Komentár: Rastieme ako huby po daždi
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 po dvoch dlhých a náročných týždňoch skončili. Zlatú medailu zavesili na krk domácim fínskym hráčom, striebro si odniesla Kanada a bronz po desiatich rokoch putuje do Česka. Slovenskí hokejisti síce na medailový úspech nedosiahli, ale s najmladším tímom na turnaji (vekový priemer 24,44 rokov) predviedli solídny výkon, za ktorý sa nemusia hanbiť. Komentár: Rastieme ako huby po daždi vám prináša subjektívne zhrnutie tohtoročného šampionátu aj pohľad na smer, akým by sa slovenský hokej mohol v najbližších rokoch uberať.
Keď vyrastiem, chcem byť ako Juraj
Výkony dnes už 18-ročného Juraja Slafkovského vyeskalovali raketovou rýchlosťou. Minulý rok sa počas prípravy pred šampionátom v Rige dostal robustný rodák z Košíc prvýkrát do reprezentácie. V metropole Lotyšska síce nebodoval, ale na nasledujúcich dvoch vrcholných podujatiach, olympijské hry v Pekingu aj MS vo Fínsku, patril k ťahúňom nášho mužstva. Nie len bodovo, najlepší strelec pod piatimi kruhmi a najproduktívnejší hráč Slovenska v krajine tisícich jazier, ale aj vodcovskými schopnosťami.
Postupne sa v oboch destináciách prepracoval až do prvej formácie a povedzme si úprimne žiaril ako Severka. S najjasnejšou hviezdou majú toho veľa spoločného, mladým hráčom by mal slúžiť ako navigácia na ich ceste za hokejovým Olympom. Slafkovský si hravo poradil aj s mediálnym tlakom, pred kamerami pôsobí ako profesionál, odpovedá vždy s humorom a veľkou dávkou sarkastického zveličovania.
Už o mesiac ho čaká draft do NHL, kde sa jednoznačne dostane do prvej trojky. Naposledy malo Slovensko zastúpenie v prvom kole ešte v roku 2013 zásluhou Marka Daňa. Najvyššie draftovaný Marián Gáborik, z tretieho miesta, si začal plniť americký sen začiatkom nového milénia.
S košíkom na tvári, bez rešpektu na ľade
Dvojica z Nitry Adam Sýkora a Šimon Nemec doplnili mozaiku slovenského výberu mladíkov. Ich prínos bol však enormný. Šimon Nemec pôsobí na klzisku ako starý harcovník, aj keď občas zazmätkoval a triviálnymi chybami pripravil ideálnu príležitosť súperovi. Viď druhý gól Fínska vo štvrťfinále. Stále ma však iba 18 rokov a na negatívnych aspektoch svojej hry popracuje.
Stáva sa to aj skúsenejším hráčom, Čerešňákovi dokonca dvakrát v priebehu pár minút proti Švajčiarsku alebo skrat Kristiána Pospíšila v dôležitom zápase s Kazachstanom, po ktorom už nenastúpil. Nemca čaká rovnako ako Slafkovského výber do jedného z tímov zámorskej profiligy. O post defenzívnej jednotky súperí s Čechom Jiříčkom. Oba talenty majú diametrálne odlišný štýl bránenia. Zatiaľ čo Šimon preferuje ofenzívnu hru, Dávid je skôr silovým hráčom.
Adam Sýkora, Benjamínko v slovenskom tíme, dostal príležitosť predviesť svoje majstrovstvo v treťom zápase základnej skupiny proti Kanade a do štvrtej formácie zapadol ako zadná časť tela na šerbeľ. Gól v stretnutí s Kazachstanom ho zdravo nasrdil a okrem role zberača pukov, prebral aj funkciu ofenzívneho postrachu našich sokov.
Azda najpamätnejší moment kariéry, ktorá je stále iba v plienkach, zaknihoval v súbojoch najlepšej osmičky proti Fínsku. Jeho šikovný teč otvoril skóre zápasu. Sýkora zároveň ukázal všetkým neprajníkom, prečo si ho Jánošík Ramsay vybral do svojho kádra, on na druhej strane znova predviedol, že aj z piesku sa dá vykrútiť bič.
Milý ujo Craig, Florida počká!
K tomu akým spôsobom dokázal Craig Ramsay pretransformovať slovenského mužstvo za posledných pár rokov sme sa už niekoľkokrát vyjadrovali, ale jeho dni v národnom tíme sa pomaly krátia. Či odíde hneď, alebo až po roku, je ešte stále vo hviezdach. Jedného dňa sa budeme musieť naučiť napredovať aj bez neho. Postavil základné kamene, na ktorých môžeme v najbližších rokoch stavať a on si s pohárikom obľúbeného liehu a cigarou v ústach, môže slobodne a zaslúžene oddychovať vo svojej floridskej rezidencii.
To, čo kanadský tréner priniesol do nášho hokeja, sa hlbokou ryhou zapíše do kroník ľadovej elegancie a aký prístup zvolíme s novým reprezentačným lodivodom, je už iba na nás. Jeden rok by však ujo Ramsay mohol ešte potiahnuť, veď tento mladý dôchodca sa musí medzi šikovnými hokejistami cítiť ako ryba vo vode. Florida počká, čaká nás Riga, Mr. Coach!
Generačná obmena zbiera úrodu
Vráťme sa k vekovému priemeru nášho mužstva na šampionáte. 24,44 rokov je skutočne málo. Okrem troch spomínaných najmladších hráčov, však kvalitu ukázali aj o niečo skúsenejší hokejisti, iní naopak výkonom sklamali. Netreba opomenúť najlepšieho strelca Pavla Regendu. Nová akvizícia Mladej Boleslavi, spolu s Lantošim, ku ktorému sa dostaneme, si ľad v Helsinkách obľúbila a jeden presný zásah pridala aj vo vypredanej tamperskej Nokia Aréne.
Na pozíciu brankárskej jednotky sa prepracoval Adam Húska. Na výkony kmeňového gólmana NY Rangers sme boli skutočne zvedavý a po zranení Patrika Rybára predvádzal úctyhodné výkony, ale dokázal aj pustiť školácky gól. Papierovo najväčšia hviezda tímu sa dlho hľadala. Tomáš Tatar však odvádzal skvelú defenzívnu prácu, ktorú tak často na obrazovkách nevidieť. Udrel v najdôležitejšom momente, ale na kapitánskych prácach ešte musí zapracovať.
Michal Krištof ako center nesklamal, no výrazne ani nepotešil. Martin Fehérváry naskočil do šampionátového kolotoču proti Helvétom a jeho výkony sa ihneď v obrannej činnosti odzrkadlili. Práve tretia formácia s Lantošim, Liškom a Tamášim sa javila ako najmenej produktívna. Tamáši ako nováčik síce zariadil výhru proti Taliansku, klobúk dole, ale celkové hodnotenie útočnej lajny pokrivkáva. Liška ani Lantoši nevyužili svoj potenciál naplno, častovali sa nepresnými prihrávkami a ich rýchlosť zostala stratená v poli množstva chýb.
Dlhá čerešňová sezóna sa prejavila
Od skúseného Čerešňáka s Rosandičom sa taktiež očakávalo viac. Strelám od modrej chýbala potrebná razancia, väčšina súperových brankárov ich chytala ako muchy. Na vine môže byť aj nedôsledné clonenie, ale ich výkony spolu s dvojicou bekov Grman a Jánošík klesali na releventnosti od zápasu k zápasu. Michal Ivan si svoju rolu zastal obstojne, Gachulinec príliš priestoru nedostal, ale proti outsiderom sa zapaľoval sám.
Výborne do zostavy zapadol aj Andrej Kollár. Spolu so Sýkorom a Lunterom oživili chod štvrtej formácie, za čo si všetci traja zaslúžia pochvalu. Miloš Roman ako center kvalitne dopĺňal najprv Slafkovského s Regendom, a potom aj Takáča s Regendom. Samuel Takáč zostal dlho zabudnutý v štvrtej formácii, aj napriek tomu mu efektivita nechýbala, je obrovská škoda, že sa jeho diamant začal brúsiť až po tridsiatke, ale ako sa hovorí lepšie neskoro, ako nikdy. Kristián Pospíšil si svoju cestu zahatal sám, po nervovom zrútení zhasol ako fakľa, ale nespravil to prvýkrát.
Naberáme kurz medailovej žatvy
Nastavili sme navigáciu a konečne sa uberáme dobrým smerom. Nasledujúca zastávka – zlato z majstrovstiev sveta. Posledné dve vrcholné podujatia nám ukázali, že to nie je nemožné. Okrem už zapojených hráčov v reprezentačnom kolose, sa v nižších kategóriách ukazujú ďalšie prospekty potrebné pre náš úspech.
Konkurenciu sme dlho naháňali iba na traktoroch, ona zatiaľ vyvinula tie najlepšie prostriedky pre pokrok. Spomeňme Švajčiarsko či Nemecko, ale k lepším dopravným možnostiam sa už dostáva aj Slovensko. Rastieme ako huby po daždi, nepokazme (si) to. Vyrastá nám generácia, ktorá môže v najbližších rokoch dobyť hokejový svet.
Ak sa vám Komentár: Rastieme ako huby po daždi páčil, nezabudnite si prečítať Cestu slovenského hokeja za vytúženou medailou.
Zdroj: iihf.com
Zdroj/foto: iihf.com
