Gary and the homegrown nie je žiadna prvoplánová frajerina
Gary Halmkan, pesničkár s profesionálnym hudobným prejavom. To, že sa nejedná o prvoplánovú muzikantskú frajerinu pochopíte, len čo dáte šancu jeho kapele Gary and the homegrown.
Najskôr vás uvediem
Poznáte to, slúchadlá v ušiach, všetky vaše „extrémne playlisty“ vypočuté aspoň 2000-krát. Prechádzate na autopilota a „random play“ vám púšťa z fleku všetko, čo mu príde pod ruku. Hudbu máte ako kulisu, v podstate si ju ani neuvedomujete, no zrazu vás stopne. Čo to hrá? Upriamite pohľad do okna, zľahka sa usmejete a započúvate. Také niečo som zažil pri „Angličanovi z Banskej Bystrice“.
Prečo Angličan z Banskej Bystrice?
Písal sa rok 2015, Gary zbalil kufre, priletel do Banskej Bystrice, vybalil kufre, pochodil krčmy, našiel skvelých muzikantov, založil kapelu, vydal album.
Presne tak to nebolo, ale skoro…
Netrvalo dlho, Gary sa na Slovensku zabýval a spolu s talentovanými hudobníkmi z okolitého regiónu začali písať originálne piesne. Aby sme si priblížili, ich inšpiráciou je blues/soul/rock a funk. V roku 2018 vydali debutový album ,A Butterfly soon‘ (Čoskoro motýľom), ktorý naozaj nie je z kategórie „odfláknuté“.
Album si môžete vypočuť na Spotify. Navrhujem, pustite si ho k článku, spraví vám náladu. Vďaka skvelým aranžmánom jednotlivých pasáží nechytáte syndróm preklikávania skladieb.
„Gary Halmkan spolu s kapelou vyrážajú na turné!“
Túto vetu vypísali na sociálne siete niekoľko mesiacov dozadu. A potom stopka. Keďže je situácia aká je, zrušenie festivalov a hudobných podujatí neľútostne roztrhalo plány a turné sa nekoná.
Plán B. Momentálne sa Gary venuje rodine a dokonca na jednej z prechádzok v prírode natočil „homemade“ videoklip na pieseň A butterfly soon.
Rozhovor
Kedy si sa dostal na Slovensko a čo ťa k tomu viedlo?
Na Slovensko som prišiel v roku 2015. Moja manželka je Slovenka, ktorú som pred rokmi stretol na cestách v Izraeli. Dlho sme žili v Brightone v Anglicku, kde sa nám narodili deti. Ale v istom čase sme obaja začali cítiť túžbu po zmene, tak sme sa presťahovali na Slovensko.
Mal si v minulosti nejaké hudobné projekty?
Áno, okrem Gary and the Homegrown mám za sebou niekoľko iných hudobných projektov. Prvý album som dokonca nahral na Slovensku v roku 2000 v Lučenci. Spoznal som vtedy kamarátov mojej nastávajúcej manželky, muzikantov z Martina. Rado a Marek Gregor, Ľubo Šamo a Danka Hulinová. Keďže bubeník bol ešte na strednej škole, nikdy sme spolu nekoncertovali a pre Slovákov bolo vtedy aj tak ťažké dostať sa do Anglicka. Založil som si teda v Anglicku takú 6-člennú akustickú kapelu, volali sme sa Scenic Routes. Spolu sme hrali niekoľko rokov. Mali sme aj celkom dosť fanúšikov, hrali veľa koncertov a festivalov, nahrali album a EP. Ale napokon sme sa rozpadli a ja som si založil trio, volalo sa The Junkhouse. Hrali sme taký neriedený, intenzívny blues/rock. Tiež sme nahrali album a veľa koncertovali. No a napokon som sformoval duo String 14, len gitara a mandolína. Hrali sme Klezmer a veľmi staré, pôvodné blues piesne.
Ako si sa dostal k hudbe? Viedli ťa k nej rodičia?
Aj keď moji rodičia nie sú muzikanti, otec často púšťal platne. Ako dieťa som si odniekadiaľ zohnal paličky, rozmiestnil som okolo seba nábytok ako bubny, kôš na bielizeň bol high-hat a bubnoval som do zbláznenia. Rodičia ma napokon prihlásili na súkromné hodiny na bicie, kúpili mi lacnú sadu bubnov a ja som im ten kôš vrátil.
Môj brat aj kamaráti hrali na gitaru, to ma nakoplo, aby som sa naučil hrať aj ja. Významnú rolu na mojej púti k muzike nesie tiež fakt, že počas dospievania som mal každý týždeň príležitosť ísť do krčmy a pozrieť si koncert výborných muzikantov ako Jim Sullivan, Jason Faloon a Steve Winchester. Jim bol v 60. rokoch jeden z najvyhľadávanejších muzikantov v Londýne a Jason sa stal gitaristom Rogera Taylora (bubeník kapely Queen). Toto všetko ma nasmerovalo k muzike.
Kedy si začal písať piesne / čo je tvojou inšpiráciou?
Pamätám si, že ako 9-ročný som raz kráčal od kamaráta, na ušiach slúchadlá, vo walkmane mi hrala pieseň Downbound train od Bruce Sprintgsteena. Neviem presne opísať, aký pocit to vtedy vo mne vyvolalo, neboli to len zimomriavky, bolo to ako keby ma niekto vystrelil do vesmíru. Ale vtedy som sa ešte nerozhodol, že idem písať piesne. Vlastne ja som sa tak vedome nerozhodol nikdy, len som sa často prichytil pri tom, že tie texty píšem. V hlave som jasne počul bicie aj melódiu, no nevedel som ju zahrať. K hudbe som ich začal písať až vtedy, keď som mal asi 16, keď ma brat naučil nejaké základy na gitare. Potom som už piesne písal neustále.
Čo sa týka inšpirácie, snažím sa byť tak úprimný, ako je to len možné. To sa mi zdá dôležitejšie ako byť originálny. Je to vlastne prepojené – čím si úprimnejší v písaní, tým je pieseň autentickejšia, unikátnejšia a koniec koncov aj originálnejšia. Bob Dylan, Tom Waits aj Leonard Cohen mali na mňa veľký vplyv. Všimol som si, že niektoré moje piesne boli typ piesní, ktoré by možno napísali oni (len oveľa lepšie ako ja). Ale mal som napriek tomu pocit, že mi nesedia, aj keď som ich napísal veľmi dobre. Keď hovorím, že treba písať úprimne, nemusíš nutne písať o osobných skúsenostiach. Napríklad Lou Reed písal veľmi úprimne o udalostiach, ktoré sám nikdy nezažil. Často písal o zážitkoch iných ľudí tak, ako ich oni vnímali. To však neznamená, že nebol úprimný.
Umelci sú veľmi podobní kriminálnikom, vždy hľadajú nový spôsob, ako porušiť pravidlá. Je to ako lúpež banky. S dobou je ťažšie a ťažšie vylúpiť banku. Musíte nájsť nové spôsoby, ako na to, lebo ak sa budete opakovať, doženú vás.
Ako sa človek z Anglicka dostane k hudobníkom na Slovensku?
Slovensko je veľmi malá krajina, zoznámite sa s jedným muzikantom a je to, ten vás predstaví ďalším. Začal som tak, že som si zavesil inzerát, že hľadám muzikantov. Taktiež učím gitaru rôzne starých študentov a vždy som sa ich pýtal, či nepoznajú nejakých muzikantov. A ďalej sú tu ešte aj tie krásne osudové náhody, kedy stretnete niekoho bez toho, aby ste hľadali, ako keby niekto zorchestroval celý priebeh stretnutia. Takéto špeciálne stretnutia sa môžu udiať aj na internete, lebo ruka osudu vie ovládať aj ten.
Kde a ako si zostavil projekt Gary and the homegrown?
Pôvodne sme vznikli v Banskej Bystrici po práve takom náhodnom stretnutí s basgitaristom Martinom Žiakom. Zahral som mu niekoľko mojich piesní, tie sa mu páčili, oslovil niekoľko muzikantov, aby sme ich nahrali. A tak sme začali nahrávať album A Butterfly soon. Kým sme ho však dokončili, Martin aj niektorí muzikanti už boli zaneprázdnení inými projektmi, a tak som si aj ja našiel iných muzikantov. Nejakú dobu som hral aj s basgitaristom Tiborom Borským. Nakoniec som skončil v tejto zostave, ktorá ma veľmi teší: Rado Rugala na bicie, Vlado Kubala na base, Julia Stachová a Diana Natanová vokály.
Ako prežívaš aktuálne obdobie „bez kultúry“?
Stále vyučujem, akurát teraz online. Je však pravda, že mám viac času, ktorý trávim s mojimi deťmi prechádzkami v lese. Tento čas si naozaj vážim. Istým spôsobom je dobré spomaliť. Akurát škoda, že to nastalo za takýchto okolností. Veľa vecí sa posunulo do online sveta, aj mňa to vie niekedy „vcucnúť“. Nie som veľký fanúšik online života, je to zriedená verzia reality. Vie byť veľmi návykový a pritom je to veľmi nová droga. Zatiaľ sme neprišli na to, v akých dávkach je dobré si ju dávkovať. Mne to pripadá tak, že v tejto dobe je mnoho ľudí predávkovaných. Nie som úplne proti online svetu, len si myslím, že to chce udržať si správnu rovnováhu.
Čo váš debutový album A Butterfly soon? Jednalo sa o spoločný projekt celej vašej kapely?
Tento album bol pre mňa ako nový začiatok. V roku 2011, keď som ešte žil v Anglicku, som zhruba v čase narodenia môjho prvého dieťaťa rozpustil moju vtedajšiu kapelu. Prvýkrát som sa zamyslel, či by som nemal muziku zavesiť na klinec a robiť niečo iné. Päť rokov som ani nespieval, ani nekoncertoval. Napokon som sa rozhodol investovať energiu do intenzívneho štúdia gitary a vrátil som sa k svojej starej láske: blues. Ako som sa na gitare zlepšoval, otvárali sa mi nové možnosti a začal som znova skladať piesne.
Kým som stretol muzikantov v Banskej Bystrici, mal som už napísanú polovicu albumu. Začali sme nahrávať a zvyšok albumu som dopísal za chodu. Hotové piesne som postupne prinášal do štúdia, s muzikantmi sme si ich niekoľkokrát zahrali a potom rovno nahrávali. Martin skladal basové partie a pomáhal s aranžovaním bicích. Gitaru, basu a bicie sme nahrávali spolu a potom som nahrával gitarové sóla. Klávesák, ktorý komponoval jeho vlastné časti, prišiel trocha neskôr. Väčšina hudby bola nahratá dosť rýchlo, no spev som nahrával veľmi dlho, pretože 5 rokov predtým som nespieval vôbec.
Čo ťa inšpirovalo k natočeniu videoklipu A butterfly soon?
Video k tejto piesni sme nahrali krátko po vypuknutí pandémie. Myslím, že zo začiatku bolo vo vzduchu viac paniky ako samotného vírusu. Cítili sme sa stiesnene. Keď sa počasie oteplilo, hneď v prvý jarný deň sme s rodinou vyšli na kopec. Mal som úžasný pocit z toho, že môžeme byť vonku, pozorovať deti, ako sa naháňajú, všetci sme sa cítili výborne. Z toho vznikla moja náhlu potreba zdieľať tento krásny pocit, obzvlášť s ľuďmi, ktorí sa možno cítili deprimovane. A tak hneď na druhý deň, keď sme sa išli prejsť znova, vzali sme kameru a gitaru a natočili videoklip k piesni A Butterfly soon.
Zaujímavá správa na záver
Gary nám prezradil, že momentálne pracujú na novom albume, z ktorého už vypustili prvý singel „A perfect interlude“. Druhý singel je na ceste a bude zverejnený na konci mája. Nový album obsahuje aj pieseň so zaujímavou spoluprácou, volá sa „Changing as we speak“ a hrá na nej Ľubo Petruška (Chiki liki tu a / Korben dallas).
Tak čo poviete, zaslúži si Gary and the homegrown miesto vo vašom playliste?
Zdroj titulného obrázka: Gary Halmkan
