danej situácii zachoval sám divák, na čo by mal sám žalúdok. Práve v tejto takmer chladnokrvnosti je jasne viditeľný dánsky rukopis, no na jednej strane je sympatické sledovať film, ktorý diváka nedrží za ruku a namiesto toho ho nechá naplno precítiť nepríjemnosti, ktoré dej ponúka.
Bozk záverom
Bozk je svieža záležitosť z oblasti historických romantických drám, kde sa prelína láska, súcit, odpor a ľútosť. Bille August nielenže vytvoril pôsobivú záležitosť, ktorá podľa očakávania pôsobí staromilsky, ale adaptoval aj netypickú romancu, ktorú je emocionálne nepríjemné sledovať. Bozk nedrží diváka za ruku, o to sympatickejšie je prežívanie všetkých tých zásadných emócií. Jeden z dôkazov toho, prečo je dánska kinematografia v súčasnosti jednou z najzaujímavejších v Európe.
Hodnotenie: 8 z 10
Zdroj titulného obrázka: Film Europe
